Ľubo­mír Bechný Ing.

O mojej kandidatúre rozhodol  štvrtý telefonát, kedy ma najprv priatelia z OKS a neskôr aj ľudia od Igora Matoviča a hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti presvedčili, aby som do toho išiel. Vedie ma k tomu celkové sklamanie z politických strán a ich šafárenia. A to nielen strán ako SMER, HZDS, SNS, ale žiaľ i strán tzv. pravicových. Volebný systém i náročnosť kampaní údajne núti strany pomáhať si v napĺňaní straníckych pokladničiek rôznym, aj netransparentným spôsobom. Prikláňam sa k myšlienkam Václava Havla, ktorý túžil odpolitizovať- odstraníčtiť riadenie štátu. Vždy som sa trochu vymykal z davu a boli mi blízke netradičné riešenia. Igor  Matovič, aj keď sa nie vždy s ním so všetkým stotožňujem, mi je blízky svojim pohľadom, svojimi názormi i svojou povahou, kedy sa pustil do tohto odvážneho projektu - priviesť do parlamentu obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti. Je ochotný dať do toho svoj, čas, energiu i peniaze. Myslím, že úspech v tomto smere sa môže stať európskym precedensom. Prikláňam sa tiež ku starému gazdovskému prísloviu, ktoré hovorí, že sa môžem prikryť len takou perinou na ktorú mám. Som proti umelému udržiavaniu blahobytu občanov obci i štátu na úkor splácania dlhu budúcimi generáciami.


Vzdelanie:
Vysoká škola dopravy a spojov (dnešná Žilinská univerzita), odbor prevádzka a ekonomika železničnej dopravy. Diaľkové štúdium odboru umeleckej fotografie na Lidové konzervatoři v Ostrave.

Jazykové schopnosti:
Ovládam ruský jazyk, pasívne anglický.     

Priebeh zamestnaní:
Po skončení vysokej školy som pracoval krátku dobu vo Výskumnom ústave dopravy v Žiline, neskôr po návrate zo základnej vojenskej služby som nastúpil do práce v podnikovom videoštúdiu firmy Kovoslužba do funkcie kameramana. Neskôr, keď štúdio organizačne prechádzalo pod mestský úrad Žilina som odmietol podpísať prihlášku do SNS, čo bola podmienka pre všetkých pracovníkov štúdia, ktorí v ňom chceli naďalej ostať pracovať. Dostal som výpoveď a od roku 1992 pracujem ako živnostník v odbore fotograf- publicista. Fotografujem pre časopis Stavebníctvo a bývanie, publikujem v regionálnych i celoštátnych periodikách. Textovo prispievam aj do kresťanských, protestantských i katolíckych médií. Som spoluautorom viacerých fotografických publikácií, autorom fotografickej monografie o Žiline. Spolu s rímskokatolíckym kňazom Zdenom Pupíkom som vydal publikáciu "Slovo pre súčasného človeka".   Mal som viacero kolektívnych i autorských fotografických výstav.  Spolupracujem s Nadáciou POLIS v Žiline, ktorá organizuje filozofické kaviarne a stretnutia so zaujímavými osobnosťami spoločenského a kultúrneho života.   

Politická angažovanosť:
O politiku som sa zaujímal od študentských rokov, cez kopírák som prepisoval a pomáhal šíriť dokumenty vyzývajúce komunistickú stranu dodržiavať základné ľudské práva a medzinárodné dohovory. Upozornil som tak na seba ŠTB, ktorá ma sledovala, vypočúvala mojich kolegov v práci, odpočúvala telefón.                                                                                                                                   V roku 1995 na protest proti politike Vladimíra Mečiara som vstúpil do vtedajšej Demokratickej strany Jána Langoša. V rámci mesta Žiliny sa aktívne angažujem ako občiansky aktivista najmä cez občianske združenie "Za krajšiu Žilinu". Vystupujem proti plánovaným stavbám, ktoré poškodzujú prostredie mesta i proti netransparentným praktikám. Neskôr po fúzii DS s SDKÚ som sa nechal presvedčiť kolegami - spolustraníkmi Ivanom Chabanom a Alexandrom Slafkovským k pokračovaniu mojej politickej aktivity prostredníctvom SDKÚ - DS, aby som podľa nich "pomáhal skultúrňovať, kultivovať a vnášať dobré veci a myšlienky DS do tejto strany". V roku 2006 som bol zvolený do MZ v Žiline na kandidátke SDKU-DS + občianski kandidáti a spoločne sme odstavili SNS i Jána Slotu od 16 ročného vládnutia v meste Žilina. Keď v druhej polovici volebného obdobia vznikol konflikt medzi občianskymi aktivistami na jednej strane, primátorom a viceprimátorom na druhej strane, pridal som sa otvorene sa stranu poslanca Petra Ničíka a ďalších aktivistov. Toto viedlo v roku 2010 k  vylúčeniu z SDKÚ-DS. Okrem Ivety Radičovej sa nik z vedenia SDKÚ nebol ochotný zaoberať dôvodmi straty koaličného potenciálu a odporu verejnosti proti primátorovi i viceprimátorovi z SDKÚ. V roku 2010 som pomáhal zjednotiť pravicovú kandidátku SaS, KDH, OKS, MOST-HID a občianski kandidáti v komunálnych voľbách.

Schopnosti a záujmy:
  Zaujímam sa o literatúru, psychológiu, filozofiu, film. Medzi moje koníčky patrí lyžovanie. Mám organizačné schopnosti, dokážem ľudí zapáliť pre dobrú vec. 

Čomu sa chcem venovať v parlamente:
 V prípade úspechu vo voľbách by som sa rád zaoberal bojom proti korupcii a práci v oblasti kultúry a školstva. 

Referencie:
Milý Ľubo, dlhý čas, skoro dvadsať rokov som nosil v mysli predstavu o nepolitickej strane. Dokonca som pre ňu mal aj názov. „Volebné združenie občanov republiky (VZdOR)“. Myslel som, že je to neuskutočniteľná idea. Som vďačný životu, že som sa dočkal odvážnych ľudí, ktorí sa podobnú ideu pokúšajú uskutočniť. Samozrejme svojim hlasom v oboch významoch tohto slova budem podporovať vaše združenie. Jednak pre to, čo už pár obyčajných ľudí urobilo na prečistení stuchnutej atmosféry parlamentu a tiež preto, že sú na kandidátke ľudia ako ty. Počul som a mal som možnosť sledovaťtvoju profesionálnu činnosť, aktivity v komunálnom rozmere a som presvedčený, že rovnako rozumne by si si počínal i v politike celoštátnej. Poznám však i zopár ďalších kandidátov, ktorých mená mi hovoria, že strana je dobrá preto, že ju tvoria dobrí , odvážni a schopní ľudia, ktorí už dokázali, že sa vedia uživiť vlastným umom a rukami, takže nepotrebujú, aby si politikou zabezpečili nejaké tie trafiky. Želám vám úspech, pretože bude úspechom všetkých slušných ľudí tejto zeme. 

doc. PhDr. Emil Komárik, CSc, vedecký pracovník, expodpredseda KDH a Misie 21

Ľuba Bechného poznám viac ako jedno volebné obdobie. Ide o bývalý vzťah novinára a poslanca MZ, dnes, myslím, sú z nás priatelia. Je to muž verný pravde Ježiša Krista. Je nepodplatiteľný a jeho hlas nie je možno si kúpiť. Záleží mu na slobode, tolerancii a spravodlivosti. Ide o tradičné hodnoty, u Ľuba o zásadné a prvoradé. Zaujíma sa o verejný zivot, pravdu, milosrdenstvo a to ma na ňom baví a s nim spája. Niekedy je poplašený, koná unáhlene, ale to je Lubo Bechny - autenticky a pravdivý. Cítim sa pri ňom slobodne, lebo nesúdi. Je gentleman, nezabúda, že žene sa páčia kvety a poteší ju i dnes, keď jej muž otvorí dvere aj keď do reštaurácie vchádza ako prvý. Lubo je ozajstný pravdivý a obyčajný človek.

Vanda Tuchyňová, redaktorka Slovenského rozhlasu

K čiernobielej politickej scéne, straníckych monolitov pribudla v posledných dňoch dúhová zostava, nestraníckych osobností. Žeby Havlov sen o „nepolitickej politike“ znova ožil? Na neobyčajne otvorenej kandidátke obyčajných ľudí, sa objavujú neobyčajne rozmanité tváre. Sú rôzne, jednu vec však majú spoločnú - dôveryhodnosť. Medzi tými tvárami je aj tvár Jána Košturiaka a Ľuba Bechného. Oboch poznám osobne. Ľubo je známy ako fotograf, no podstatnejšie je to, že je to poctivý človek. Texty Jána Košturiaka môžete čítať v knihách i časopisoch. Ján je známy ako podnikateľ, o ešte viac je známy ako mysliteľ, ktorý do hĺbky zvažuje etické aspekty podnikania. Aj Ľubova aj Jánova tvár zjavne do tej neobyčajnej dúhy patrí.

Daniel Pastirčák, kazateľ, výtvarník