Program

…. kde podporujeme vznik pracovných miest tam, kde ľudia žijú

Výzvy a problémy

Hlavným problémom slovenskej ekonomiky od začiatku budovania trhového hospodárstva je dvojciferná miera nezamestnanosti, ktorá trápi Slovensko viac ako 20 rokov. Veľké množstvo nezamestnaných vedie nielen k nízkemu HDP a nízkym rozpočtovým príjmom, ale predovšetkým k chudobe, sociálnym problémom dotknutých ľudí a prehlbujúcej sa sociálnej nerovnosti. Riešenie nezamestnanosti a zdravá tvorba pracovných miest by mala patriť medzi priority každej zodpovednej vlády na Slovensku.

Miera nezamestnanosti na Slovensku patrí dlhodobo k najvyšším v celej Európskej únii. Vyššiu mieru nezamestnanosti majú len krajiny periférie, čo je spôsobené ich ekonomickými ťažkosťami po kríze. Ak by sme sa pozreli na mieru nezamestnanosti v roku 2007 (teda pred krízou), Slovensko malo mieru nezamestnanosti suverénne najvyššiu v EÚ, keď ako jediné dosahovalo dvojcifernú úroveň. Ak chceme analyzovať, prečo má Slovensko dlhodobo najvyššiu mieru nezamestnanosti v EÚ (a to aj v časoch, keď ekonomika rástla 10 % tempom), musíme sa na problém pozrieť z viacerých uhlov pohľadu. Po kríze nás síce „predbehli“ niektoré krajiny, ale to je spôsobené nezvyčajne veľkými ekonomickými problémami týchto periférnych krajín spojených s dlhovou krízou.

Ak sa pozrieme na nezamestnanosť z pohľadu veku alebo pohlavia, je zrejmé, že tu až taký problém nie je. Miera nezamestnanosti mladých je síce vyššia ako u ostatnej populácie, čo mnohých na Slovensku alebo v EÚ vedie k niekedy nesprávnym záverom. Ide však o prirodzený jav v ekonomike, keďže absolventom chvíľu trvá, kým sa zorientujú na trhu práce, využívajú „mama hotel“ a netlačia ich rodinné ani finančné záväzky. Navyše, medzi absolventmi takmer všetci predstavujú ľudí hľadajúcich si zamestnanie, zatiaľ čo vo vyšších vekových kategóriách si iba časť ľudí hľadá zamestnanie, väčšina ho už má. Takže aj pri rovnakej úspešnosti mladých a starých uchádzačov pri hľadaní práce je miera nezamestnanosti mladých prirodzene vyššia.

Miera nezamestnanosti žien nepredstavuje vážny problém prakticky v žiadnej krajine EÚ. Ženy sú vo väčšej miere mimo pracovného trhu ako muži, pretože sa starajú o deti alebo domácnosť. Na Slovensku je v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami nižšia miera zamestnanosti u žien do 35 rokov, pretože ženy preferujú u malých detí domácu starostlivosť pred starostlivosťou v predškolských zariadeniach. Pokiaľ ide o dobrovoľnú starostlivosť, je to žiadúci jav. Pokiaľ ide o vynútenú starostlivosť (nedostatok kapacít v škôlkach a jasliach), tento problém navrhujeme riešiť v kapitole rodinná politika, no z pohľadu zamestnanosti nejde o kľúčový problém trhu práce.

Situácia je oveľa vážnejšia, ak sa pozrieme na nezamestnanosť z regionálneho, či vzdelanostného hľadiska. Z regionálneho hľadiska je vidieť rozpor medzi akoby dvoma samostatnými regiónmi. Polovica krajiny má mieru nezamestnanosti do 12 % a druhá polovica nad 15 %. Okresov s mierou nezamestnanosti medzi 12 – 15 % nie je veľa. Medzi tú horšiu polovicu patrí súvislý blok pozostávajúci z juhu Banskobystrického kraja, z Košického a Prešovského kraja. Súvisí to s riedkym osídlením (16 z 20 okresov s najnižšou hustotu obyvateľstva patrí medzi zaostávajúce regióny), zlou dopravnou dostupnosťou a s podielom rómskeho obyvateľstva.

Miera nezamestnanosti podľa dosiahnutého vzdelania je tiež vážnym problémom slovenského trhu práce. Nielenže máme zďaleka najvyššiu mieru nezamestnanosti ľudí so základným vzdelaním v celej EÚ (o štvrtinu vyššiu ako problémové periférne ekonomiky), ale aj jednu z najnižších mier participácie. To znamená, že veľmi málo ľudí so základným vzdelaním vôbec prejavuje záujem o prácu.

Zanedbanie riešenia problémov na trhu práce sa prejavuje najmä v dlhodobej nezamestnanosti. Slovensko je za posledných 10 rokov v miere dlhodobej nezamestnanosti, ako aj v miere extrémne dlhodobej nezamestnanosti (nad 2 roky) na čele EÚ (10-ročný priemer na úrovni 6,5 %). Krajiny, ktoré nemali dlhovú krízu dosahujú mieru dlhodobej nezamestnanosti max. 5 % a extrémne dlhodobej nezamestnanosti max. 2,5 %.

Problém s dlhodobou nezamestnanosťou je veľmi vážny, pretože dlhodobo nezamestnaní strácajú pracovné návyky, ich dosiahnutá kvalifikácia a predchádzajúce zručnosti sa rýchlo znehodnocujú a každým ďalším dňom sú ťažšie zamestnateľní. Mnohí upadajú do hmotnej núdze, čo vedie k nepriaznivým sociálnym javom, ako sú apatia, nedôvera v štát, alkoholizmus, ale aj rozpad alebo nefunkčnosť mnohých rodín. Dlhodobá nezamestnanosť úzko súvisí s tzv. štruktúrnou nezamestnanosťou, t. j. nezamestnanosťou očistenou od ekonomického cyklu. Na Slovensku sa pohybuje okolo 13 % (odhad MF SR) a je dlhodobo najvyššia v EÚ. Ako hlavné faktory vysokej štruktúrnej nezamestnanosti ekonómovia (napr. Bassanini a Duval, 2006; Gianella et al., 2009) označujú viaceré faktory, no na Slovensku je to najmä nesúlad medzi zručnosťami uchádzačov a požiadavkami zamestnávateľov,        regionálna nevyrovnanosť, slabá mobilita obyvateľstva, chýbajúce aktívne opatrenia na trhu práce a vysoké daňovoodvodové zaťaženie. Slovensko má ešte jeden špecifický problém a síce zanedbanú integráciu rómskej populácie.

Nesúlad medzi zručnosťami uchádzačov a požiadavkami zamestnávateľov sa týka predovšetkým nízkokvalifikovanej pracovnej sily. Veľmi výrazne je tento problém prítomný u rómskeho obyvateľstva. Asi 30 % uchádzačov nemá žiadne stredoškolské vzdelanie. Naša ekonomika dokáže dlhodobo produkovať len veľmi málo pracovných miest vhodných pre takýchto uchádzačov o zamestnanie – maximálne 8 % z celkového počtu miest. Problém je znásobený tým, že aj mnohí uchádzači so stredoškolským vzdelaním sú svojimi zručnosťami na úrovni ľudí so základným vzdelaním, pretože dlhodobou nezamestnanosťou ich zručnosti depreciovali. Odhadom je na Slovensku 50 % uchádzačov, ktorí si konkurujú na nízkokvalifikovaných pracovných miestach, ktorých je v ekonomike menej ako 10 %. Preto je potrebná intervencia štátu, napr. aby pre existujúcich nezamestnaných vytvoril vhodné pracovné miesta namiesto súkromného sektora, motivoval súkromný sektor vytvárať takéto miesta, zvýšil ich kvalifikáciu a do budúcnosti zabránil tomu, aby vzdelávací systém produkoval takýchto absolventov.

Regionálna nevyrovnanosť súvisí s infraštruktúrnou nevyrovnanosťou, vysokým podielom nízkokvalifikovaného (prevažne rómskeho) obyvateľstva, malou hustotou obyvateľstva a slabou mobilitou Slovákov. Slabá mobilita Slovákov zasa súvisí s vlastníctvom nehnuteľností (Andrews et al., 2011). Na Slovensku máme jeden z najvyšších podielov vlastníctva nehnuteľností nezaťaženej hypotekárnym úverom (HÚ). Pri sťahovaní preto ľudia musia počítať so signifikantným nárastom výdavkov na ubytovanie. Slabá mobilita zjavne nie je následkom kultúrnych zvyklostí, pretože pozorujeme veľkú mieru sťahovania u mladých ľudí, ktorí nevlastnia nehnuteľnosť nezaťaženú HÚ a to nielen v smere do Bratislavy a ostatných veľkých miest, ale aj smerom do zahraničia. Riešenie mobility by síce malo obsahovať opatrenia podporujúce mobilitu (príspevky na sťahovanie, podpora výstavby nájomných bytov), ale zároveň musíme rešpektovať aj aktuálnu situáciu s vlastníctvom nehnuteľností. Ak nevieme presvedčiť ľudí, aby sa sťahovali za prácou, musíme vytvoriť podmienky, aby pracovné miesta vznikali v regiónoch. Výhodou takéhoto prístupu je aj to, že zabránime vyľudňovaniu celých oblastí. Základné nástroje by mali obsahovať budovanie infraštruktúry v regiónoch a regionálne stimuly na vytváranie pracovných miest.

Slovensko je krajina, ktorá vynakladá na aktívnu politiku trhu práce takmer najmenej peňazí v celej EÚ. A aj tie, ktoré vynakladá, dáva podľa medzinárodných skúseností na najmenej efektívne opatrenia. Medzinárodné skúsenosti (Kluve, 2010) ukazujú, že najefektívnejšími opatreniami sú subvencovanie miezd, aktívny prístup zamestnancov úradov práce, ako aj školenia. Naopak, systém aktivačných prác (u nás v podobe menších obecných služieb) ešte viac znižuje pravdepodobnosť nájdenia si práce. Je to dané nielen stigmatizáciou týchto ľudí, ale aj finančným príspevkom, ktorý ich uzamkne v nečinnosti pri hľadaní si zamestnania. Dôležitým zistením je tiež fakt, že programy zamerané na zamestnávanie mladých ľudí sú najmenej efektívne. Je to dané tým, že tieto programy sú cielené na neexistujúci problém: vyššia nezamestnanosť mladých je daná životným cyklom a je prirodzeným javom na trhu práce.

Naše daňovoodvodové zaťaženie práce je v rámci EÚ nadpriemerné. Rozdiel medzi nákladmi zamestnávateľov a čistou mzdou zamestnancov spôsobuje, že mnohé voľné pracovné miesta sú dlhodobo neobsadené z dôvodu finančnej nezaujímavosti. Navyše kombinácia s vysokými nákladmi na sťahovanie, príp. dochádzanie, tvorí bariéru, ktorá môže pôsobiť „smrteľne“ predovšetkým na podpriemerne zarábajúcich. Ide o faktor, ktorý najvýznamnejšie vplýva na štruktúrnu nezamestnanosť.

Naše riešenia

  1. Cielene sa zamerať na hlavné faktory, ktoré vedú k vysokej miere štruktúrnej (a teda aj dlhodobej) nezamestnanosti. Riešenie nezamestnanosti na Slovensku by malo byť založené na troch pilieroch: dostať pracovné miesta do regiónov, dať ľuďom takú kvalifikáciu, aby si mohli nájsť prácu a vygenerovať pracovné miesta pre ľudí s nízkou kvalifikáciou.
  2. Zavedenie možnosti uchádzať sa o verejné zákazky na nízkokvalifikované práce len firmám, ktoré na práce zamestnajú minimálne 20 % dlhodobo nezamestnaných.
  3. Vytvorenie nových pracovných miest v segmente sociálnej starostlivosti prostredníctvom stimulujúceho systému podpory. Štát prispeje sumou 300 eur mesačne na každého starobného alebo invalidného dôchodcu, ktorý bude potrebovať opateru. Je jedno, či ide o starostlivosť ústavnú (rovnaké podmienky pre súkromných aj verejných poskytovateľov) alebo opateru v domácnosti (poskytované cudzou osobou alebo rodinným príslušníkom). Zvyšok nákladov by bol pokrytý z príjmov opatrovaného. Zdravotné výkony by boli hradené z verejného zdravotného poistenia.
  4. Možnosť poberať príspevok na starostlivosť o dieťa do veku 6 rokov aj v prípade starostlivosti starými rodičmi – v prípade, ak nie sú poberateľmi starobného alebo invalidného dôchodku. Chceme rozšíriť možnosť poberať príspevok na starostlivosť o dieťa zo súkromných jasiel a živnostníkov bez rodinnej príslušnosti aj na osoby, ktoré sú rodinne previazané s dieťaťom. Išlo by napr. o starých rodičov. To je momentálne možné len za veľmi nevýhodných podmienok. Ak majú rodičia lepšie vyhliadky nájsť si prácu, ako majú starí rodičia, nevidíme dôvod, aby sme bránili takejto starostlivosti o dieťa. Navyše by dieťa bolo naďalej v známom rodinnom prostredí.
  5. Urýchlené a prioritné vybudovanie rýchlostnej komunikácie R2 zo Zvolena do Košíc (oblasť Gemera z dôvodu najvyššej nezamestnanosti). Ide o jeden zo základných predpokladov, aby priemyselné podniky a logistické spoločnosti umiestňovali svoje prevádzky do tohto regiónu. Momentálne je tento región znevýhodnený oproti iným lokalitám. Vzhľadom na vysoké finančné náklady navrhujeme v prvej etape (do roku 2020) vybudovať R2 do Rimavskej Soboty, čo predstavuje finančné náklady vo výške 600 mil. eur.
  6. Výrazné investície do infraštruktúry cestovného ruchu. Rovnako ako Západné Slovensko čerpá zo svojho automobilového a strojárskeho klastra, Stredné a Východné Slovensko má vhodné prírodné podmienky pre klaster turistického ruchu. Navrhujeme zamerať investície z eurofondov namiesto rekonštrukcií námestí, súkromných hotelov a reštaurácií do obnovy všeobecnej infraštruktúry slúžiacej všetkým podnikateľom a návštevníkom v turistickom regióne (napr. budovanie cyklotrás, úprava okolia pamiatok alebo vodných plôch, informačné kancelárie, zlepšenie dopravnej dostupnosti, verejných parkovacích plôch, verejného priestranstva atď.) a do zážitkových atrakcií.
  7. Podpora výstavby nájomných bytov na miestach s vysokou koncentráciou pracovných miest. Zníženie nákladov súvisiacich s ubytovaním by pomohlo zvýšiť mobilitu ľudí za prácou. Namiesto všeobecnej podpory (pre všetky obce) chceme podporu nasmerovať do centier, kde sa pracovné miesta nachádzajú. Preto sa sústredíme na okresné mestá.
  8. Podpora celoživotného vzdelávania s cieľom kvalifikácie potrebnej pre trh práce. Niekoľkonásobne chceme zvýšiť objem poskytovaných rekvalifikačných a doplňujúcich kurzov. Doplnkové a rekvalifikačné kurzy majú preukázateľne pozitívny a dlhodobý efekt na zlepšenie zamestnateľnosti uchádzačov. Chceme ich preto poskytovať systematicky a v oveľa vyššej miere, ako je tomu teraz.
  9. Príspevok na školenie zamestnanca priamo vo firme. Navrhujeme firmám preplatiť 50% mzdových nákladov spojených so zamestnaním dlhodobo nezamestnaného po dobu 3 mesiacov, pokiaľ takéto zamestnanie bude viesť k získaniu dodatočných kvalifikovaných zručností. Toto opatrenie predstavuje nadstavbu k existujúcim aktívnym opatreniam zameraných na túto cieľovú skupinu.
  10. Podpora vzniku komunitných centier vo všetkých oblastiach koncentrovanej chudoby. Ide o doplnkový nástroj, ako bojovať proti koncentrovanej chudobe a zaostávaní detí v štúdiu. Pomôžeme tak so vzdelaním a so zaradením týchto ľudí do spoločnosti a do pracovného života.
  11. Pokračovanie v efektívnych opatreniach aktívnej politiky práce (rekvalifikačné kurzy, príspevky na vytvorenie miest pre dlhodobo nezamestnaných, na podporu mobility) a zrušenie neefektívnych opatrení.
  12. Včasné riešenie nezamestnanosti. Aktívne opatrenia by mali byť aktivované skôr, ako je tomu teraz. Napríklad príspevok na sťahovanie by mali byť ponúkané ihneď, nie až po 3 mesiacoch. Taktiež opatrenia cielené na dlhodobo nezamestnaných by mali byť aktivované nie pri 12 mesiacoch nezamestnanosti, ale už po 6 mesiacoch.
  13. Pravidelné hodnotenie aktívnych opatrení trhu práce. Systém na vyhodnocovanie účinnosti jednotlivých opatrení, ktoré realizujú úrady práce by pomohol zamerať sa na tie najefektívnejšie opatrenia, ktoré fungujú v slovenských podmienkach. Pri tých, ktoré nefungujú efektívne, by sme vedeli zistiť, či je problém iba v technickom nastavení projektu (po odstránení identifikovaných bariér by boli efektívne), alebo je nutné ich zrušiť úplne.
  14. Grantová podpora verejných organizácií, samospráv a štátnych podnikov na zamestnanie dlhodobo nezamestnaného a uchádzača so základným vzdelaním sumou vo výške minimálnej mzdy. Náklady na odvody zamestnávateľa, príp. na vyššiu mzdu by niesla verejná organizácia. Išlo by predovšetkým o verejnoprospešné a nízkokvalifikované práce (údržbu a čistenie verejných priestorov). Príkladom využitia môžu byť aj projekty obnovy kultúrneho dedičstva, protizáplavových opatrení, čistenia prostriedkov verejnej hromadnej dopravy, okolia vodných tokov, železničných tratí a pod. Táto schéma by nahradila v súčasnosti zaužívané aktivačné práce. Výhody takejto zmeny sú významné: a) z nezamestnaného by sa stal reálne zamestnaný človek, čo by v životopise ocenili aj potenciálni ďalší zamestnávatelia, b) takto zamestnaní ľudia by sa museli oveľa viac snažiť, aby si udržali svoje miesto, keďže malú časť nákladov by znášali aj samotné verejné inštitúcie a c) výrazne by si finančne polepšili rodiny takto pracujúcich.
  15. Kvalitnejšie služby zamestnanosti. Kvalitnejšie služby zamestnanosti sú jeden z kľúčových faktorov pre úspešnú aktívnu politiku trhu práce. Je nutné pokračovať v začatých reformách posilnením právomocí a agendy front-office zamestnancov (pomoc uchádzačom o zamestnanie s tvorbou životopisov, s prípravou na pohovor, individualizovaný koučing, na mieru šité kurzy a operatívne ponuky na voľné pozície).
  16. Odmeňovanie zamestnancov úradu práce podľa úspešnosti v umiestňovaní uchádzačov. Zvýšenie efektívnosti služieb poskytovaných úradom práce by malo byť spojené so stimuláciou vlastných zamestnancov. Ak očistíme o premenné ako priemerná miera nezamestnanosti v okrese, počet prípadov na zamestnanca, vzdelanie a dĺžka evidencie uchádzača, je takéto porovnávanie pomerne jednoduché. Zlepšenie služieb zamestnanosti je podľa medzinárodných skúseností jeden z najefektívnejších nástrojov na znižovanie štruktúrnej nezamestnanosti.
  17. Podpora skoršieho návratu do práce. Je potrebné vytvoriť také podmienky, aby nezamestnaný človek čím skôr začal s hľadaním nového pracovného miesta, pretože so zvyšujúcim sa časom stráveným bez zamestnania prudko klesá pravdepodobnosť úspešnosti pri hľadaní si práce. Tieto opatrenia by mohli podporiť ľudí, aby si hľadali prácu ihneď po skončení predchádzajúceho zamestnania.
  18. Zavedenie degresívnej dávky v nezamestnanosti (napr. 75 – 65 – 55 – 45 – 35 – 25 % hrubého príjmu). Klesajúca dávka v nezamestnanosti by mala odradiť ľudí od toho, aby brali obdobie jej poberania ako platenú dovolenku. A naopak motivovať k okamžitému hľadaniu si zamestnania. Tým, že by dávka v nezamestnanosti bola počas prvých mesiacov ešte vyššia ako v súčasnosti, pomohlo by to lepšie prekonať dočasný výpadok príjmu.
  19. Zrušenie odvodových príspevkov do rezervného fondu. Zrušenie povinného odvodu do rezervného fondu solidarity Sociálnej poisťovne, ktorý je vo výške 4,75 % hrubej mzdy by viedlo k poklesu daňovoodvodového zaťaženia všetkých zamestnancov a prinieslo by nárast čistej mzdy o vyše 3 %. Náklad na toto opatrenie by predstavoval asi 450 mil. eur v prípade, ak by nevygeneroval žiadne nové pracovné miesta (najpesimistickejší odhad).
  20. Podpora opatrení inkluzívneho zamestnávania. Doplňujúce opatrenia na podporu znevýhodnených skupín obyvateľstva sú v kapitole rómska problematika a osoby so zdravotným postihnutím.