Program

… kde sa eurofondy používajú na rozvoj krajiny a nie na obohatenie špekulantov

Výzvy a problémy

Z rozvojových fondov Európskej únie dostane Slovensko v rokoch 2014 až 2020 viac ako 15 miliárd eur, čo predstavuje viac ako 2 800 € na obyvateľa. Pre rozvoj krajiny je kľúčové, aby sme tieto peniaze využili rozumne a efektívne. Ak sa nám to podarí, kvalita života ľudí na Slovensku sa môže výrazne zlepšiť. Eurofondy pomôžu zmodernizovať železnice, opraviť a vybudovať cesty, zlepšiť školstvo či zdravotníctvo. Na to však potrebujeme šikovných a čestných ľudí zodpovedných za jednotlivé projekty, čo bolo doteraz skôr výnimkou, ako pravidlom.

Eurofondy sú pre ľudí na Slovensku synonymom rozkrádania, korupcie, podvodov pri výbere projektov a pri verejnom obstarávaní či úplne nezmyselných projektov. Väčšinu európskych projektov schvaľujú priamo naše ministerstvá. A tie doteraz často nehľadeli na potreby krajiny, ale na prospech rôznych „vybavovačov“ a oligarchov v pozadí vládnej strany. Získanie príspevkov z eurofondov sprevádza obrovská byrokracia, ktorá zbytočne zaťažuje žiadateľov i štátnych úradníkov. Bežní ľudia a drobní podnikatelia tak nemajú skoro žiadnu šancu podporu získať, hoci by aj s menšími sumami dokázali zlepšiť prostredie okolo seba, zamestnať ľudí alebo inovovať výrobu. Na druhej strane, podporu získavajú schránkové firmy, ktorých jedinou činnosťou je odliv peňazí do správnych vreciek.

Osobitnou kapitolou je informatizácia štátu. V uplynulom období sme do nej len z eurofondov investovali viac ako 800 miliónov eur (plus ďalšie prostriedky zo štátneho rozpočtu). Napriek tomu však mnohé elektronické služby nefungujú alebo sú tak zle navrhnuté, že sa prakticky nedajú použiť. Ich spoločným menovateľom je to, že sú neskutočne predražené. Napríklad Estónsko investovalo do informatizácie výrazne menej prostriedkov, ale je považované za jednu z krajín s najlepšie fungujúcimi elektronickými službami štátu i súkromných spoločností.

Rozkrádanie je pri mnohých eurofondových projektoch tak zjavné, že po vykonanej kontrole ich Európska únia odmieta preplatiť. Slovensko stráca dvakrát – projekty sú často zle zrealizované a zbytočné a zároveň ich nakoniec nezaplatí Brusel, ale daňoví poplatníci. Doteraz sme tak prišli o viac ako 500 miliónov eur.

Najväčším zlyhaním súčasnej vlády je však fakt, že mnohé projekty sú zbabrané a nestihnú sa dokončiť, prípadne sa vôbec neuskutočnia. Prostriedky z uplynulého obdobia (2007 – 2013) treba podľa pravidiel EÚ minúť do konca roka 2015. Do konca roka musíme vyčerpať ešte závratnú sumu 2,29 miliardy eur z celkovej sumy 11,48 miliardy eur v 11 hlavných operačných programoch. Takúto obrovskú sumu je nemožné za pár mesiacov zmysluplne minúť a je zrejmé, že obrovské množstvo financií budeme musieť vrátiť ako nevyužité prostriedky naspäť do Bruselu. Vláda tak vracia EÚ miliardy, pretože ich nebola schopná investovať do rozpadajúcich sa ciest, nemocníc alebo škôl. Príprava a napĺňanie uplynulého eurofondového obdobia trvalo približne 10 rokov a z toho 9 rokov bol Róbert Fico premiérom SR. Nesie preto plnú politickú zodpovednosť za to, že napriek chátrajúcej infraštruktúre musíme vracať miliardy eur do Bruselu.

Naše riešenia

  1. Zo všetkých operačných programov vylúčenie možnosti podporovať projekty, ktoré nemajú výrazný prínos na rozvoj regiónov Eurofondy by sa mali čerpať len na verejné účely, okrem nárokovateľných platieb. Zmeny eurofondových operačných programov na obdobie 2014 – 2020 musí chváliť Európska komisia. Pri rokovaniach s Európskou komisiou sa budeme snažiť o presun prostriedkov do výstavby a obnovy infraštruktúry (doprava, zdravotníctvo, vodohospodárstvo…).
  2. Zásadná zmena systému hodnotenia a výberu projektov. Hodnotitelia sa dnes vyberajú obskúrnym spôsobom a celý proces hodnotenia je netransparentný. Každú výzvu hodnotí iba niekoľko ľudí, čo umožňuje nekontrolovateľný rozmach korupcie. Zavedieme centrálny register hodnotiteľov, do ktorého zapojíme čo najviac odborníkov z praxe i z akademického prostredia. Každý projekt budú hodnotiť viacerí náhodne vybraní experti v danej oblasti. Projekty, ktoré získali grant z eurofondov, budeme spolu s hodnotením zverejňovať.
  3. Reforma verejného obstarávania zabezpečí menej korupcie a spravodlivejšiu súťaž podnikateľov.
  4. V oblasti dopravnej infraštruktúry je prioritou čistota verejného obstarávania, aby nám kvôli podvodom nemusela Európska komisia krátiť prostriedky určené na výstavbu. Prostriedky získané presunom z iných oblastí po rokovaniach s Európskou komisiou chceme smerovať do zlepšenia dopravnej situácie na Orave (rýchlostná cesta R3), na strednom/juhovýchodnom Slovensku (spojenie Zvolen – Lučenec – Košice – rýchlostná cesta R2) a na ceste R4 z Prešova do Poľska.
  5. Pri projektoch informatizácie treba klásť dôraz na jednoduchosť a komfort pre užívateľov služieb. Budeme presadzovať zapojenie odborníkov z akademického prostredia a zástupcov užívateľov (občania, podniky…) do návrhu projektov a kontroly ich riadenia.
  6. V oblasti informatizácie podporujeme opatrenia platformy slovensko.digital, ako sú orientácia štátnych IT služieb na občana, alfa-testovanie projektov a prototypov, zavedenie štandardov pre nákup štátneho IT, ktoré budú slúžiť ako rozšírenie dnes platnej legislatívy pre verejné obstarávanie, zodpovedné riadenie IT projektov, zavedenie etických štandardov pre obchodovanie so štátom v oblasti IT služieb.
  7. Pri projektoch na podporu vedy a výskumu budeme vyžadovať komplexné riešenia. Doteraz sa často podporovala výstavba infraštruktúry a nákup prístrojov, na ktorých však nemá kto pracovať a viaceré nové budovy sú prázdne. Musíme podporiť samotnú výskumnú činnosť vedcov, spoluprácu s podnikmi a získavanie talentov zo zahraničia (najmä slovenskí vedci, ktorí tam odišli za lepšími podmienkami). Aby sme zabezpečili spravodlivé hodnotenie projektov v slovenskej vedeckej komunite (mnohí výskumníci v tom istom odbore navzájom spolupracujú alebo sa aspoň poznajú) budeme spolupracovať aj so zahraničnými odborníkmi.
  8. V oblasti školstva je potrebné presadzovať zavedenie katalógu typových projektov, z ktorého by si školy vyberali podľa svojich potrieb. Do typového projektu by iba doplnili počty zapojených žiakov/študentov a pedagógov. Výrazne sa obmedzí byrokracia pre školy, ktoré sa budú môcť zamerať na kvalitnú realizáciu samotného projektu.
  9. Pri projektoch na rozvoj cestovného ruchu treba klásť dôraz na podporu pre spoločnú infraštruktúru (cyklistické cesty, údržba chodníkov, doprava…) a služby a nie investície do súkromného majetku (hotely, reštaurácie…).
  10. Všetky informácie o možnostiach využívania eurofondov by mali byť dostupné na jednom mieste v užívateľovi priateľskej forme.