Dátum: 16 marca 2017 Autor: OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti

Minister školstva Peter Plavčan a predseda SNS Andrej Danko sa chvália výsledkami v školstve, no správa Štátnej školskej inšpekcie poukazuje na mnohé zlyhania školského systému, ktoré nik nerieši.

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport dnes prerokoval správu školskej inšpekcie o stave a úrovni vzdelávania v školách a školských zariadeniach, ako aj čerpanie eurofondov v oblasti vzdelávania. Podpredsedníčka výboru Veronika Remišová a člen výboru Miroslav Sopko (poslanci za hnutie OĽANO-NOVA) upozorňujú, že ministerstvo školstva sa zisteniami zaoberá nedostatočne, v systéme školstva sa za posledný rok nič zásadné nezlepšilo a reforma školstva napreduje len veľmi pomaly.

„Minister školstva a predseda SNS sa chvália výsledkami v školstve, no správa školskej inšpekcie ukazuje diametrálne odlišný obraz našich škôl. Nezaujímavé hodiny, frustrovaní učitelia, zlé riadenie škôl, zanedbávanie a nedostatočná podpora zaostávajúcich žiakov – to sú len niektoré zo zistení štátnej školskej inšpekcie. Ešte závažnejšie sú zistenia týkajúce sa extrémizmu. Napríklad v Trnavskom kraji sa so symbolmi extrémizmu stretlo až 84% stredoškolákov. Po roku pôsobenia SNS v rezorte školstva sme nezaznamenali žiadne konkrétne kroky na prevenciu extrémizmu, alebo opatrenia, ako zlepšiť vedomosti žiakov, ktoré sa z roka na rok zhoršujú. Jediné, čo pán minister urobil ako reakciu na katastrofálne výsledky v testovaní PISA bolo pridanie prvouky a pár hodín prírodovedy,“ vyhlásila Veronika Remišová.

Zároveň podotkla, že „minister síce predstavil reformný dokument, no zatiaľ je všetko len v štádiu popísaných papierov. Minister nepovedal, koľko navrhované opatrenia budú stáť, čiže nakoniec celá reforma môže skončiť tak, že budeme mať stratégie a akčné plány, no všetko bude pokračovať ako doteraz a žiadne konkrétne zlepšenia nenastanú,“ dodala Remišová.

Člen výboru a učiteľ Miroslav Sopko upozornil na frustráciu slovenského školstva. „Správa školskej inšpekcie poukazuje v plnej šírke hlbokú frustráciu slovenského školstva. Dôležitá vec, na ktorú chcem poukázať je priemerná až nízka úroveň zistených občianskych a sociálnych kompetencií, ktoré boli dôsledkom prevažujúceho frontálneho vyučovania.“

Sopko takisto pripomenul ďalší kľúčový problém, ktorým je neustále klesajúca úroveň vnútorného systému kontroly a riadenia. „Je neprijateľné, že vedúci zamestnanci nevenovali primeranú pozornosť kontrole, analýze výsledkov kontrol a prijímané opatrenia boli formálne. Pritom platí, že spoločným znakom dobre fungujúcich škôl je orientácia riaditeľov na vzťahy medzi ľuďmi. Dôležité sú dobre nastavené vlastné pravidlá, čo je najlepšia prevencia proti mobbingu a bossingu na našich školách. Správa inšpekcie ukazuje, kde nás tlačia topánky, preto je nevyhnutné čo najskôr pristúpiť ku konkrétnym krokom. Ide o našu spoločnú budúcnosť,“ vyhlásil M. Sopko a pozval do verejnej diskusie o reforme školstva učiteľov, rodičov, študentov a všetkých, ktorým záleží na vzdelávaní našich detí.

Remišová aj Sopko sú zároveň hlboko znepokojení finančnou situáciou Štátnej školskej inšpekcie, na ktorú upozornila hlavná školská inšpektorka na výbore. Ak sa situácia nevyrieši, koncom roka zamestnanci inšpekcie nedostanú výplaty. Pritom práve školská inšpekcia je dôležitým nástrojom nezávislej kontroly v oblasti školstva. Poslanci dúfajú, že neutešená situácia nie je zámerom a trestom za otvorenú komunikáciu hlavnej inšpektorky a jej nebojácne pomenovanie problémov v školstve.

Na výbore sa poslanci zaoberali aj stavom čerpania eurofondov. K januáru 2017 bolo vyčerpaných nula eur v prioritných osiach týkajúcich sa oblasti vzdelávania.
„Vyzývame ministra školstva a podpredsedu vlády Petra Pellegriniho, ktorý je zodpovedný za riadenie eurofondov, aby podnikli okamžité kroky k zlepšeniu čerpania eurofondov. Obávam sa, že to dopadne ako minulý rok, keď sa najväčšie sumy čerpali posledné dva roky. V mnohých prípadoch to boli peniaze vyhodené von oknom na predražené a zbytočné projekty, ktoré nepomohli ani školám, ani univerzitám alebo vedcom. Ak sa takejto situácii chceme vyhnúť, zlepšenie musí nastať okamžite,“ hovorí V. Remišová. Takisto podotkla, že je neprijateľné, aby sa výzvy rušili z dôvodu, že boli „zle napísane“, ako sa vyjadril na výbore minister. „Eurofondy čerpáme už desiaty rok, preto dúfam, že na ministerstvách máme dosť odborne zdatných ľudí, ktorí vedia bezchybne napísať eurofondové výzvy.“

Poslanci uviedli, že stav eurofondov v oblasti vzdelávania budú pozorne sledovať a navrhujú, aby sa vypísali menšie projekty pre školy s jednoduchou administratívou.