Mikuláš Huba Prof. RNDr. , CSc.

Geograf, krajinný ekológ a environmentalista, samostatný vedecký pracovník a zástupca riaditeľa Geografického ústavu SAV, člen Snemu SAV,  univerzitný profesor pôsobiaci na univerzitách doma i v zahraničí (Univerzita Komenského od r. 1993, americké univerzity, 1997, 2000, University of Cambridge UK, 1993 – 1998, Univerzita Palackého, Olomouc, od 2004 ai...),  publicista, občiansky aktivista...,Veľvyslanec životného prostredia Nemeckej zahraničnej spoločnosti.


Jestvuje100 argumentov proti kandidovaniu v nastávajúcich parlamentných voľbách, ale napokon u mňa prevážilo tých 101 za. Vlastne som mal len dve iné možnosti: nekandidovať vôbec, alebo sa pokúšať dostať na kandidátku niektorej zo strán. Málokedy za uplynulých 22 rokov bolo u nás znechutenie politikou, sklamanie a nutkanie rezignovať silnejšie, ako práve teraz. Ale práve preto sa mi zdá, že je potrebné nerezignovať a prekonať prirodzený odpor k tomuto kroku. Napokon, tú druhú možnosť – nekandidovať – sme ja i väčšina mojich priateľov volili uplynulých 20 rokov a výsledok je ten, že zo slovenského parlamentu vymizli nielen ochranári, ale pomaly aj akýkoľvek environmentálne gramotní ľudia, zanikol výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a z tejto témy, jednej z kľúčových v civilizovanej Európe, sa stalo v slovenskej politike  niečo úplne marginálne. Ak už nie presvedčenie, tak elementárny pud sebazáchovy by nám mal hovoriť, že takáto situácia je naďalej neudržateľná. Avšak téma životného prostredia nie je jediná, ktorá ma zaujíma. Európa i celý svet sa ocitli na osudovom rázcestí. Sú tam vlastne už dávnejšie, len teraz to už musí byť jasné aj slepému. A v diskusii na tému ako ďalej? by nemal chýbať hlas nestraníkov, ochranárov a protagonistov udržateľných spôsobov života.

Ocenenia:

Laureát Ceny Josefa Vavrouška i Dominika Tatarku, ocenenia k výročiam vzniku TANAP-u, SZOPK ai.,

Pôsobenie:

Prestížne zahraničné pobyty a funkcie v medzinárodných organizáciách (od r. 1990), aktívna účasť na kľúčových medzinárodných podujatiach, vrátane dvoch svetových summitov a 7 európskych ministerských konferencií, členstvo v Predsedníctve SNR a vedenie jej Výboru pre životné prostredie (1990 – 1992), vedenie Rady Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia (1991 - 1992), člen Smenu SAV (od r. 2001),  rozsiahla a často citovaná publikačná a edičná činnosť (od r. 1975), vedenie významných domácich a medzinárodných projektov, 35 rokov vo vedení viacerých mimovládnych organizácií: od sekcie na ochranu ľudovej architektúry a bratislavskej ochranárskej organizácie, cez spoluautorstvo a editorstvo Bratislavy/nahlas (1987) vedenie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (1989 – 1993) či Spoločnosti pre trvalo udržateľný život (od r. 1993) až po aktivizmus v rámci Bratislavy – otvorene i Mimovládneho výboru Naše Tatry. V 70. a 80. rokoch 20. storočia vedúca osobnosť polooficálneho ochranárskeho hnutia na Slovensku.

Dosiahnuté vzdelanie a kvalifikácia:

VŠ: RNDr. Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, CSc. (Geografický ústav SAV), hosťujúci doc. (Prírodovedecká fakulta UK), doc. (Technická univerzita Zvolen), Prof. (Prešovská univerzita).

Jazykové schopnosti:

anglicky, rusky, základy nemčiny

Iné znalosti a prax: 
- esejistika, publicistika, literárna činnosť (ocenené napr. Cenou talianskej nadácie Lanza za najlepší článok publikovaný v európskych odborných časopisoch, Čestnou cenou Dominika Tatarku a dvakrát Cenou SAV za popularizáciu vedy, práca s drevom, záhradkárstvo, vinárstvo...)
- návšteva a čiastočné poznanie cca 80 krajín + cca 30 štátov/provincií v rámci USA a Kanady, návšteva asi 150 národných parkov na všetkých kontinentoch, okrem Antarktídy.
 
Vlastnosti  a záujmy:
turistika, cestovanie, cyklistika, oprava pamiatok, lyžovanie, fotografovanie, literatúra, divadlo (z pozície diváka)
 
Silné stránky: Dlhoročné skúsenosti s vedeckou prácou, pedagogickou činnosťou, občianskym aktivizmom, dobrovoľníctvom, vedením organizácií a projektov, cca tri roky vo „vysokej“ politike: člen Predsedníctva SNR (kolektívna hlava štátu) a predseda výboru SNR pre životné prostredie a ochranu prírody, ako aj predseda Rady Št. fondu kultúry Pro Slovakia, člen Federálneho výboru pre životné prostredie, Slovenskej komisie pre životné prostredie, v r. 1999 – 2002 člen Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, dlhodobo člen a funkcionár viacerých medzinárodných organizácií, pri voľbách do P SNR v r. 1990 získal unikátnych 143 hlasov zo 146 prítomných, v novinárskej ankete v januári 1991 vyhlásený za 6. najpopulárnejšiu politickú osobnosť v ČSFR, v ankete denníka SME v júni 2010 v prvej 20-ke odporúčaných členov vlády Ivety Radičovej, priamy potomok politického a národoveckého rodu Jančekovcov.

Slabé (za určitých okolností tiež silné) stránky:
idealizmus, romantizmus, zásadovosť,  malá schopnosť populizmu, nedostatok drzosti a „hrošej kože“, vegetariánstvo, skepsa až averzia voči vládnucemu cynickému antiekologizmu, vulgárnemu materializmu, povrchnému konzumerizmu a životu na dlh.

Prečo práve Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti?
Najjednoduchšia odpoveď je:lebo prišli s ponukou ako prví. Ale, pochopiteľne, takáto odpoveď nestačí. V prvom rade, splnili niekoľko mojich základných podmienok: nielenže nevyžadujú členstvo v strane, ale sú programovo antistranícki.  Inými slovami, nahlas vystupujú proti partokracii, ktorá je, podobne ako korupcia, tunelovanie, netransparentnosť a necitlivosť voči prírode, krajine,  pamiatkam a odkázaným jednotlivcom či skupinám, sama o sebe jednou z najväčší zrád a sprenevier voči občianskym ideálom Novembra 89. Sú tiež programovo proti životu na dlh. Možno dosiaľ nie dosť chápu, že okrem finančného, vzdelanostného a kultúrneho dlhu tu máme dočinenia aj s obrovským ekologickým dlhom, ale o tom sa ich budem snažiť presvedčiť. Garantovali mi, že za nimi nie sú žiadne špinavé či inak pochybné peniaze. A napokon, na kandidátke je celý rad skutočných nezávislých osobností a navyše slušných, hodnotných a obetavých ľudí,  ktorí  tak vystupujú nielen pred voľbami, ale boli takí, odkedy ich poznám.
 
Čo chcem presadiť v parlamente, resp. čomu sa chcem venovať v parlamente:
Vo všeobecnosti: vystupovanie za naplnenie ideálov Novembra 89, teda proti korupcii, klientelizmu a partokracii, proti zadlžovaniu vo všetkých oblastiach spoločenského života, za očistu verejného života a za posilnenie občianskej spoločnosti, proti násiliu, arogancii, xenofóbii a rasizmu, proti privatizácii verejného priestoru, devastácii prírody a krajiny, proti tolerancii verejnej správy i celej spoločnosti voči cynickému a egoistickému počínaniu developerov a iných novodobých „produktov“ slovenského chápania raného kapitalizmu, ktorí kompromitujú slušných podnikateľov, okrádajú verejnosť o verejné priestory a zvyšujú ekologický, ekonomický i kultúrny dlh Slovenska.
V konkrétnych oblastiach: advokácia vo sfére dlhodobo marginalizovaných tém: životné prostredie, ochrana prírody a krajiny, pamiatky a kultúrne dedičstvo, veda a výskum, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, kultúra, menšiny, rodová rovnosť ai., ale aj poukazovanie na prehliadané súvislosti a kauzality v záujme udržateľnejšej budúcnosti.