Slovensko by sa malo učiť od Poľska ako využiť potenciál Pienin
Pieniny majú 50 rokov .Je potrebné sa nám zamyslieť sa nad tým prečo Poľsko dokáže krásy Pienin využívať na plne obrátky a Slovensko zatiaľ držia aktivity zanietených podnikateľov.
PIENAP je rozlohou najmenší. Preteká nim rieka Dunajec . Leží na rozhraní Poľska a Slovenska. Na oboch stranách je pienap bohatý na vzácne rastliny, komplex vápencových skál, veľký počet jaskýň s dutinami , ktoré sa nachádzajú na slovenskej strane v tzv. Haligovských skalách. Rozdiel je iba v tom ako jednotlivé štáty podporujú turizmus a kúpelníctvo . Okrem klimatických podmienok vhodných na liečenie niektorých chorôb má slovenská strana liečivé pramene medzi , ktoré patrí smerdžonka.
“Ak by sme si chceli porovnať obe strany tak na prvý pohľad možno vidieť , že z polskej strany mestečko „Krynica“ ma neuveriteľné množstvo atrakcií v oblasti turizmu . Zo slovenskej strany vidieť , že pokial podnikateľ z regiónu nevytvoril komplex pre vznik kúpelníctva „srdce pienin “ Červený Kláštor chradol . Podnikateľ tak zachránil zaniknuté kúpele o, ktoré nik nejavil záujem. Kúpelníctvo je v našom štáte beh na dlhé trate a vyžaduje si veľké investície. Čo však robí štát ? Určite nejaví o túto problematiku taký aktívny záujem ako je to v susednom Poľsku.” uviedla poslankyňa OĽANO-NOVA, Soňa Gaborčáková.
Štát si totiž neuvedomuje , že turizmus a prevencia zdravia obyvateľov formou kúpelníctva môže priniesť nové pracovné miesta, ktoré budú trvalo udržateľné nie iba cez eurofondy. Tiež zdravotné poisťovne doslova blokujú preventívny charakter zdravia obyvateľov na Slovensku tým, že neschvália liečebný pobyt iba preto , lebo pacient nebol 2 v roku na návšteve u špecialistu vyšetrený. Ak nevytvoríme podmienky pre turizmus a nevyužijeme liečebné pramene na Slovensku v prospech zdravia dočkáme sa toho, že naše krásne prírodné scenérie ostanú na pospas osudu.
