Program

… kde chránime bezmocných a slabších

10.1 Sociálne služby

Výzvy a problémy

Sociálne služby sú oblasťou, ktorej dôležitosť bude vzhľadom na demografický vývoj narastať. Každý z nás si zaslúži žiť plnohodnotným životom bez ohľadu na svoj vek či zdravotný stav, mať právo na čo najvyššiu mieru nezávislosti, sebarealizácie a dôstojnosti, ako aj prístup k podporným službám vrátane osobnej pomoci.

Zákon o sociálnych službách z roku 2008 a každoročné veľké novely však nenaplnili oprávnené očakávania a neodstránili diskrimináciu občanov, ktorí sú prijímateľmi sociálnych služieb u neverejných poskytovateľov, ako aj diskrimináciu samotných neverejných poskytovateľov. Štát síce zveril kompetenciu v oblasti sociálnych služieb samospráve, no samospráva nedokáže zvládnuť súvisiacu finančnú záťaž a systém poskytovania sociálnych služieb je dlhodobo podvyživený. Nedostatočné financovanie ponechané na pleciach regionálnych a miestnych samospráv spôsobuje narastajúce poradovníky žiadateľov o umiestnenie do zariadení sociálnych služieb. Neverejné sociálne služby si menia postupne registráciu na iné druhy služieb, ktoré sú financované priamo štátom a nie samosprávou.

Za jeden z najzávažnejších problémov v tejto oblasti pokladáme tisícky žiadateľov o umiestnenie do verejných zariadení sociálnych služieb, s ktorými si samosprávy obcí a vyšších územných celkov nedokážu roky poradiť. Napriek neumiestneným žiadateľom však samosprávy nechcú objednávať sociálne služby u neverejných poskytovateľov, alebo u obecných neziskových organizácií. Neverejné domáce opatrovateľské služby prežívajú len s veľkými problémami a tento trend pokračuje napriek Národnému projektu domácej opatrovateľskej služby a deklarovanej podpore čo najdlhšieho zotrvania občana v jeho domácom prostredí. Neverejné pobytové služby v pôsobnosti vyšších územných celkov a služby krízovej intervencie nemajú potrebnú finančnú podporu a niektoré z nich končia svoju činnosť.

Pokiaľ ide o starostlivosť v domácom prostredí, v obciach na Slovensku žije množstvo osamelo žijúcich starších osôb. Rodinu buď nemajú, alebo býva ďaleko od nich. Často potrebujú len občasne pomôcť so starostlivosťou o  domácnosť, lebo ich vlastné sily im na to nestačia, avšak nie sú ešte zdravotne odkázaní, aby využívali profesionálnu pomoc opatrovateľskej služby. Potrebujú pomoc pri základných činnostiach v domácnosti, osobných či sociálnych úkonoch, ktorú by im mohla poskytnúť nová funkcia rodinného asistenta.

V legislatívnej oblasti zákon o sociálnych službách síce reflektuje nové trendy, no nevytvára dostatočnú základňu pre ich presadenie. Upravuje príliš mnoho skutočností, (právne vzťahy, financovanie, dohľad), čím sa stal nečitateľným a neprehľadným. Takisto nedostatočne podporuje prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť a vzhľadom na jeho komplikovanosť je veľmi problematické tento proces realizovať. Z toho dôvodu je potrebné systémovo riešiť rozdelenie zákona o sociálnych službách do troch zákonov podľa cieľových skupín, vrátane definovania ich financovania.

Naše riešenia

  1. Rovnaké podmienky pre verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a zmena spôsobu financovania sociálnej služby tak, aby príspevok v odkázanosti išiel za klientom.
  2. Ponechanie kompetencií v poskytovaní a zabezpečovaní sociálnych služieb samospráve, avšak s obligatórnou povinnosťou prispievať na prevádzku poskytovateľov sociálnych služieb.
  3. Pokračovanie v transformácii inštitucionálnych služieb na komunitné služby s dôrazom na adresnosť poskytovaných služieb a kvalitu poskytovania sociálnych služieb.
  4. Zlepšenie miestnej koordinácie poskytovaných sociálnych služieb. V každom okrese by malo byť koordinačné centrum, ktoré by okrem iného poskytovalo informácie o rôznych druhoch poskytovaných služieb vrátane poradenstva.
  5. Zavedenie fakultatívnej novej služby rodinného asistenta pre občanov, ktorí nie sú zdravotne odkázaní, aby využívali opatrovateľskú službu, ale potrebujú pomoc a asistenciu v domácnosti a v styku so spoločenským prostredím.
  6. Otvorenie odbornej diskusie týkajúcej sa systémového rozčlenenie zákona o sociálnych službách s cieľom rozdeliť zákon do troch samostatných zákonov podľa cieľových skupín: zákon o dlhodobej starostlivosti a komunitných službách pre seniorov, zákon o podpore sociálneho začleňovania osôb so zdravotným postihnutím, zákon o krízovej intervencii a prevencii. Financovanie sociálnych služieb by sa malo riešiť osobitným zákonom.

10.2 Osoby so zdravotným postihnutím

Výzvy a problémy

Na Slovensku žije v súčasnosti približne 470 tisíc osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, čo predstavuje 9 % z celej populácie. Sme si vedomí prínosu týchto ľudí pre spoločnosť, chceme ich podporovať, poskytnúť im príležitosti na osobný rozvoj a zapájanie sa do života, aby mohli žiť nezávisle v domácom prostredí a nie v segregovanom prostredí inštitucionálnej starostlivosti alebo v izolácii.

Za najdôležitejšie považujeme 4 oblasti: podporu rodín s deťmi so zdravotným postihnutím, začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím do pracovného života, nastavenie systému dlhodobej starostlivosti o ľudí odkázaných na pomoc iných osôb a prístupnosť fyzického prostredia, dopravy, informácií a komunikácie.

Podpora rodín s deťmi so zdravotným postihnutím

Pri dieťati s ťažkým zdravotným postihnutím sú prvé roky dôležité nielen pre skvalitnenie jeho života, ale aj pre prežitie a adaptáciu celej rodiny na novú situáciu. V rodine sa mení štruktúra príjmov, výdavkov, sociálne vzťahy, postavenie a úlohy jej jednotlivých členov atď. Zároveň má takáto rodina zmenené sociálne postavenie a možnosti v rámci komunity, miesta, kde žije, spoločnosti ako takej, pričom musí prekonávať rôzne bariéry v pracovnom uplatnení rodičov, možnostiach vzdelávania dieťaťa, ale aj pri voľnočasových aktivitách. Aj preto je nevyhnutné systémovo poskytovať komplexné informácie o možnostiach získania pomoci rodinám hneď po narodení dieťaťa so zdravotným postihnutím.

Kompenzáciu ťažkej životnej situácie má v súčasnosti riešiť príspevok na opatrovanie. Ten sa však v jeho maximálnej výške pre jednu plnoletú osobu pri opatrovaní jednej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pohybuje na úrovni len niečo okolo 220 eur mesačne a znižuje sa úmerne zvyšujúcemu sa príjmu v rodine. Napriek tomu nedosahuje príspevok na opatrovanie ani úroveň minimálnej mzdy. Pokiaľ sa jeden z rodiny rozhodne zostať doma, aby sa postaral o svojho odkázaného príbuzného v domácom prostredí, tak tým rodinný rozpočet utrpí zásadnú ekonomickú ranu. Rodina stráca jeden plnohodnotný príjem. To sa týka najmä osamelých rodičov, ktorí sa starajú o svoje ťažko zdravotne postihnuté deti. Týmto sa často dostávajú do existenčných problémov. Pre rodiny, ktoré sa starajú o odkázanú osobu je potrebné vytvoriť dôstojné podmienky na zvládnutie tejto životnej situácie.

Začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím do pracovného života

Medzi osobami so zdravotným postihnutím sú na rozdiel od celej populácie najpočetnejšie zastúpenou skupinou stále ekonomicky neaktívni ľudia. Súčasné nástroje aktívnej politiky trhu práce zamerané na občanov so zdravotným postihnutím predstavujú najmä kompenzáciu zvýšených nákladov zamestnávateľov súvisiacich s ich zamestnávaním, ale neuľahčujú ich vstup na trh práce a nie sú nápomocné pri udržaní zamestnania. V praxi to znamená, že chýba dostupné individualizované poradenstvo pre tých, ktorí si hľadajú prácu, ako aj motivačné prvky k zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím pre zamestnávateľov.

Napriek prijatiu viacerých medzinárodných dohovorov či národných dokumentov, zostáva oblasť zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku stále okrajovou témou. Nepomohla tomu ani posledná novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá z mnohých obligatórnych príspevkov určených na podporu zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím urobila príspevky fakultatívne. Mnohé chránené dielne prišli o značnú časť dotácií a zatvárajú svoje brány. V tomto smere je potrebné umožniť väčším chráneným dielňam čerpať celé príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti a upraviť príspevky tak, aby sa oddelil príspevok na mzdu zamestnancov so zdravotným postihnutím a príspevok na mzdu asistentov od príspevku na ostatné výdavky chránenej dielne. Zákon o štátnej pomoci je tiež potrebné novelizovať tak, aby príspevky pre chránené dielne boli chápané ako štátna pomoc podľa nariadenia o tzv. blokových výnimkách a nie nariadenia o štátnej pomoci de minimis. Vo všeobecnosti by sa malo podporovať zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím v integrovanom prostredí, zdravotne postihnutí by nemali byť segregovaní a vytláčaní do špeciálnych priestorov. V chránených pracoviskách by z toho dôvodu mal byť umožnený voľnejší pohyb zamestnancov so zdravotným postihnutím, aby sa priestor na výkon zamestnania nebral len priestor nachádzajúci sa výhradne na adrese sídla alebo prevádzky chránenej dielne, či chráneného pracoviska, ale v nadväznosti na potrebu aj priestor podľa určenia vedúceho pracoviska. S cieľom lepšieho využitia výsledkov práce zdravotne znevýhodnených je potrebné zabezpečiť širšiu informovanosť zamestnávateľov, ktorí nezamestnávajú povinný podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím o tom, aké tovary a služby chránené dielne poskytujú, aby sa zvýšila možnosť náhradného plnenia cez zadávanie zákaziek chráneným dielňam. Takisto je potrebné zadefinovať konkrétne nástroje na pomoc a podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce, napríklad umožniť pracovnú prax (časovo obmedzenú napríklad na 6 mesiacov) v priamej analógii s už existujúcim nástrojom využívania dobrovoľníckej práce.

Dlhodobá starostlivosť

Nastavenie systému dlhodobej starostlivosti o ľudí odkázaných na pomoc iných osôb je prioritným verejným záujmom aj vzhľadom na celkový trend starnutia populácie a rastúceho počtu tých, ktorí sú odkázaní na dlhodobú starostlivosť. Peňažný príspevok na opatrovanie od 6 rokov veku poberali rodinní príslušníci, ktorí opatrujú 60 697 odkázaných osôb. Opatrovateľská služba v domácnosti odkázanej osoby bola cez agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti poskytovaná 16 226 osobám, starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb rozličného druhu sa v r. 2014 poskytovala 30 002 osobám so zdravotným postihnutím. To vytvára nároky na financovanie služieb dlhodobej starostlivosti, zabezpečovanie ich kvality, ale aj priestor pre tvorbu nových pracovných miest.

Prístupnosť fyzického prostredia, dopravy, informácií a komunikácie

Prístupnosť je prierezovou prioritou týkajúcou sa všetkých skupín osôb so zdravotným postihnutím, ale aj ďalších skupín celej populácie. Ide nielen o odstraňovanie architektonických bariér, ale aj vytváranie informačných systémov v prístupných formátoch pre osoby so zdravotným postihnutím, zabezpečovanie tlmočenia do posunkového jazyka a pod. Je tiež potrebné navrhovať výrobky, zariadenia, služby a programy tak, aby ich mohli využívať v najväčšej možnej miere všetci ľudia bez nevyhnutnosti ďalších dodatočných úprav, t. j. podľa prístupu univerzálneho dizajnu.

Princíp prístupnosti a univerzálneho dizajnu sa však v praxi neuplatňuje dôsledne, napríklad požiadavka architektonickej prístupnosti v rámci verejného obstarávania a nekvalifikované posudzovanie prístupnosti architektonického prostredia.

Posudzovanie zdravotného postihnutia

V súčasnosti sa diskutuje o potrebe profesionalizácie a optimalizácie posudkových činností voči seniorom, či ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Sme presvedčení, že je potrebné skvalitniť proces posudzovania, keďže často chýba špecializačná kvalifikácia posudkových lekárov a sociálnych pracovníkov, ktorí tvoria posudkové tímy. Dokonca podľa súčasne platných zákonov sa špecializácia posudkového lekára v medicínskom odbore podľa druhu zdravotného postihnutia či ochorenia ani nevyžaduje. Lekárske vyšetrenia od externých odborných lekárov – špecialistov, sa pri posudzovaní v plnej miere nezohľadňujú a v mnohých prípadoch netvoria ani súčasť lekárskeho posudku. Pri každej posudkovej činnosti je potrebné absolvovať celý proces posudzovania niekoľkokrát s predložením požadovaných potvrdení, zdravotnej dokumentácie, absolvovania ďalších a ďalších vyšeterní a nových posúdení. Z uvedených procesov sú už ľudia traumatizovaní, nakoľko pri ich fyzických a sociálnych obmedzeniach absolvovanie opakujúcich procesov posúdenia nie je vôbec jednoduché.

Naše riešenia

  1. Opatrovateľovi ťažko zdravotne postihnutého príbuzného garantovať príspevok vo výške minimálnej mzdy.
  2. Podpora rodiny s dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím, zvyšovanie dostupnosti služby včasnej intervencie terénnou formou.
  3. Zabezpečovanie poskytnutia komplexných informácií na jednom mieste o dostupných formách pomoci pre tieto rodiny, ako aj vytvorenie siete povinnej integrovanej starostlivosti o deti so zdravotným postihnutím od momentu zistenia zdravotného postihnutia v úzkej spolupráci s pediatrami. Urýchlené dokončenie územnej vybavenosti centrami včasnej intervencie (v súčasnosti sú štyri).
  4. Lepšie vzdelávanie lekárov v oblasti včasnej intervencie.
  5. Dostupnosť predškolských zariadení aj pre deti so zdravotným postihnutím, zvyšovaním počtu asistentov učiteľov alebo zdravotníckeho personálu pre tieto deti.
  6. Zvyšovanie dostupnosti poradenstva terénnych špeciálnych pedagógov – cestujúcich učiteľov v procese vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na bežných školách.
  7. Podpora transformácie škôl na bezbariérové školy dostupné a prístupné pre všetky deti so zdravotným postihnutím. Cesta k integrácii v dospelosti nevedie cez segregáciu v detstve.
  8. Podpora ďalšieho vzdelávania zamestnancov škôl v oblasti práce s deťmi so špecifickými potrebami vrátane ovládania posunkového jazyka.
  9. Presadzovanie inkluzívneho modelu vzdelávania na školách, kde sa bude prihliadať na špecifické potreby a rozmanitosť jednotlivých detí.
  10. S cieľom zvyšovania prístupnosti akademického prostredia pre študentov so špecifickými potrebami, podpora účelového financovanie centier pomoci na vysokých školách.
  11. Opatrenia na podporu zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu prá Uľahčenie začlenenia tejto skupiny osôb, s osobitným dôrazom na mladých ľudí. Do pracovného života chceme podporiť zabezpečením kvalitného individualizovaného poradenstva pri príprave, hľadaní a udržaní zamestnania.
  12. Opatrenia na zníženie administratívneho zaťaženia v súvislosti s poskytovaním príspevkov na podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.
  13. Opatrenia podporujúce zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím a motivácia firiem, ale aj štátnej správy k zadávaniu zákaziek pre chránené dielne namiesto úhrady odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Zvýšenie odvodu náhradného plnenia pre zamestnávateľov, ktorí nezamestnávajú povinný podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím.
  14. V rámci aktívnej politiky trhu práce nastavenie mechanizmu financovania neverejných služieb zamestnanosti podporujúcich zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím formou podporovaného zamestnávania na otvorenom trhu.
  15. Prehodnotenie problémov aplikačnej praxe pracovného asistenta.
  16. Zavedenie možnosti zriaďovať chránené dielne v exteriéri.
  17. Dôsledný monitoring a sankcionovanie verejných stavieb, ktoré v zmysle zákona nesplnili požiadavky prístupnosti a bezbariérového prostredia.
  18. V rámci prístupnosti v komunikácii, podpora vzdelávania tlmočníkov do posunkového jazyka, dostupnosť tlmočníckych služieb, výskum slovenského posunkového jazyka a podpora ľahko čitateľného jazyka (easy-to-read).
  19. Pri prístupe k vysokoškolskému vzdelávaniu sú vážnou prekážkou aj fyzické a sociálne barié Budeme presadzovať, aby priestory spĺňali štandardy pre pohyb osôb s obmedzenou mobilitou, aby sa odstránili informačné a komunikačné bariéry (študenti so zrakovým a sluchovým postihnutím), ako aj personálne bariéry (nepripravenosť zamestnancov a študentov na spoluprácu so študentom so zdravotným postihnutím.)
  20. Zavedenie jednotného posudzovania zdravotných a sociálnych dôsledkov na účely podporných nástrojov systému sociálnej politiky (sociálne poistenie, kompenzácie, odkázanosť, služby zamestnanosti).
  21. Zavedenie regionálnych posudkových tímov v každom okresnom meste, zvýšenie efektívnosti, adresnosti a objektívnosti systému posudzovania.
  22. Výsledky posúdenia budú zaznačené formou medzinárodného alfanumerického kódovania, ktoré by boli bez problémov použiteľné aj v zahraničí na základe Medzinárodnej klasifikácie funkčnej schopnosti, dizability a zdravia – MKF (International Classification of Functioning, Disability and Health – ICF).
  23. Zlepšenie individuálneho prístupu, posúdenia a kvality posudkových činností, požadovanie špecializácií u posudkových lekárov a posudkových sociálnych pracovníkov na oblasť dôsledkov jednotlivých druhov zdravotného postihnutia.

10.3 Bezdomovectvo

Výzvy a problémy

Byť bez domova je pre človeka traumatizujúcou skúsenosťou, ktorá sa viaže nielen k strate domova, ale spravidla aj sociálnych väzieb. Je potrebné zdôrazniť, že ľuďmi bez domova nie sú len osoby bez prístrešia (prespávajúce na ulici), ale tiež osoby bez stáleho bývania (v zariadeniach ako napr. útulok a domov na polceste), osoby v neistom bývaní žijúce napríklad v komerčných ubytovniach a osoby v nevyhovujúcom bývaní (chatky, maringotky, garáže a iné priestory bez potrebnej infraštruktúry). Pre každú z týchto skupín je spoločná vysoká miera ohrozenia stratou bývania a naopak, chýbajúce a nedostatočne koordinované možnosti pre opätovný návrat do normálneho života, čo v konečnom dôsledku je pre spoločnosť veľmi nákladné.

Naše riešenia

  1. Prijatie národnej koncepcie prevencie a riešenia bezdomovectva.
  2. Osobitný dôraz na prevenciu vzniku bezdomovectva presadzovaním opatrení ako napr. dostupnosť bezplatného finančného poradenstva pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.
  3. Podpora terénnej sociálnej práce s obyvateľmi obecných nájomných bytov, ktorí sú zadlžení.
  4. Podpora vzniku integračných a denných centier komunitnej pomoci pre ľudí bez domova.

10.4 Ochrana pred hazardom

Výzvy a problémy

Hazardné hry vo všeobecnosti a najmä videohry a hra na výherných automatoch negatívne vplýva na jednotlivcov a ich rodiny. Má devastačné zdravotné a sociálne dopady. V poslednej dobe sme zaznamenali dramatický nárast videohier, ktoré sú podobné výherným automatom len sú výkonnejšie a sofistikovanejšie. Mnohé štúdie uvádzajú video-gambling ako najsilnejšiu a najnávykovejšiu formu gamblingu. Na porovnanie, kým v roku 2010 bol počet videohier v Bratislave 944, dnes v roku 2015 ich máme 2200. Herne znehodnocujú verejné priestory, často sú to tmavé a zatemnené brlohy, kde chodia ľudia, mnohokrát tí najchudobnejší, prehrávať ťažko zarobené peniaze.

Cieľom nášho programu je tieto dopady eliminovať a zúžiť podmienky natoľko, aby sa hazard prestal rozvíjať. Vlády na Slovensku dlhodobo riziká podceňujú a nevnímajú náklady, ktoré sú s hraním hazardných hier spojené. Vláda Róberta Fica ako jedno z prvých opatrení v roku 2012 zrušila možnosť, aby obecné zastupiteľstvo mohlo zakázať na území obce či mesta výherné automaty. Dnes je možné obmedziť hazard až po vyzbieraní petície 30 % oprávnených voličov na základe ktorej zastupiteľstvo obce alebo mesta príjme všeobecne záväzné nariadenie.

Naše riešenia

  1. Návrat zákona o hazardných hrách do podoby z roku 2011, tak aby umožnil obciam a mestám zakázať na svojom území výherné automaty. Súčasťou zákona bude zákaz prevádzkovania výherných automatov v prevádzkach, kde sa podáva alkohol.
  2. Definovanie maximálnych stávok v kasíne aj v herniach na jednu hru aj na hodinu hrania a povinné pauzy po niekoľkých hodinách nepretržitého hrania.
  3. Zavedenie registra hráčov, do ktorého sa bude musieť zapísať každý, kto bude chcieť hrať.
  4. Zavedenie povinnosti informovať hráča o celkovej prehre.
  5. Zavedenie špeciálneho režimu pre poberateľov sociálnych dávok, ktorým bude zákonom zakázaná hra na výherných automatoch. Hráč nesmie byť dlžníkom sociálnej či zdravotnej poisťovne a nesmie poberať dávky v hmotnej núdzi.
  6. Zavedenie sankcií pre prevádzkovateľa vybranej hazardnej hry, ak poruší zákon a umožní zúčastniť sa hazardnej hry aj osobe, ktorej to zákon nedovoľuje.

10.5 Dôchodkový systém

Výzvy a problémy

Údaje Európskej komisie, ako aj odborné výpočty hovoria o starnutí obyvateľstva na Slovensku. Viac ľudí bude v dôchodkovom veku a menej v produktívnom veku. Takto zmenená veková štruktúra obyvateľstva má silný vplyv na peňažné nároky Sociálnej poisťovne, ktorá vypláca dôchodky z prvého piliera. Prvý pilier je založený na priebežnom princípe, čiže pracovne aktívni ľudia platia odvody do Sociálnej poisťovne, ktorá z nich vypláca dôchodky súčasným dôchodcom. Keďže počet ľudí v dôchodkovom veku narastá a ubúda počet zamestnaných ľudí a detí, dôchodky z prvého piliera, ako aj ich navyšovanie sú ohrozené.

Naše riešenia

  1. Udržateľnosť slovenského dôchodkového systému aj vzhľadom na zvýšený počet ľudí v dôchodkovom veku a slabý prírastok detí.
  2. Ústavná ochrana dôchodkov z I., ako aj z II. piliera.
  3. Projekt „oranžová obálka“. Presadíme návrh raz ročne informovanosť sporiteľov o predpokladanej výške dôchodku z I. piliera a tiež o výškach nasporených súm na ich osobných dôchodkových účtoch z II. piliera formou projektu „oranžová obálka“.
  4. Odstránenie diskriminácie dôchodcov pri výpočtoch dôchodkov, ako sú tzv. starodôchodcovia, ktorí majú veľmi nízke dôchodky, ako aj sporiteľov II. piliera, ktorí sú diskriminovaní opatrením o minimálnom dôchodku.
  5. Medzigeneračná solidarita dôchodkového systému zavedením opatrenia, ktoré umožní deťom priamo prispievať na dôchodok svojich rodičov 1 % zo svojho vymeriavacieho základu. Podľa tohto princípu budú viac odmeňovaní dôchodcovia s väčším počtom pracujúcich detí.
  6. Primerané zníženie odplaty DSS-kám, ktoré vedú dôchodkové účty sporiteľov.
  7. Motivácia sporiteľov II.piliera tým, že budeme daňovo zvýhodňovať dobrovoľné platenie vyšších príspevkov do II. piliera formou nezdaniteľnej časti základu dane.