S. Gaborčáková: Starostlivosť o odkázaných si vyžaduje veľkú reformu, nie plátanie dier
Podľa poslankyne hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) Sone Gaborčákovej predkladaná novela zákona o sociálnych veciach nezavádza systémové zmeny opatrovania chorých a odkázaných osôb. Niektorým dokonca komplikuje dostupnosť opatrovateľskej služby.
Soňa Gaborčáková dlhodobo upozorňuje vládu a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera na demografickú hrozbu a potrebu reformy opatrovateľskej starostlivosti. Podľa Gaborčákovej je dnes domáca opatrovateľská služba poskytovaná väčšinou vďaka projektom, ktoré sú financované z Bruselu. Eurofondy majú podľa poslankyne vyrovnávať rozdiely medzi krajinami a nie nahrádzať štátne financie.
Gaborčáková uvádza, že ministerstvo chce pomôcť klientom opatrovateľskej služby len ochranou príjmu. „Aj tento krok je nastavený nesystémovo a kontraproduktívne. Táto ochrana príjmu, ktorá novelou vzrastie z 1,4 na 1,65 násobku, len komplikuje dostupnosť opatrovateľskej služby pre odkázaných s nižším dôchodkom,“ upozornila Gaborčáková a pokračovala: „Ak zoberieme do úvahy platbu za službu pri najlacnejších poskytovateľoch, zväčša pri charitách, ide o sumu okolo 250 eur mesačne, pri obciach zapojených do projektov do apríla 2018 okolo 200 eur mesačne. Prijímateľovi pri ochrane príjmu musí z dôchodku ostať 329,14 eur. Ak má senior dôchodok napríklad 400 eur, logicky aj matematicky vychádza, že službu si dovoliť nemôže.“
Ako ďalej uvádza Gaborčáková, mnohí prijímatelia opatrovateľskej služby si vďaka úsporám alebo príspevkom od svojich detí za službu chcú platiť. „Vtedy nastáva komplikácia pre prijímateľa aj pre poskytovateľa služby a nevyhnutnosť obchádzania ochrany príjmu. Prijímatelia sa dobrovoľne vzdávajú svojho nároku na ochranu príjmu s cieľom zabezpečiť si opatrovateľa,“ doplnila.
Veľkým problémom podľa Gaborčákovej začína byť aj kvalifikovaná pracovná sila. „Ak má byť domáca opatrovateľská služba kvalitná, vyžaduje si od opatrovateľa primerané vzdelanie, dostatočnú prax a osobnostné predpoklady. Priepasť medzi očakávanými nárokmi rodiny a finančným ohodnotením opatrovateľa začína byť čoraz viac viditeľnejšia. Ak sa financovanie opatrovania odkázaných ľudí doma nezačne systémovo riešiť, nastane situácia, že sa nám o odkázaných nebude mať kto postarať,“ upozorňuje Gaborčáková, podľa ktorej budú opatrovatelia za svoju prácu hľadať lepšie finančné ohodnotenie za hranicami. „Kompenzačný príspevok vo výške minimálnej mzdy je možnosť len pre opatrovanie príbuznými a opatrovateľmi, ktorí majú trvalý pobyt u opatrovaného. Vyrieši sa tým iba časť opatrovania odkázaných doma. Poskytovatelia sociálnych služieb zas avizujú, že veľmi ťažko zháňajú opatrovateľov, pričom dopyt po domácej opatrovateľskej službe trvá,“ vyjadrila sa Gaborčáková, podľa ktorej je potrebné, aby si ministerstvo uvedomilo, že nie každý chce opatrovať svojho príbuzného za kompenzačný príspevok. „Výhodnejšie je byť riadne zamestnaný, poberať vyššiu mzdu a výhody z pracovného pomeru,“ doplnila.
„Minister Richter sľúbil, že do sociálnych služieb pri novele pôjde medziročne o 100 miliónov eur viac. Schválená novela zákona hovorí o dosahu na štátny rozpočet zhruba vo výške 44 miliónov eur. Bez dostatočného balíka financií sa v sociálnych službách pre odkázaných a chudobných ľudí nedajú nastaviť a rozbehnúť systémové opatrenia,” tvrdí Gaborčáková a dodáva, že starostlivosť o odkázaných a chudobných ľudí si vyžaduje veľkú reformu a nie plátanie dier, ktoré sú dôsledkom dlhodobého zakrývania problémov.
