Program

… kde sa Slovensko dokáže brániť vnútorným aj vonkajším hrozbám

Výzvy a problémy

Bezpečnosť Slovenskej republiky predstavuje zabudnutý rozmer štátnosti, hoci ide o životne dôležitú funkciu štátu. Ak štát stratí schopnosť garantovať bezpečnosť občanov, znamená to ohrozenie prežitia a rozvoja celej spoločnosti. Zaručenie bezpečnosti občanov je základným predpokladom realizácie ich ľudských a občianskych práv a harmonického rozvoja celej spoločnosti.

Väčšina spoločnosti považuje bezpečnosť za samozrejmú vec. Avšak teraz, keď agresívna zahraničná politika Ruska ohrozuje aj Slovensko, pociťujeme akútne symptómy zanedbania inštitúcií v bezpečnostnom sektore. V prípade Slovenska, krajiny s krátkou tradíciou štátnosti, je osobitnou výzvou slabo rozvinuté strategické myslenie – schopnosť definovať miesto a úlohu štátu na medzinárodnej scéne a efektívne investovať zdroje do dosiahnutia národno-štátnych záujmov. Príprava na členstvo v NATO priniesla zásadnú reformu celého bezpečnostného sektora, ktorá sa po vstupe mala ešte zintenzívniť až do plnohodnotného začlenenia do jej politických a vojenských štruktúr. Jedným z kľúčových, no nesplnených záväzkov bolo každoročne vyčleňovať zdroje na obranu vo výške 2 % HDP. Efektívne využitie zdrojov v takejto výške zaručuje nielen spravodlivý príspevok do kolektívnej obrany, ale naplnenie vlastného záujmu mať ozbrojené sily pripravené na súčasné, ale aj budúce hrozby.

Výsledkom je slabé bezpečnostné povedomie občanov aj politikov, deformácia politického rozhodovania skupinovými záujmami, absencia dlhodobo stabilného rámca pre rozvoj bezpečnosti a obrany, neustály pokles obranného rozpočtu, neefektívne vynakladané zdroje, oslabenie dôveryhodnosti Slovenska voči partnerom a erózia celospoločenského konsenzu o základných otázkach bezpečnosti a zahraničnej politiky. Napriek týmto nepriaznivým dominantným trendom existujú aj pozitívne momenty. Za hlavný úspech možno považovať pôsobenie Ozbrojených síl SR (ďalej len OS) v operáciách medzinárodného krízového manažmentu, z ktorých najmä nasadenie v Afganistane, Iraku a na Balkáne poskytlo silné impulzy na rozvoj ozbrojených síl, morálku, profesionalitu a medzinárodný kredit slovenských vojakov.

Hlavným garantom bezpečnosti Slovenska zostáva systém kolektívnej obrany a bezpečnosti NATO. Výraznou mierou k našej bezpečnosti v najširšom zmysle prispieva aj integračný proces v rámci Európskej únie, vrátane postupného vyzrievania Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Násilná anexia Krymu v roku 2014 a následná podpora vojenského konfliktu na východe Ukrajiny obnovila priamu hrozbu pre bezpečnosť Slovenska. Vojenský konflikt je priamo pri našich hraniciach, na prahu strednej Európy. Navyše hybridný spôsob vedenia vojny uplatňovaný Ruskom stiera hranice medzi mierom a vojnou. Usiluje o destabilizáciu krajiny nevojenskými nástrojmi s použitím propagandy, špionáže, polovojenských skupín a politickej korupcie. Nová ruská doktrína sa nezastavuje na hraniciach postsovietskeho priestoru, ale zasahuje priamo do vnútra európskych štátov – podporuje v spoločnosti trendy, ktoré oslabujú schopnosť štátu reagovať na ohrozenie.

Ruský revizionizmus je hlavnou, ale nie jedinou hrozbou pre Slovensko ako člena NATO a Európskej únie. Bezpečnostné prostredie charakterizuje nestabilita, nepredvídateľnosť a zložitosť. Tempo zmien nemá v histórii obdobu a ďalej sa zrýchľuje, na čom má veľký podiel rozvoj technológií. V situácii dlhého relatívneho mieru v Európe, keď vojna neohrozovala hranice a územnú integritu štátov Európskej únie a NATO, do popredia vystúpili nevojenské hrozby a bezpečnosť jednotlivca. V globalizovanom svete, najmä v rámci integrovanej Európy, sa postupne stierajú hranice medzi vonkajšími a vnútornými ohrozeniami. Hrozby ako organizovaný zločin, nelegálna migrácia, šírenie zbraní hromadného ničenia a terorizmus nepoznajú hranice štátov.

Medzi základné problémy bezpečnosti Slovenskej republiky dnes patrí nedostatočná politická pozornosť a verejná podpora otázkam bezpečnosti, rozpad konsenzu o zásadných otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky, nedostatok zdrojov a ich neefektívne využitie a     slabé prepojenie všetkých nástrojov bezpečnosti a rezortný egoizmus. Na medzinárodnej úrovni je znepokojivé príliš pomalé prispôsobovanie NATO a Európskej únie rýchlo sa meniacemu strategickému prostrediu. Ak tento trend bude pokračovať, môže to znamenať, že sa Slovensko v budúcnosti bude musieť väčšmi spoliehať na vlastné sily, na spoluprácu v stredoeurópskom regióne a na bilaterálne vzťahy so strategickými partnermi.

Pre Slovensko sú nevyhnutné silné medzinárodné inštitúcie, ktoré motivujú ku vzájomnej spolupráci, posilňujú dôveru medzi členmi a priťahujú ďalšie štáty tzv. mäkkou silou, atraktivitou svojho modelu. Slovensko taktiež potrebuje domáce inštitúcie, ktoré hladkou spoluprácou a schopnosťou adaptácie dokážu riešiť krízové situácie v širokej škále vojenských a nevojenských hrozieb. Ústredným prvkom takýchto inštitúcií musí zostať človek – špičkový profesionál podporený špičkovou technikou. Slovensko nutne potrebuje obnoviť dôveru medzi štátom a občanom, verejným a súkromným sektorom, aby spoločne dokázalo reagovať na hrozby, ale aj využiť príležitosti tohto sveta.

Ochrana utajovaných skutočností

Systém ochrany utajovaných skutočností v slovenských podmienkach, ktorý riadi Národný bezpečnostný úrad, stále neumožňuje dostatočnú rýchlosť a flexibilitu v práci bezpečnostných profesionálov. Tok informácií do ústredia zo zahraničných pracovísk, osobitne EÚ, je spomaľovaný množstvom byrokratických úkonov a chýbajúcim vybavením jednotlivcov v ústredí utajovanými počítačmi.

Kybernetický priestor

Kybernetické útoky sa vyskytujú častejšie, sú lepšie organizované a spôsobujú rozsiahle škody vládnym inštitúciám a podnikateľským subjektom. V súlade so strategickými dokumentmi EÚ a NATO musí SR posilňovať bezpečnosť kritickej infraštruktúry, vrátane bezpečnosti národných informačných a komunikačných systémov.

Energetická bezpečnosť

Ak si chce Európska únia ako najväčší jednotný trh na svete zabezpečiť dostatok energetických zdrojov, aby nebola cenovo a politicko-bezpečnostne vydieraná, musí nevyhnutne prikročiť k spoločným reálnym opatreniam. Ruský monopol Gazprom sa v priebehu ostatných rokov ukázal ako nespoľahlivý dodávateľ plynu pre Európu. Výzvou pre ďalšiu vládu bude dosiahnuť reálny pokrok v oblasti diverzifikácie trás, ako aj energetického mixu. Osobitne dôležitou úlohou je lepšia integrácia trasovania plynu a ropy najmä v severo-južnom smere v rámci Európskej únie s pomocou jej novej dimenzie – Energetickej únie.

Naše riešenia

  1. Za jednu z hlavných úloh považujeme revíziu Bezpečnostnej stratégie SR a Obrannej stratégie SR tak, aby so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky odrážali novú situáciu vo svete a posun v stratégiách NATO a Európskej únie. V tomto kontexte považujeme proces revízie za rovnako dôležitý ako výsledný text, pričom kľúčovým predpokladom je aktívny vklad všetkých relevantných rezortov, osobitne rezortu vnútra a spravodajskej komunity, ako aj odbornej verejnosti. Nad rámec aktualizácie oboch existujúcich stratégií podporujeme spracovanie osobitných stratégií pre oblasť vnútornej bezpečnosti a spravodajstva.
  2. Na základe novej stratégie podporujeme aktualizáciu Koncepcie bezpečnostného systému SR, ako aj zastaraných legislatívnych noriem pre oblasť obrany a bezpečnosti.
  3. Zo strany jednotlivých rezortov zahraničných vecí, obrany, vnútra a spravodlivosti pokladáme za potrebné každoročne realizovať hodnotenie výsledkov plnenia úloh cestou spoločného verejného odpočtu v oblasti daní.
  4. Je potrebné sfunkčnenie jednotného celonárodného systému včasného varovania, ktorého cieľom bude identifikovať vznikajúce hrozby na základe informácií celej spravodajskej komunity, ako aj z otvorených zdrojov a prepojenie týchto výstupov na politické rozhodovanie tak, aby bolo možné včas prijať efektívne protiopatrenia.
  5. Bezpečnostná rada SR musí riadne fungovať v záujme rýchlej reakcie na krízové situácie a usmerňovania dlhodobého rozvoja všetkých súčastí bezpečnostného systému. Činnosť BR SR musí byť podporená primeranou koncepčnou, analytickou a administratívnou kapacitou umožňujúcou medzirezortnú koordináciu.
  6. Jednou z výziev je potreba realizovať spoločné cvičenia všetkých bezpečnostných zložiek, a to na základe realistických scenárov súčasných vojenských a nevojenských ohrození. Nevyhnutnou súčasťou cvičení by malo byť kritické zhodnotenie ponaučení a ich bezodkladná implementácia do praxe.
  7. Spracovanie plánu na spoločné projekty nákupu výstroje a výzbroje medzi silovými zložkami, najmä rezortov obrany a vnútra, s cieľom efektívne využívať zdroje oboch rezortov.
  8. Rezorty pri plnení úloh vo vzťahu k občanom musia systematicky hľadať vhodných partnerov spomedzi organizácií občianskej spoločnosti, v závislosti od cieľových skupín napríklad v oblasti regrutovania, napĺňania pozícií v systéme záloh, vzdelávania a výchovy, rozvoja športu a fyzickej zdatnosti, strategickej komunikácie, ako aj ďalších oblastí.
  9. Za vitálnu súčasť bezpečnostnej politiky považujeme aktívnu činnosť bezpečnostnej komunity zameranú na podporu cieľov bezpečnostnej stratégie. Ide o neformálnu skupinu bezpečnostných profesionálov vo vládnej, mimovládnej, súkromnej a mediálnej sfére, vrátane výskumných inštitúcií („think tankov“), vedeckých a odborných spoločností a združení s profesijným vzťahom k bezpečnostným zložkám, ktorá dokáže získavať podporu verejnej mienky a podporiť tvorbu a realizáciu politiky na rezortnej a národnej úrovni.
  10. Podporujeme živý celospoločenský dialóg vo všetkých zásadných otázkach bezpečnosti. Za ciele tohto dialógu považujeme hľadanie riešení a budovanie konsenzu v širokom spektre bezpečnostných otázok, rozvoj porozumenia občanov problematike bezpečnosti a obrany, posilňovanie vlastenectva a hrdosti na ozbrojené zložky Slovenskej republiky, rozvíjanie tradícií a historického odkazu boja za slobodu a demokraciu.
  11. V reakcii na aktivizáciu polovojenských a radikálnych organizácií na základných a stredných školách, podporíme okamžité zavedenie koncepčného programu intenzívnej spolupráce školstva s bezpečnostnými zbormi (ozbrojené sily, polícia, hasičský a záchranný zbor) vo forme prednášok a praktických ukážok ich činnosti. Zároveň presadíme dlhodobé riešenie s cieľom mladým zanieteným ľuďom poskytnúť skutočnú alternatívu pravidelnými aktivitami realizovanými v mimoškolskom prostredí.
  12. Vytvorenie kurzu národnej bezpečnosti pre vojenských a civilných profesionálov všetkých rezortov a expertov z mimovládnej sféry v záujme posilnenia bezpečnostnej kultúry, strategického myslenia a bezpečnostnej komunity. Na tento účel navrhujeme využiť a rozšíriť generálsky kurz Akadémie ozbrojených síl M. R. Štefánika.
  13. Komplexná reforma systému ochrany utajovaných skutočností, vrátane úpravy kompetencií NBÚ, a to na nadrezortnom základe s cieľom uľahčiť manipuláciu s dokumentmi a zredukovať ich počet pri zaručení minimálneho bezpečnostného štandardu NATO a EÚ.
  14. Presun ústredia NATO do nového sídla v Bruseli považujeme za výzvu, aby aj Slovensko zvládlo modernizáciu komunikačných a informačných systémov a dosiahlo revolúciu v myslení, ktorú „nové NATO“ vyžaduje. V tejto súvislosti dôrazne pripomíname nutnosť reálne pokročiť v legislatíve a technickom vybavení tak, aby sa zredukoval na minimum počet „svetov“ (utajených počítačov), na ktorých bezpečnostní profesionáli vykonávajú svoju činnosť.
  15. V oblasti kybernetickej bezpečnosti považujeme za kľúčovú výzvu zvyšovať bezpečnostné povedomie a vzdelanosť. Systém riadenia na národnej úrovni je roztrieštený medzi viacero rezortov, preto podporíme urýchlené vyjasnenie kompetencií na národnej úrovni, ktoré by malo byť súčasťou novej stratégie kybernetickej bezpečnosti.
  16. Urýchlenie vytvorenia efektívne fungujúcej Energetickej únie. Vybudovanie plynovodu Eastring s podporou prostriedkov EÚ, spájajúceho juhovýchodnú, strednú a severozápadnú Európu na báze existujúcej infraštruktúry, považujeme za strategický cieľ Slovenskej republiky.
  17. Podporíme na národnej aj európskej úrovni kroky k zníženiu energetickej závislosti na Rusku a na dlhodobé zaistenie bezpečnosti dodávok energonosičov.
  18. Budeme presadzovať zachovanie významného podielu jadrovej energie na energetickom mixe Slovenska.
  19. Podpora pre ekonomicky únosné opatrenia v oblasti efektívnosti a úspor spotreby energií, ako aj rozsiahlejšie a účinnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie so štátnou podporou, ktorá bude smerovať nielen do technológií výroby, ale vo vyššej miere aj do prenosu a skladovania elektriny.

Ozbrojené sily

Výzvy a problémy

Ozbrojené sily majú naďalej nezastupiteľné miesto v slovenskej spoločnosti. Moderné ozbrojené sily slúžia štátu a obyvateľom jedinečnými spôsobilosťami, od obrany cez posilňovanie odolnosti spoločnosti až po ochranu pred následkami katastrof a teroristických útokov. S využitím sofistikovaných technológií v oblasti radiačnej, chemickej a biologickej ochrany môžu ozbrojené sily pomôcť chrániť obyvateľstvo pred následkami kontaminácie – napríklad vodných zdrojov na území Slovenska. V digitálnom svete, so zvyšujúcou sa zraniteľnosťou spoločností a ich vitálnych funkcií voči hackerským útokom, je zasa expertíza ozbrojených síl v oblasti kybernetickej ochrany vysoko cenená a čoraz viac spoločná s komerčným sektorom.

Obranné výdavky znamenajú aj investície do obranného výskumu a technológií, ktoré sa tradične premietajú do civilnej ekonomiky, čím predstavujú jednoznačný prínos z hľadiska inovácií, tvorby zamestnanosti i expanzie na zahraničné trhy. Technológie ako internet či GPS boli rozvinuté v armádnych podmienkach a následne otvorené civilnému svetu.

Biela kniha o obrane SR ako výsledok 3-ročného procesu strategického hodnotenia obrany obsahuje kritické hodnotenie stavu ozbrojených síl, jeho príčin a dôsledkov. Konštatuje nielen zastavenie transformácie ozbrojených síl, ale upozorňuje aj na reálne riziká prehlbovania krízovej situácie v celej oblasti obrany štátu. Úroveň interoperability vojenských jednotiek podľa noriem NATO dosahuje v priemere len 54 %, čo podstatne obmedzuje ich schopnosť spoločného pôsobenia so spojeneckými vojskami v operáciách. Je zrejmé, že bojaschopnosť ozbrojených síl, ktorá musí byť podstatným výstupom a základným ukazovateľom úspešnosti celého rezortu, nebola prioritou. Velenie ozbrojených síl stratilo hlavné nástroje na ovplyvňovanie rozhodovania v rezorte, v ktorom dominujú externé a individuálne záujmy.

Projekty obrany nie sú klasickým tovarom. Ide o drahé a dlhodobo (v niektorých prípadoch celé desaťročia) trvajúce projekty. Na manažovanie týchto projektov je v krajinách NATO etablovaný systém obranného plánovania, ktorého úlohou je systematicky alokovať zdroje v dlhodobom, strednodobom a krátkodobom výhľade. V slovenských podmienkach sa v ostatných rokoch plánovanie zredukovalo na rozpočtovanie z roka na rok. Nedostatok zdrojov a ich neefektívne využitie je chronickým problémom. Len od roku 2009 bol rozpočet na obranu redukovaný o tretinu na súčasné približne 1 % HDP. Toto číslo zaraďuje Slovensko do spodnej tretiny všetkých spojencov v NATO a na posledné priečky spomedzi nové členské štáty. Aj takto obmedzené zdroje boli neefektívne využité – od vzniku SR nebol realizovaný žiaden zásadný modernizačný projekt. Hlavnými dôvodmi boli často sa striedajúce garnitúry s rozdielnymi prioritami, korupčné pozadie či trvalá predimenzovanosť prvkov rezortu MO SR mimo ozbrojených síl, osobitne obrannej infraštruktúry. Systémová modernizácia je akútnou výzvou najbližšieho obdobia, keďže 70% pozemnej techniky je za hranicou životnosti a väčšina techniky vzdušných síl sa k tejto hranici približuje. Naakumulovaný vnútorný dlh už presiahol výšku 3 mld. EUR, čo znemožňuje akúkoľvek možnosť modernizácie výzbroje a techniky z rezortného rozpočtu.

Rozhodujúcou úlohou pre budúcu vládu bude preto zhodnotiť aktuálny stav obranných kapacít po období netransparentných a nesystémových krokov, zaistenie čo najširšieho politického konsenzu ohľadne priorít obrannej politiky, urýchlené spracovanie realizačných dokumentov a razantná implementácia národných cieľov spôsobilostí NATO. V krátkom čase po nástupe novej vlády bude potrebné na Ministerstve obrany SR obnoviť dôveru v rozhodovací proces, prekonať apatiu odborných zložiek ministerstva, zvrátiť odliv kompetentného personálu a odstrániť nahromadené napätie medzi civilnou a vojenskou časťou ministerstva. Tieto kroky a dobrá komunikácia umožnia zároveň prekonať skepsu medzinárodných partnerov, vrátane vojenského diplomatického zboru akreditovaného na Slovensku.

Akútnou prioritou vlády a ministerstva bude obmena zastaranej výzbroje, techniky a materiálu taktických jednotiek. Nesúhlasíme s tézou, že dnes už je jedno, čo sa nakúpi, pretože všetko je zastarané. Za prioritu modernizácie považujeme vyzbrojenie jedného práporu pozemných síl, čo bude doteraz najväčší vklad do rozvoja ozbrojených síl od ich vzniku. Nasledovať bude prezbrojenie mechanizovanej brigády. Všetky projekty vyzbrojovania musia vychádzať zo systémovej analýzy nedostatkov v obranných spôsobilostiach vo vzťahu k obrannej stratégii, prezentovať variantné riešenia, pričom sa zohľadnia životné cykly jednotlivých zbraňových systémov, ich predpokladané operačné použitie a možnosti výcvikových priestorov. Vyzbrojovanie predstavuje vynakladanie verejných zdrojov, preto musí byť realizované transparentne, účelne a adresne. Otáznik visí nad budúcnosťou niekoľkých nových modernizačných projektov z kategórie hlavných druhov výzbroje (dopravné lietadlá a bojové vrtuľníky), ktoré boli zazmluvnené súčasným vedením Ministerstva obrany SR bez toho, aby bola presvedčivo zodpovedaná otázka financovania, technického vybavenia a operačného použitia.

Ozbrojené sily si musia taktiež udržať pripravenosť rýchlo a účinne podporovať zložky integrovaného záchranného systému unikátnymi spôsobilosťami pri prevencii a riešení následkov živelných pohrôm, katastrof, priemyselných alebo iných havárií, ktoré ohrozujú životy, zdravie a bezpečnosť občanov a spôsobujú veľké materiálne škody.

Povolanie profesionálneho vojaka je výnimočné. Odráža sa vo vojenskej prísahe, v ktorej sa vojak zaväzuje brániť slobodu, nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Slovenskej republiky vynaložením všetkých síl a schopností a nasadením vlastného života. Napriek dlhodobo najvyššej dôvere ozbrojených síl spomedzi štátnych inštitúcií, vojak – jednotlivec zriedka vníma hrdosť a ocenenie ako prirodzenú reakciu svojich spoluobčanov. Nosenie uniformy vymizlo z bežného života.

Odborne kvalifikovaného a silne motivovaného profesionálneho vojaka považujeme za najcennejšiu devízu ozbrojených síl. Udržanie tejto devízy však už dlhodobo problematizuje vnímanie vojaka v spoločnosti, nepriaznivé demografické trendy, nezdravý štýl života mladých ľudí a postupný prepad atraktívnosti vojenského povolania z hľadiska platových a motivačných faktorov. Odliv skúsených odborníkov a starnutie civilného personálu v dohľadnom čase môže priniesť oslabenie alebo stratu kľúčových funkcií v oblasti riadenia obrany. Udržanie kvality, profesionality a motivácie civilných zamestnancov považujeme za jednu z kriticky podhodnotených oblastí, ktorá si vyžaduje koncepčný prístup.

Naše riešenia

  1. Čo najrýchlejšia obmena vojenskej techniky vyrábanej v Rusku výzbrojou, ktorá má pôvod v členských a partnerských krajinách NATO a EÚ. Pretrvávanie rozsiahlych vojenských a obchodných väzieb s Ruskou federáciou spôsobuje nielen neprimeranú závislosť na krajine, ktorá otvorene deklaruje NATO ako svojho nepriateľa, ale významným spôsobom prispieva ku korupcii v rezorte a neefektívnemu využitiu peňazí daňovníkov.
  2. Veľké projekty vyzbrojovania, ktoré majú strategickú povahu, požadujeme realizovať mimo rozpočtu Ministerstva obrany SR na základe vládou kontrolovaných zákaziek.
  3. Proaktívna komunikácia so zástupcami obranného aj civilného priemyslu v bezpečnostnom sektore na základe princípov transparentnosti a rovnakého prístupu ku všetkým subjektom, a to v záujme rozvoja spôsobilostí OS SR.
  4. Nechceme tolerovať rozvoj privilegovaných vzťahov s niektorými podnikateľmi len na základe politických väzieb a preferencií. Bezpečnostný priemysel považujeme nielen za významného zamestnávateľa v sofistikovaných odvetviach, ale za dodávateľa životne dôležitých produktov na rozvoj spôsobilostí ozbrojených síl a ozbrojených zborov.
  5. Podpora pre export a uplatnenie obranného priemyslu v medzinárodnom prostredí, predovšetkým v rámci modernizačných a bezpečnostných projektov NATO a Európskej obrannej agentúry.
  6. Intenzívnejšie využívanie kolektívneho obstarávania v rámci agentúry NATO NSPA a európskej agentúry EDA.
  7. Znovuzavedenie ofsetovej legislatívy v záujme cielenej podpory návratnosti vynaložených zdrojov na obstaranie zákazky na úseku obrany a bezpečnosti štátu v súlade s kódexom správania štátov EÚ v oblasti ofsetov. Dôraz je potrebné dať na podporu transferu sofistikovaných technológií a know-how v prospech SR, podporu exportu slovenských výrobkov, posilňovanie slovenskej ekonomiky priamymi zahraničnými investíciami v progresívnych odvetviach a rozvoj výskumných a vývojových kapacít.
  8. Aktívna a premyslená účasť OS SR na projektoch medzinárodnej spolupráce NATO a EÚ a bilaterálnych a multilaterálnych možností v regióne V4, s cieľom udržať kľúčové vojenské spôsobilosti a zefektívniť použitie zdrojov.
  9. Zintenzívnenie výcviku ako katalyzátora transformácie OS SR, zvyšovania interoperability s NATO a nástroja na posilnenie politiky odstrašenia NATO.
  10. Účasť v spoločnej bojovej skupine EÚ krajín V4 pod vedením Poľska (január – jún 2016) považujeme za strategický projekt, ktorému musí byť venovaná pozornosť na najvyššej politickej úrovni. Zároveň podporujeme angažovanosť v silách vysokej pripravenosti NATO a EÚ.
  11. Malé príspevky do mnohých operácií nemajú význam z logistického ani politického hľadiska. Podporujeme preto koncentráciu úsilia na menší počet operácií hlavne pod vlajkou NATO a EÚ nasadzovaním organických jednotiek. Skúsenosti získané z pôsobenia v operáciách a medzinárodných formáciách musia OS SR pretaviť do výcviku, vzdelávania a zohľadniť v kariérnom postupe príslušníkov OS SR, vrátane najvyšších (generálskych) hodností.
  12. Prijatie ambicióznych, verejne kontrolovateľných, medzinárodne porovnateľných a pravidelne hodnotených politických kritérií, ktoré jasne kvantifikujú stav pripravenosti OS SR, ich účasť v operáciách, silách vysokej pripravenosti a ďalšie vybrané odsúhlasené záväzky v rámci NATO. Tieto transparentné ukazovatele by sa mali využiť na mobilizáciu politickej vôle v prospech pokračovania reformy OS SR, plnenia aliančných záväzkov a demonštráciu odhodlania brániť Slovenskú republiku.
  13. Podpora záväzku SR prijatý na summite NATO vo Walese zvýšiť do roku 2020 rozpočet na obranu na úroveň 1,6 % HDP, z čoho vyčleniť 20 % na modernizáciu. Budeme iniciovať rokovanie politických strán o základných úlohách obrannej politiky, postupnom zvyšovaní obranných výdavkov a financovaní strategických projektov vyzbrojovania s ambíciou zakotvenia politickej dohody o obrane formou ústavného zákona.
  14. V riadení rezortu MO SR podporíme posilnenie úlohy náčelníka Generálneho štábu OS SR v rozhodovaní a riadení zdrojov v rezorte. Zohľadňovanie požiadaviek ozbrojených síl by mal podporiť záväzný, inkluzívny a dovnútra rezortu transparentný mechanizmus spracovania všetkých zásadných dokumentov za účasti predstaviteľov všetkých relevantných zložiek rezortu, osobitne OS SR, po vzore NATO a EÚ.
  15. V súčasnej bezpečnostnej situácii podporujeme spustenie profesionálne riadeného pilotného projektu dobrovoľnej vojenskej služby s cieľom rozvinúť alternatívne formy doplňovania ozbrojených síl, a to na základe overených modelov zo spojeneckých armád, ktoré môže pomôcť vykryť nedostatok personálu vo vybraných špecializáciách, pri zvýšenom operačnom tempe OS SR alebo na podporu riešenia krízových situácií na slovenskom území. Financovanie aktívnych záloh nesmie ísť na úkor, ale na doplnenie profesionálnych OS SR. Musí byť oprávnené operačnými požiadavkami, finančne efektívne, s dostatočnou podporou v civilnom sektore. 0122)
  16. Udržanie erudovaného vojenského personálu a celková stabilizácia personálneho prostredia. Patria sem motivačné faktory, ktoré udržia konkurenciechopnosť OS SR na trhu práce zohľadňujúce špecifiká vojenského povolania. Za prioritu považujeme zmodernizovať systém regrutovania.
  17. S cieľom zvýšiť bezpečnosť obyvateľov SR považujeme za správne sprísniť pravidlá držania a nosenia strelných zbraní a streliva (napr. zrušiť neprijateľnú výnimku, podľa ktorej sa 62-roční a starší držitelia väčšiny skupín zbrojných preukazov, ktorí sa do 30. 4. 2011 vôbec nepodrobili psychologickému vyšetreniu, pri vydaní nového zbrojného preukazu vôbec nemusia podrobiť posúdeniu psychickej spôsobilosti, ustanoviť povinné opakované psychologické vyšetrenia pre držiteľov všetkých skupín zbrojných preukazov v minimálne 5-ročných intervaloch, skrátiť platnosť zbrojného preukazu z 10 rokov na 5 rokov).

Spravodajské služby

Výzvy a problémy

Fungujúce spravodajstvo je „očami a ušami“ štátu, bez ktorých stráca orientáciu v neistom, rýchlo sa meniacom prostredí. Dnes to platí mnohonásobne. Nedôveryhodné spravodajské služby sú strategickou slabinou Slovenskej republiky.

Množstvo káuz svedčí o tom, že tajné služby namiesto svojho hlavného poslania – chrániť a presadzovať záujmy Slovenskej republiky – slúžia cieľom politických a ekonomických záujmových skupín, ktoré sú aktuálne pri moci. Výsledkom je narušená dôveryhodnosť tak voči vlastným občanom, ako aj voči medzinárodným partnerom. Spolupráca na úrovni spravodajstva vyjadruje a vyžaduje najvyššiu úroveň dôvery medzi štátmi; každá informácia, ktorá sa na Slovensko nedostane, oslabí našu schopnosť buď zareagovať na bezpečnostné hrozby, alebo využiť pozitívne príležitosti. Osobitnou kapitolou je nedostatočné využitie relevantných informácií spravodajskej komunity pri rozhodovacom procese.

Naše riešenia

  1. Zostavenie komisie so silným politickým mandátom, zloženej z vecných odborníkov a uznávaných osobností, ktorá navrhne systémové kroky pre obnovenie dôveryhodnosti a efektívnosti spravodajskej komunity. Ústredným bodom reformy spravodajstva musí byť systém dohľadu zbavený možnosti politickej manipulácie. Musí umožniť pracovníkom zvnútra spravodajskej komunity, ktorí vyčerpajú možnosti služobného postupu, nahlásiť závažné porušenia zákona nezávislému orgánu.
  2. Za dôležitý prvok stability považujeme, aby zákon o spravodajských službách bol predmetom rokovania vlády s opozíciou a podľa možnosti schválený väčšinou parlamentných strán.

Polícia

Výzvy a problémy

Pri prieskumoch verejnej mienky sa pravidelne ukazuje, že dôvera občanov v Policajný zbor je na alarmujúco nízkej úrovni. Dôvera občanov by mala spočívať predovšetkým na vzájomnom rešpekte medzi občanom, ktorý dodržiava zákon a policajtom, ktorý robí česť svojej uniforme. Z tohto dôvodu je nutné nielen nastoliť väčšiu transparentnosť Policajného zboru, ale aj zohľadniť mieru spokojnosti občanov s činnosťou polície vo finančnom ohodnotení jej príslušníkov. Takisto je nutné zdokonaliť efektivitu a nezávislosť kontrolných orgánov Policajného zboru, aby sa zabránilo v čo najvyššej možnej miere zneužívaniu právomocí polície a korupčnému správaniu jej členov.

Pre dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnuté prijať opatrenia na modernizáciu Policajného zboru, ktoré mu umožnia efektívnejšie garantovať práva a bezpečnosť slovenských občanov v zmysle motta „Pomáhať a chrániť“.

Najlepším spôsobom, ako účinne bojovať proti zločinu je zabrániť jeho vzniku, teda odradiť potenciálneho páchateľa od páchania trestnej činnosti. Z tohto jasne vyplýva povinnosť polície sústrediť svoje aktivity do oblasti prevencie. K zníženiu kriminality takisto prispieva aj väčší počet policajtov v uliciach, preto je nutné zbaviť ich nadmernej byrokratickej záťaže, a tým im umožniť priamy výkon služby na uliciach našich miest a obcí. Tomuto cieľu môže napomôcť aj celková reštrukturalizácia polície tak, aby boli redukované riadiace štruktúry v prospech zvýšenia operačných spôsobilostí.

Regionálne rozdiely na Slovensku v ekonomickej oblasti vplývajú aj na rozdielnu úroveň kriminality v konkrétnych oblastiach, preto je nevyhnutné prispôsobiť personálnu a materiálnu vybavenosť jednotlivých okresných riaditeľstiev Policajného zboru bezpečnostým rizikám v daných regiónoch.

Osobitný priestor treba venovať drogovej kriminalite prostredníctvom efektívneho boja proti distribúcii a spotrebe drog, ale aj adresnou a kvalitnou prevenciou v rámci Národnej protidrogovej stratégie. Táto činnosť si vyžaduje akčnosť nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj širokú medzinárodnú spoluprácu pri boji proti organizovaným drogovým skupinám a kartelom.

V oblasti bezpečnosti na cestách treba naďalej pokračovať v procese sprísňovania sankcií voči arogantným a neohľaduplným vodičom, ktorí ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky, a tým znižovať počet obetí a zranených pri dopravných nehodách. Veľmi negatívnym javom je alkohol za volantom, ktorý je netolerovanou, ale zároveň častou príčinou dopravných nehôd.

Polícia a boj s korupciou

Vnímanie Slovenska ako skorumpovaného štátu traumatizuje celú spoločnosť. Korupcia ohrozuje nielen zodpovednú správu vecí verejných a ekonomický rozvoj slovenskej spoločnosti, ale bez akýchkoľvek pochýb predstavuje závažnú bezpečnostnú hrozbu. V boji s korupciou musí Policajný zbor zohrať ústrednú úlohu, v priamej nadväznosti na prácu prokuratúry a súdov.

Organizovaný zločin – parazit na nefunkčnom štáte

Aktivity organizovaného zločinu oslabujú integritu štátu, ohrozujú funkčnosť, nezávislosť, ústavnosť a demokratický charakter jeho orgánov a finančných inštitúcií. Organizovaný zločin využíva a rozširuje korupciu a vytvára nelegálnu ekonomiku. Často je prepojený s medzinárodnými sieťami, ktoré vytvárajú zdroj financií aj ľudských zdrojov pre terorizmus, podieľajú sa na šírení zbraní hromadného ničenia, pričom cielene využívajú regionálnu nestabilitu a nedostatočnú štátnu moc zlyhávajúcich štátov. Boj s organizovanou kriminalitou patrí medzi najnáročnejšie úlohy Policajného zboru.

Extrémizmus

V súčasnosti čelí spoločnosť na Slovensku, podobne ako v Európe a vo svete, narastajúcim prejavom náboženského a politického extrémizmu. Ide o fenomén, ktoré bol po dlhé roky zanedbávaný z hľadiska výcviku a vzdelávania. Slovenská republika musí naďalej nekompromisne postupovať proti všetkým prejavom extrémizmu, rasovo motivovaného a iného násilia.

Represia samotná nikdy nepotlačí hrozbu extrémizmu. Určité zoskupenia sa snažia dlhodobou terénnou prácou získať popularitu aj prostredníctvom praktík založených na šírení neznášanlivosti a xenofóbie, preto je potrebné zabrániť extrémistom, aby svojimi vlastnými, často násilnými, metódami riešili problémy spojené s rómskou menšinou a migráciou. Osobitnú pozornosť je nutné venovať pôsobeniu polovojenských skupín, ktoré zintenzívňujú svoju činnosť v súvislosti s konfliktom na Ukrajine a sú aktívne podporované Ruskom. K prieniku radikálnych a extrémistických skupín do základných a stredných škôl prišlo aj v minulosti, ale medializované prípady, keď na slovenských základných a stredných školách vykonávali prednášky príslušníci neregistrovaných polovojenských organizácií šíriaci zavádzajúce informácie a predvádzajúci nácvik streľby zo samopalov, už nemožno považovať len za ojedinelé zlyhanie úsudku riaditeľov a učiteľov škôl. Je to zároveň silným signálom systémového a dlhodobého zlyhania rezortov v práci s mládežou.

Boj proti extrémizmu je bojom proti tienistým stránkam v každom z nás. Veľký vplyv na boj s extrémizmom má celková nálada v spoločnosti a verejná mienka. V dobe sociálnych médií sme často svedkami šírenia dezinformácií rôznymi extrémistickými hnutiami, preto je objektívne informovanie verejnosti dôležitým cieľom verejného záujmu pri predchádzaní extrémizmu.

Terorizmus

Hrozbu teroristického útoku nikdy nie je možné podceňovať. Slovenská republika je členom Európskej únie a NATO a nesie svoj diel zodpovednosti za medzinárodnú bezpečnosť aktívnym pôsobením svojich vojsk aj diplomatov v zahraničí. Tento politický postoj nevyhovuje medzinárodným radikálnym hnutiam, najmä islamistickým organizáciam, a robí zo Slovenska možný cieľ teroristických útokov.

Riešením nie je stiahnutie zo sveta ani rezignácia na našu medzinárodnú zodpovednosť. Tá by niesla riziko rozmnoženia základní terorizmu a ich priblíženie k našim hraniciam. Každá zodpovedná vláda musí urobiť všetky dostupné opatrenia na zaistenie bezpečnosti svojich občanov. Finančnému aspektu terorizmu je takisto nutné venovať pozornosť, pričom spôsoby financovania terorizmu prechádzajú neustálym procesom zmeny a inovácií.

Naše riešenia

  1. Kvalitu policajného výcviku a možnosť ďalšieho odborného vzdelávania policajtov považujeme za kľúčový aspekt efektivity, odbornosti a transparentnosti Policajného zboru.
  2. Naviazanie platu policajta na jeho služobný výkon a hodnotenie.
  3. V rámci prevenčných opatrení budeme podporovať inštaláciu bezpečnostných kamerových systémov v obciach na miestach so zvýšenou kriminalitou. Tieto systémy môžu byť prospešné pri vytláčaní zločinu z verejných priestranstiev a pomôžu tak zabrániť ohrozeniu života a zdravia občanov, ako aj prípadným škodám na majetku.
  4. Zavedenie drakonických pokút za riadenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Táto politika by mala byť doplnená prítomnosťou dopravnej polície na úsekoch so zvýšenou nehodovosťou. K zvýšeniu bezpečnosti účastníkov cestnej premávky by nepochybne prispelo aj dokončenie zavedenia objektívnej zodpovednosti za dopravné priestupky.
  5. Väčšie otvorenie rezortu Ministerstva vnútra SR medzinárodnej spolupráci. Osobitne sa to týka zvýšenia medzinárodnej spolupráce Policajného zboru so zahraničnými partnermi najmä v Európskej únii a jeho angažovanosti v aktivitách medzinárodného krízového manažmentu, predovšetkým v civilných misiách Európskej únie. Tieto aktivity prispievajú nielen k získavaniu potrebných skúseností jednotlivými príslušníkmi polície a zvyšovaniu medzinárodného kreditu Slovenska.
  6. S cieľom celkového zvýšenia bezpečnosti občanov Slovenskej republiky a potlačenia drobnej kriminality budeme podporovať rozvoj obecnej polície. Veľkou výhodou týchto zložiek je ich priama angažovanosť v teréne, dobrá znalosť oblasti, kde svoju prácu vykonávajú, a dôvera miestneho obyvateľstva.
  7. V oblasti boja proti korupcii je nutné presadiť vytvorenie takých špecializovaných zložiek polície na boj s korupciou a závažnou ekonomickou kriminalitou, ktoré sa budú skladať výhradne z elitných policajtov a odborníkov z verejného, ale aj súkromného sektora. Tieto zložky musia byť úplne zbavené politického vplyvu.
  8. Budeme naďalej podporovať efektívny systém na ochranu oznamovateľov korupcie, tzv. whistle-blowerov. Považujeme za nevyhnuté, aby finančné zložky polície disponovali nástrojmi na odhaľovanie nelegálne nadobudnutého majetku.
  9. Podporíme snahy vyvierajúce z občianskej spoločnosti zamerané na boj proti korupcii.
  10. Efektívnejšia ochrana obvinených, ktorí sa dobrovoľne rozhodli spolupracovať s políciou, ako aj oznamovateľov závažnej kriminality a ich rodinných príslušníkov, ktorých bezpečnosť býva často ohrozená.
  11. Za významné riziko v oblasti extrémizmu už v horizonte parlamentných volieb 2016 považujeme spájanie radikálnych politických subjektov v záujme prezentácie spoločnej kandidátky. Vstup radikálnych subjektov do politiky predstavuje výzvu radikalizácie celej politickej scény tak, ako sa to deje vo viacerých krajinách Európskej únie.
  12. S cieľom prevencie extrémizmu považujeme za kľúčové zamerať sa na vzdelávanie mladej generácie. Takisto je nutné podporovať systematické vzdelávanie profesijných skupín, ktoré pri výkone svojho povolania majú vplyv na predchádzanie extrémizmu.
  13. Lepšia personálna a odborná vybavenosť Policajného zboru Slovenskej na boj proti extrémizmu.
  14. Bezpečnostné zložky štátu musia efektívnejšie monitorovať a postihovať kriminálnu činnosť členov a prívržencov extrémistických skupín. Čím ďalej, tým viac si extrémisti vyberajú verejný priestor ako miesto propagácie svojich názorov, preto musí polícia uvážene, ale zároveň efektívne konať v prípade ohrozenia verejného poriadku a ľudských práv občanov Slovenskej republiky.
  15. Zlepšenie pripravenosti štátu predvídať hrozbu teroristického útoku a odstraňovať jeho následky. Pre naplnenie tohto cieľa je absolútne nevyhnuté zefektívniť monitoring bezpečnostnej situácie a koordináciu medzi spravodajskými službami, políciou a ďalšími relevantnými orgánmi pri boji s terorizmom.
  16. Zvyšovanie bezpečnostného povedomia a získavanie podpory občanov pre praktické kroky v záujme prevencie teroristických útokov a odstraňovania ich následkov.
  17. Prijatie opatrení na zabránenie legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

Hasičský a záchranný zbor

Hrozby terorizmu, ochrana obyvateľstva pred prírodnými katastrofami, ako aj množiace sa mimoriadne udalosti spojené s klimatickými zmenami si vyžadujú kvalitný a akcieschopný Hasičský a záchranný zbor.

Predovšetkým je potrebné zabezpečiť väčší objem finančných prostriedkov na modernizáciu technického a materiálneho vybavenia Hasičského a záchranného zboru a zdokonalenie záchranárskych a protipožiarnych činností. Úroveň technickej vybavenosti zboru napriek významným investíciám do modernizácie zaostáva za štandardami iných členských krajín EÚ.

Pre zabezpečenie vyššej ochrany obyvateľstva v kontexte súčasných a možných budúcich hrozieb je nutné dobudovať systém civilnej ochrany. Kapacity a štruktúry civilnej ochrany musia byť pripravené v súlade s priebežne aktualizovanou analýzou miery ohrozenia a vyvodenými ponaučeniami z cvičení krízového manažmentu.

Naše riešenia

  1. Obnova zastaranej techniky, ako aj rekonštrukcia hasičských staníc.
  2. Dobudovanie systému civilnej ochrany, tak, aby zložky civilnej ochrany boli kedykoľvek pripravené a schopné včasného varovania obyvateľstva v prípade mimoriadnych udalostí. Obyvatelia musia byť informovaní o tom, čo robiť v prípade ohrozenia, kde nájdu potrebné vybavenie na ochranu proti zbraniam hromadného ničenia a kde sa nachádza najbližší kryt civilnej ochrany.
  3. Dobudovanie integrovaného záchranného systému vrátane služieb na jednotnom európskom čísle tiesňového volania 112.
  4. Zlepšenie podpory štátu pre dobrovoľne hasičské zbory. Častokrát sú to práve tieto jednotky, ktoré sa dostanú ako prvé na miesto rôznych nešťastí v odľahlých častiach Slovenska, aby nezištne chránili život, zdravie a majetok občanov Slovenskej republiky.