OLANO_programove-oblasti_22c

… kde zákony tvoria ľudia, nie bábky v rukách finančných skupín, a informácie sú voľne dostupné

Otvorené vládnutie

Výzvy a problémy

Silná občianska spoločnosť je základným pilierom demokracie. Zabezpečuje kontrolu moci a zároveň má kreatívny potenciál prinášať nové inšpirácie a vízie. Otvorené vládnutie je spôsob, ako zabezpečiť, aby správa vecí verejných bola transparentná, efektívna a aby sa predstavitelia moci zodpovedali občanom za svoje rozhodnutia. Zároveň účasť na správe vecí verejných je jedným zo základných občianskych a politických práv a toto právo je zakotvené aj v Ústave SR. Slovenská republika sa v roku 2011 stala súčasťou medzinárodnej iniciatívy Partnerstvo pre otvorené vládnutie, čím sa prihlásila k zámeru posilňovať občiansku participáciu.

Štruktúrovanú občiansku spoločnosť alebo tretí sektor tvorí široké spektrum mimovládnych neziskových organizácií (ďalej len „MNO“), ktoré svojou činnosťou pokrývajú takmer všetky oblasti života a v mnohých smeroch nahrádzajú štát. Rozvoj občianskej spoločnosti však čelí viacerým negatívnym trendom. Občania a MNO sú často považovaní zo strany štátu za nepriateľov a nie za rovnocenných partnerov. Problémom je uplatňovanie „práv“ verejnosti vyplývajúcich z legislatívnych pravidiel vlády, ktoré upravujú napríklad pripomienkový proces. Legislatívne pravidlá sú len prílohou k uzneseniu vlády, ktoré je interným dokumentom zaväzujúcim len členov vlády, resp. príslušné ústredné orgány štátnej správy. „Práva“ verejnosti vyplývajúce z legislatívnych pravidiel vlády sú preto nevymožiteľné. Štátna správa nemá povinnosť spolupracovať s verejnosťou a MNO, často je spolupráca výsledkom len dobrej vôle. Aj v prípade zavedených mechanizmov, ako napríklad proces pripomienkového konania, je spolupráca verejnej správy a občianskeho sektora mnohokrát iba formálna. Občianska spoločnosť je síce niekedy prizvaná ku spolupráci alebo k rozporovým konaniam k legislatívnym návrhom, no v konečnom dôsledku sa názory a návrhy občianskeho sektora nerešpektujú. Stručná analýza výsledkov niektorých pripomienkových konaní poukazuje na to, že na rozdiel od pripomienok jednotlivých rezortov, pripomienky verejnosti vo veľkej miere neboli zapracované. Pripomienky verejnosti sú často odmietané z formalistických dôvodov, ako napríklad „pripomienka nemala formu pripomienky“. Občianske iniciatívy a MNO sú v pozícií podradeného partnera, neexistuje reprezentatívny koordinačný alebo strešný orgán, ktorý by vstupoval do verejnej diskusie a vzťahu so štátom.

Ďalším faktorom, ktorý negatívne ovplyvňuje otvorené vládnutie je slabá finančná podpora MNO zo strany štátu a súkromného sektora. Verejné finančné zdroje sú nestabilné, čo vystavuje MNO existenčnému riziku. Výnimkou je mechanizmus asignácie 2 % (resp. 3 %) dane z príjmu, ktorý však chcela vláda zrušiť.

V súčasnosti tiež neexistuje legislatívne prostredie, ktoré by systematicky podporovalo účasť MNO na správe vecí verejných a zaväzovalo štát zapájať občiansku spoločnosť do tvorby verejných politík. Zákony sa často prispôsobujú silným lobingovým skupinám a oligarchom a nie skutočnému záujmu ľudí. Lobing je pritom regulovaný vo všetkých významných štátoch sveta, ako aj v Európskom parlamente, pričom na Slovensku boli zatiaľ všetky legislatívne pokusy o jeho uzákonenie neúspešné (2005, 2012, 2013).

Lepšia dostupnosť informácií

Predpokladom úspešného otvoreného vládnutia sú aj ľahko dostupné a kvalitné informácie. Ak verejná správa poskytne kvalitné dáta, súkromný sektor, neziskové organizácie a samotní občania môžu vytvoriť užívateľsky atraktívne koncepty, aplikácie a inovatívne služby postavené na týchto dátach. Takýto prístup znižuje požiadavky na štát a verejnú správu pri zabezpečovaní mnohých služieb, napríklad znižuje množstvo žiadostí v rámci poskytovania informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, alebo aj nových požiadaviek súvisiacich s e-governmentom, ako aj so službami využívajúcimi nové technológie.

Pravidlo, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje je v modernej dobe so stále sa zvyšujúcim nárastom vnútroštátnej legislatívy, ale aj legislatívy EÚ neudržateľné bez toho, aby sa legislatívny proces ešte viac elektronizoval. Na úrovni samosprávy by bežní občania, ako aj podnikateľský sektor privítali vytvorenie celoštátnej databázy, v ktorej by sa v záväznej forme uverejňovali všetky všeobecne záväzné nariadenia obcí, miest a samosprávnych krajov.

Na Slovensku je takisto problémom, že súčasná miera otvorenosti samosprávy je nedostatočná a mnoho dôležitých informácií o rozhodnutiach samosprávy a jej hospodárení zostáva ukrytých na úradoch. Otvorená samospráva zverejňuje všetky dáta, ktoré má k dispozícii a z ktorých vychádza pri tvorbe rozvojových programov, príprave rozpočtov a plánovaní. Cestou k zvýšeniu verejnej kontroly a k zvýšeniu miery vedomostí o samospráve je zverejňovanie dát, najmä ekonomických a legislatívnch, s ktorými úrady pracujú. Dáta musia byť zverejnené v otvorených formátoch a v analytickom členení, s možnosťou vyhľadávania, filtrovania, triedenia a kopírovania tak, aby bolo možné s nimi ďalej pracovať a prípadne odhaliť neefektívne narábanie s verejnými prostriedkami. Všade, kde je to možné, by mali byť dáta prepočítavané aj na jednotkové (obyvateľ, kilometer miestnych komunikácií, žiak školy a pod.).

Štrukturálne fondy, Finančný mechanizmus EHP a ďalšie dotačné rezortné mechanizmy tvoria jeden z podstatných zdrojov verejných financií využívaný samosprávami, podnikateľmi a neziskovými organizáciami. Preto je dôležité umožniť občanom získať o týchto mechanizmoch čo najviac informácií. Na tento účel môže účinne slúžiť špecifická webová stránka, ktorá by občanom poskytovala informácie o využívaní uvedených finančných mechanizmov a výsledkoch, ktoré sa vďaka nim podarilo dosiahnuť, o vplyve na regióny, ale aj o možnostiach, ako sa môžu občania zapojiť do prebiehajúcich projektov.

Naše riešenia

  1. Zakotvenie ústavného práva na dobrú správu vecí verejných. Na rozdiel od práva účasti verejnosti na správe vecí verejných samotné právo na dobrú správu vecí verejných v Ústave SR zakotvené nie je, hoci ho medzinárodné dokumenty z oblasti ľudských práv a slobôd výslovne uvádzajú. V tejto súvislosti bol v roku 2001 na úrovni EÚ prijatý Európsky kódex dobrej správnej praxe.
  2. Uvedenie do praxe konkrétnych nástrojov, ktoré umožnia pravidelný a kvalitný dialóg pri tvorbe a realizácii legislatívnych, alebo exekutívnych opatrení vlády s občianskou spoločnosťou.
  3. Úprava zákona o tvorbe právnych predpisov tak, aby sa štát legislatívne zaviazal, že bude zapájať občanov (verejnosť) a mimovládne neziskové organizácie do tvorby politík a stratégií od ich začiatku, teda pri samotnom určovaní priorít v tvorbe politík. Popri účasti verejnosti na legislatívnom procese by zákon mal upraviť aj účasť profesionálnych lobistov (vrátane registrácie a podávania správ).
  4. Posilnenie účasti občanov v medzirezortnom pripomienkovom konaní zjednodušením podpory pripomienok a funkčnosťou Portálu právnych predpisov.
  5. Vyžadovanie zodpovednosti od verejnej správy a zdôvodňovanie postojov a rozhodnutí voči všetkým podnetom, ktoré verejná správa získava od občanov a MNO v rámci participatívneho procesu.
  6. Štandardnou súčasťou tvorby verejných politík by sa mala stať účasť MNO v príslušných pracovných skupinách, ktorá by nemala byť vnímaná ako ohrozenie záujmov štátu.
  7. Prísne dodržiavanie princípu notifikácie tak, aby všetky zainteresované subjekty a aktéri boli v dostatočnom predstihu informovaní o pripravovanej tvorbe verejnej politiky v počiatočnej fáze, pred samotným začiatkom formálneho procesu.
  8. Zavedenie princípu zdieľania informácií zo strany verejnej správy so všetkými zainteresovanými subjektami zapojenými do procesu tvorby politík.
  9. Zavedenie tzv. legislatívnej stopy zákonov, teda zverejňovanie kompletnej dokumentácie od legislatívneho zámeru cez zoznam členov pracovných skupín a ich návrhov po finálne schvaľovanie v parlamente. Konsolidovaná forma návrhov zákonov by sa mala predkladať vždy vtedy, ak ide o rozsiahlu novelizáciu platného zákona alebo ak sa predkladá v poradí už tretia novelizácia toho istého zákona.
  10. Podpora systematického vzdelávania úradníkov, ktoré by posilňovalo motiváciu a zručnosti vo vedení konštruktívneho dialógu s verejnosťou.
  11. Pokračovanie princípu asignácie 2 % (resp. 3 %) dane zpríjmu a aktívna podpora darcovstva.
  12. Zlepšenie funkčnosti a užívateľskej jednoduchosti portálu data.gov.sk, kde sa zhromažďujú dáta, ktoré štát vytvára.
  13. Sprístupnenie informácií v elektronickej forme a v otvorenom formáte.
  14. Rozšírenie okruhu osôb povinných poskytovať všetky informácie (t. j. nielen tie, ktoré sa týkajú ich činnosti financovanej z príspevku od štátu) aj na obchodné akciové spoločnosti vlastnené štátom a samosprávou, ako aj na spoločnosti zriadené povinnými osobami a na tie MNO, ktoré sú príjemcami finančnej podpory od štátu alebo samosprávy s výnimkou asignovanej dane z príjmu.
  15. Zlepšenie funkčnosti katastra nehnuteľností a umožnenie rozšíreného vyhľadávania prostredníctvom kombinácie dát.
  16. Zavedenie povinnosti zverejňovať životopisy kandidátov na verejnú funkciu ešte pred ich zvolením alebo vymenovaním.
  17. V obchodnom registri by sa mali zobrazovať aj údaje z iných štátnych registrov (dlžníci na daniach a poistení, register účtovných závierok…). Takisto zabezpečíme lepšie sprístupnenie údajov zo zbierky listín, tak ako je to v Českej republike.
  18. Zriadenie celoštátnej elektronickej databázy všeobecne záväzných nariadení obcí, miest a samosprávnych krajov.
  19. Samospráva by mala povinne zverejňovať na internete aj tieto informácie: aktuálny rozpočet, archív rozpočtov, záverečné účty, rozpočtové opatrenia, priebežné plnenie rozpočtu na strane príjmov aj výdavkov na mesačnej báze, analyticky členené informácie o dlhovej službe, prevádzkové náklady zariadení v správe samosprávy, zoznam nedoplatkov na službách a nájomnom voči samospráve, náklady na jednotlivé činnosti zabezpečované samosprávou, plány verejného obstarávania s odôvodnením, zoznamy obecných bytov, zápisnice s výberových konaní, majetkové priznania volených funkcionárov samosprávy, správy hlavného kontrolóra, interné smernice týkajúce sa verejného obstarávania, plán verejného obstarávanie, jeho audit a vyhodnotenie.
  20. Rozšírenie okruhu povinných informácií poskytovaných políciou a úradmi, tak aby pod infozákon spadali napríklad rozhodnutia polície o odmietnutí trestného oznámenia v prípade korupcie a iných trestných činov súvisiacich s verejnou funkciou.
  21. Zvyšovanie dostupnosti zverejňovaných informácií pre ľudí so zdravotným postihnutím (slabozrakí a nevidiaci).
  22. Vytvorenie portálu, kde na jednom mieste budú dostupné v prehľadnej a užívateľsky priateľskej forme všetky informácie o dotačných schémach.