Dátum: 13. apríla 2019 Autor: OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti

Dnes si pripomíname všetkých ľudí, ktorí boli nespravodlivo stíhaní. Podľa  predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a poslankyne za OĽANO Anny Verešovej je takých ľudí na Slovensku stále veľa.

„S týmto dňom sa mi spájajú dve nespravodlivosti a to – doterajšie neodškodnenie všetkých obetí totalitného komunistického režimu a obmedzovanie náboženskej slobody,“vymenovala Verešová.

Slovensko musí odškodniť politických väzňov

Už od roku 2013 má strana SMER-SD na stole podnet Ústavu pamäti národa na zníženie výsluhových penzií bývalých eštebákov a z nich odškodnenie bývalých politických väzňov. Bývalí príslušníci komunistickej Štátnej bezpečnosti majú totiž dodnes výrazne lepšie podmienky ako ich obete.

Hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) už päťkrát predložilo do parlamentu návrh zákona na plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti. Zároveň navrhovalo jednorazový príspevok politickým väzňom alebo ich manželkám, či manželom. „Kedy dozrie aj na Slovensku čas, aby sme všetkým prenasledovaným a politicky väzneným vzdali aspoň morálnu úctu? Vyzývam týmto vládu SR, ktorá si hovorí národná a sociálna, aby konečne túto obrovskú nespravodlivosť napravila,“ zdôraznila Verešová s tým, že tieto návrhy bude hnutie OĽANO naďalej predkladať, až kým sa nepodarí Slovensku spravodlivo vysporiadať so svojou minulosťou.

Zabezpečenie náboženskej slobody

Podľa štúdií Open Doors k prenasledovaniu pre náboženské presvedčenie dochádza až v 58 krajinách sveta. V 21. storočí každý dvanásty človek na svete čelí prenasledovaniu kvôli svojej viere. Pritom sloboda náboženského vyznania a viery sa označuje za prioritu európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva. „Aj preto sa intenzívne venujem tejto téme na úrovni ľudskoprávneho výboru NR, ktorému predsedám. Pri výbore sme zriadili Komisiu pre ochranu náboženskej slobody a prenasledovaných pre náboženské presvedčenie, ktorá združuje významné osobnosti – odborníkov z verejného, cirkevného aj mimovládneho prostredia,“ pripomenula Anna Verešová.

Deň nespravodlivo stíhaných sa spája s akciou bezpečnostných zložiek v komunistickom Československu, ktoré v noci z 13. na 14. apríla 1950 vnikli násilne do mužských kláštorov. Na našom území vtedy zadržali skoro 900 rehoľníkov. Bola to najrazantnejšia akcia nielen v  Československu, ale v celej strednej Európe. Neskôr, v auguste, sa uskutočnila  ďalšia akcia bezpečnostných zložiek zameraná na likvidáciu ženských reholí. „S útlakom pre náboženské presvedčenie máme teda vlastnú bolestnú skúsenosť. Je preto dôležité, aby sme práve my na takéto nespravodlivosti poukazovali a hovorili o nich. V čase, keď sa môžeme tešiť zo slobody, by sme sa mali zastať prenasledovaných v krajinách, kde takúto slobodu zatiaľ nemajú,“ uzavrela Verešová.