Nový zákon na ochranu obetí trestných činov nesmie byť len pro forma
V týchto dňoch vydalo Ministerstvo spravodlivosti SR predbežnú informáciu o príprave Návrhu zákona o ochrane obetí trestných činov. Poslankyňa za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA) Erika Jurinová a jej kolegyňa Janka Šípošová na takýto krok dlho čakali.
„Už od novembra 2012 sme opätovne upozorňovali vtedajšieho ministra spravodlivosti na nevyhnutnosť dôkladne sa zaoberať transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov,“ upozornila E. Jurinová.
„Vtedajšie vedenie ministerstva spravodlivosti naše požiadavky, ale najmä akútnu potrebu obetí kriminality a ich blízkych, odignorovalo,“ poznamenala J. Šípošová. „Preto treba oceniť postoj ministerky Žitňanskej, ktorá zaradila túto zanedbanú tému do programového vyhlásenia terajšej vlády a usiluje sa o urýchlené prijatie zákona, ktorý by mal pomôcť obetiam trestnej činnosti pri obhajobe ich práv a ochrane ľudskej dôstojnosti.“
Podľa Janky Šípošovej, zakladateľky o.z. Pomoc obetiam násilia a bývalej poslankyne NR SR, je táto potreba o to naliehavejšia, že v našej legislatíve doteraz viac prevláda ochrana práv páchateľov kriminality. „Ochraňovať aj ľudské práva páchateľov trestných činov je samozrejme správne. Ale pri úpravách a ochrane procesných práv páchateľov paradoxne neraz ešte viac diskriminujeme tých, ktorí sú zločinom poškodení, vystavení často nátlaku a zastrašovaniu zo strany páchateľov, ale aj ich obhajcov, zároveň sú vystavení ďalšej traumatizácii procedúrami vyšetrovania a súdneho konania a pritom sú ponechaní sami na seba bez kvalifikovanej pomoci,“ tvrdí Šípošová.
Erika Jurinová, predsedníčka výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny (OĽANO-NOVA), je presvedčená, že zákon o ochrane obetí by mal minimalizovať tieto riziká. Medzi jeho hlavné zámery však musí patriť zabezpečenie adekvátnej pomoci a služieb pre obete, vzdelávanie profesionálov, ktorí prichádzajú do kontaktu s obeťami a svedkami, ale aj zabezpečenie finančnej pomoci a odškodňovania obetí.
Podľa Jurinovej minulé vedenie ministerstva spravodlivosti brzdilo prípravu tejto právnej normy, pričom argumentovalo najmä finančnou tiesňou. Vyzýva preto, aby sa takéto argumenty nestali lacným dôvodom pre vytvorenie „bezzubého“ zákona – pro forma. Teda že by sme iba formálne naplnili záväzky členského štátu voči EÚ, ale nijako nezabezpečili hlavný cieľ: pomôcť prekonať traumy a poškodenie všetkých obetí a to tak, že zadefinujeme ich základné práva a potreby, ktoré sú spoločné pre všetky obete bez ohľadu na ich vek, pohlavie, rasu, vierovyznanie, či akékoľvek ďalšie kritériá.
Najprv teda musí nový zákon stanoviť solídny základ, na ktorom potom môžeme stavať ďalšie špecifické postupy a služby s osobitným zreteľom na tzv. osobitne zraniteľné skupiny obetí. Zákon nesmie zabudnúť na skutočný rešpekt k individuálnym podmienkam, čo sa týka osobnostných charakteristík obetí a okolností skutkov, ktoré boli na nich spáchané.
„Hlavným princípom tu nemá byť len “Zločin a trest”, ako je to v súčasnom systéme zacielenom na páchateľa a vyjadrenom trestným právom. Naším cieľom musí byť predovšetkým skutočná pomoc a zadosťučinenie za prežité utrpenie a straty obetí. To očakávam od nového zákona, ktorého prípravu budem svedomite a pozorne sledovať,“ dodáva E. Jurinová.
