Hrozí kolaps starostlivosti o starých a chorých

Včera, 27. júna, sa do medzirezortného pripomienkovania dostala novela zákona o sociálnych službách, ktorá má podľa ministerstva priniesť veľké zmeny vo financovaní sociálnych služieb. K novele zákona o sociálnych službách sa dnes na tlačovej konferencii vyjadrili poslankyne hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA) Soňa Gaborčáková a Erika Jurinová. Novelu považujú za nekompetentnú a neriešiacu hlavný problém, ktorým je nerovnaké postavenie verejných a neverejných poskytovateľov.

Podľa Gaborčákovej novela zákona neobsahuje systémovú prípravu na starnutie obyvateľstva. „Novela nie je odpoveďou na nárast obyvateľstva nad 80 rokov, nerieši ani nárast diagnózy Alzheimera, Parkinsona, nárast autizmu u detí a duševných chorôb obyvateľstva,“ skonštatovala S. Gaborčáková s tvrdením, že novela nie je pripravená popasovať sa s uvedenými problémami, ktoré sú aktuálne na najbližších 20 rokov. Podľa poslankyne navrhované zvýšenie príspevku nepredstavuje systémovú zmenu a už vôbec nie reformu sociálnej pomoci. „Zavádza sa iba nový spôsob vyplácania príspevku za odkázaného klienta v zariadení sociálnych služieb. Výpočet je komplikovaný a spôsobí problém zariadeniam, v ktorých sú umiestnení klienti v rôznych stupňoch odkázanosti. Týmto ministerstvo rieši iba staré hriechy, lebo od roku 2009 nevalorizovali príspevky zariadeniam,“ povedala.

Ďalším problémom je podľa Gaborčákovej fakt, že novela nezavádza žiadny nástroj na merateľnosť kvality poskytovanej služby. „Za splnenie pár formálnych podmienok dostane rovnaký príspevok kvalitný aj nekvalitný poskytovateľ sociálnej služby,“ uviedla Gaborčáková a pokračovala: „Navrhujeme zaviesť štátnu dávku v odkázanosti. Klient by si za túto dávku mohol vybrať, či ostane v domácej starostlivosti alebo využije zariadenie sociálnych služieb.“ Podľa Gaborčákovej by sa tak vytvoril prirodzený tlak na poskytovanie kvalitnej služby, pretože klient by si pri vlastnom výbere vybral to, čo mu najviac vyhovuje. „Vtedy by sa reálne zotreli rozdiely medzi financovaním štátnych a neštátnych zariadení,“ dodala.

Novelou sa podľa S. Gaborčákovej zníži dostupnosť služieb pre regióny, ktoré sa vysídľujú a ostávajú v nich prevažne starší, resp. chorí obyvatelia. Priamy dopad na to by malo avizované zavedenie percent, ktoré stanovujú počet pobytových zariadení a ambulantných služieb podľa obyvateľov kraja, či navrhovanie väčšieho počtu pobytových, ako ambulantných a terénnych sociálnych služieb. „Pobytová služba stojí od 800 do 1000 eur, kým terénna či ambulantná je oveľa nižšia,“ vysvetlila a doplnila, že riešením je podpora komunitných sociálnych služieb, napríklad opatrovateľských, či ambulantných, v kombinácii s ošetrovateľskými úkonmi cez ADOS.

Ako uvádza Gaborčáková, novela tiež nemá pripravené dopady na mestá a obce, ktoré by mali príspevok na prevádzku dofinancovávať z vlastných rozpočtov. „Riešením pre mestá a obce by bolo zavedenie štátnej dávky, pretože by sa tak sprehľadnilo financovanie,“ povedala S. Gaborčáková a dodala, že spolu s pracovnou skupinou už rok pracuje na zavedení sociálno-zdravotného modelu poskytovania dlhodobej starostlivosti o chorých a odkázaných ľudí. „Našim riešením je prepojiť preplácanie ošetrovateľských úkonov klientovi zariadenia sociálnych služieb zdravotnou poisťovňou. Zaviedlo by sa tým skutočné viaczdrojové financovanie, nie iba fiktívne, akým sa chváli ministerstvo,“ uviedla riešenie s tým, že do systému sociálnych služieb by sa tak vrátil zdravotnícky personál. Podľa poslankyne v našom štáte zlyhal model financovania zdravotných úkonov v zariadeniach sociálnych služieb a v domácom prostredí pre ľudí trpiacich na lôžku. „Upozorňujem, že práve zajtra sa v priestoroch Bratislavského hradu bude konať druhé pracovné stretnutie k dlhodobej starostlivosti, na ktorom vyhodnotíme, čo sa nám za rok podarilo a v čom štát naďalej zlyháva,“ doplnila Soňa Gaborčáková s tým, že strenutia sa zúčastní tím odborníkov z oblasti ošetrovateľských procesov, akademickej obce, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb, a tím organizácie na ochranu práv pacientov.

K novele zákona sa vyjadrila aj poslankyňa Erika Jurinová (OĽANO-NOVA), ktorá pripomenula, že minulú jeseň poslanci hnutia ministerstvo veľmi ostro vyzývali na systémové zmeny, ktoré odvrátia kolaps sociálnych služieb, súvisiaci s akútnym nedofinancovaním poskytovaných sociálnych služieb. „Boli sme ministrom ubezpečení, že do roka príde veľká novela zákona, ktorá vyrieši problémy financovania a nerovnakého postavenia verejných a neverejných poskytovateľov. Medzitým nastala ďalšia pohroma v podobe jasličkového zákona i zmien v stacionároch, teda ambulantných službách,“ povedala Jurinová a pokračovala s tým, že aj z jej pohľadu má novela zákona v sebe viacero chýb a nedostatkov. „Čo nás ešte viac udivuje, ministerstvo vôbec nepostupuje koncepčne, na základe analýz a prepočtov. Namiesto toho ministerstvo ďalej pokračuje v zhoršovaní a sťažovaní podmienok na výkon ambulantných a terénnych služieb,“ skonštatovala Jurinová s tým, že podľa nej si ministerstvo neuvedomuje, koľko ľudí bude do systému odkázanosti pribúdať, a že kapacity pobytových zariadení nebudú postačovať. Poslankyne pripomenuli, že podľa posledných čísel, ktoré poskytol štatistický úrad, je v zariadeniach sociálnych služieb viac ako 42 800 ľudí, pričom len za rok 2015 do nich pribudlo takmer 3 300 nových klientov, čo predstavuje nárast o viac ako 8% za jeden rok.

„Pri prerokovávaní zákona o sociálnych službách sme dávali už množstvo návrhov, ktoré neprijali. Sme presvedčené, že ministerstvo by sa nimi malo zaoberať,“ povedala E. Jurinová a apelovala pri tom na poskytovanie príspevku pre ambulatnú službu vo vyššej sume pre deti do 18 rokov. „Neraz sme tiež navrhovali úpravu príspevku MPSVaR, ktorým by sa zabezpečilo akútne dofinancovanie sociálnych služieb,“ uviedla poslankyňa Jurinová a upozornila, že práve Smer počas svojho 11-ročného vládnutia zaviedol diskriminačné nastavenie zákona a svojim konaním ukazoval, ako veľmi nechce neverejných poskytovateľov. Táto situácia má podľa Eriky Jurinovej jedno riešenie, a tým je vypracovanie konceptu dlhodobej starostlivosti, ktorý nie je sociálny, ale medicínsko-sociálny.

Poslankyne dopĺňajú, že z návrhu znenia novely je zrejmé, že ani táto vláda si netrúfa na skutočnú reformu v sociálnych službách. „Naše hnutie má rozpracovaný koncept reformy dlhodobej starostlivosti, ktorý konzultuje s odborníkmi, a ktorého garantom je Soňa Gaborčáková,“ dodala E. Jurinová.