Program

… kde úrady vedú najlepší z nich, nie politicky dosadené figúrky a odborný personál úradov chránime pred politickými čistkami.

Výzvy a problémy

Na Slovensku je počet zamestnancov vo verejnom sektore jedným z najvyšších z vyspelých krajín, vo verejnom sektore je zamestnaných viac ako 27 % zo všetkých zamestnancov. Väčšie percento ľudí zamestnaných vo verejnom sektore majú len tri škandinávske krajiny (Dánsko, Nórsko a Švédsko. Na porovnanie v Rakúsku len 18 % ľudí zo všetkých zamestnaných pracuje vo verejnom sektore.) Kvalita našej verejnej správy, odbornosť, integrita zamestnancov však ani zďaleka nezodpovedajú veľkému počtu ľudí, ktorí v tomto sektore pracujú a sú platení z daní občanov. Obraz o službách, ktoré náš štát poskytuje veľmi dobre vystihujú prieskumy z minulého roka, kde spokojnosť ľudí so službami v zdravotníctve, so školstvom a poskytovaním spravodlivosti bola systematicky a dlhodobo jednou z najnižších z 34 vyspelých krajín sveta.

Problémom je aj efektivita štátnej správy – mnohé činnosti, ktoré vykonáva sú predražené, ako napr. výber daní. Na výber 100 eur daní musíme vynaložiť až 2,4 eura priamych výdavkov. Náklady v ostatných krajinách OECD sa pohybujú v rozpätí medzi 0,3 – 1,4 eura.

Cenu verejnej správy zvyšuje aj veľká fluktuácia zamestnancov spôsobená politickými čistkami. S príchodom každej novej vlády sa vymenia zamestnanci „až po podlahu“, ktorých je potrebné zaškoliť do novej problematiky. Avšak po 4 rokoch s výmenou politickej garnitúry zas odchádzajú. Tento systém je neefektívny, nepodporuje udržanie tých najlepších vo verejnej službe a zároveň je motiváciou ku korupčnému správaniu na citlivých pozíciách.

Férovosť a nestrannosť zamestnancov verejnej služby je základným predpokladom, aby plnili svoju prvoradú úlohu – slúžiť verejnému záujmu. Ohrozením verejného záujmu je konflikt záujmov, ktorý vážne narúša dôveru verejnosti v štát. Transparentnosť a zodpovednosť za rozhodnutia je kľúčovým prvkom dôvery. Súčasťou transparentnej verejnej služby by mali byť aj verejné majetkové priznania všetkých volených zástupcov ľudí, ako aj vyššieho manažmentu, najmä v rizikových funkciách (zamestnanci daňového úradu, colníci, zamestnanci, ktorí sú zodpovední za verejné obstarávania, členovia výberových komisií atď.). Zverejnenie majetkového priznania by malo pomôcť nielen predchádzaniu konfliktu záujmov, alebo aj verejnej kontrole zo strany občanov a médií.

Porušovanie ústavného zákona o konflikte záujmov zo strany verejných funkcionárov vyplýva často aj z nevedomosti, alebo z nejasne definovaných pravidiel a etických kódexov. To isté sa týka používania štátneho alebo obecného majetku, služieb a iných prostriedkov na osobné účely. Verejní činitelia alebo členovia zastupiteľstiev na regionálnej a miestnej úrovni často zneužívajú verejný majetok alebo informačné prostriedky financované z verejných peňazí na vlastnú sebaprezentáciu, príp. politickú kampaň.

Celkovo, ústavný zákon o konflikte záujmov by bolo treba prepracovať, aby bol funkčný    a efektívny a aby sa zabránilo prílišnej kolegialite v orgánoch, ktoré rozhodujú o sankcii udeľovanej verejnému funkcionárovi tak, že často sa žiadna sankcia neudelí alebo príslušný orgán väčšinou hlasov odmietne posudzovať porušenie ústavného zákona. Mala by existovať možnosť, aby sa kvalifikovaná časť členov orgánu, ktorý rozhoduje o udelení sankcie, mohla obrátiť na Ústavný súd SR s podnetom na preskúmanie rozhodnutia o neudelení sankcie, pretože v súčasnosti má túto možnosť len dotknutý verejný funkcionár.

Transparentnosti v štátnej správe a boju proti korupcii by mal napomôcť aj zákon o oznamovateľoch korupcie. Hoci bol prijatý len nedávno, už teraz možno vypozorovať, že prínos tohto zákona je z pohľadu boja proti korupcii a väčšej transparentnosti minimálny. Je preto žiaduca novelizácia tohto zákona, ktorá by poskytovala väčšiu a lepšiu ochranu oznamovateľom korupcie, adekvátnejšiu odmenu za oznámenie relevantného prípadu korupcie a prepracovanejší systém oznamovania anonymných podaní.

Vo viacerých krajinách sa už niekoľko rokov úspešne realizuje zákonná regulácia lobingu. Skutočnosť, že na Slovensku v minulosti návrh takejto úpravy nenašiel dostatočnú politickú podporu, je veľavravná. Nárast záujmovej plurality však vedie k nutnosti pravidiel, ktoré upravia presadzovanie rôznych organizovaných záujmov v rámci politického systému. Je nutné nielen regulovať aktivity zástupcov organizovaných záujmov, ale zároveň je nutné odlíšiť transparentný lobing od korupčného správania sa. Ani samoregulácia, ani výlučne úprava iných legislatívnych noriem nestačí.

Transparentná a dobrá samospráva

Hoci mestá a obce hospodária s veľkým objemom prostriedkov (3,5 miliardy eur ročne), často zostávajú mimo verejnej kontroly. V sto najväčších samosprávach Slovenska žije 2,7 milióna ľudí a korupčné správanie na miestnej úrovni má často dosah na celý rozvoj regiónu. Rovnako ako v prípade štátnej správy, aj samospráve by prospelo, ak by sa vylepšil zákon o oznamovateľoch korupcie a novelizovali Trestný zákon a Trestný poriadok spôsobom, ktorý by viedol k väčšej transparentnosti v samospráve a ľahšiemu odhaľovaniu páchateľov korupcie a korupčných trestných činov. V praxi totiž po prijatí zákona o oznamovateľoch korupcie niektoré samosprávy doslova neurobili nič, lebo im stačilo mať zriadenú jednu e-mailovú adresu na nahlasovanie prípadov korupcie, čo už mali aj v čase, keď bol systém oznamovania korupcie na Slovensku vyhodnotený ako nedostatočný.

Samospráva je najbližšie k občanovi, preto súčinnosť občana so samosprávou by mala byť štandardom spravovania obce. Okrem aktívnej účasti na zasadnutiach zastupiteľstva a komisií občan by mal mať prístup ku všetkých informáciám týkajúcich sa života obce.

Pravidlom dobrej praxe by mal byť participatívny rozpočet a verejné prerokovanie zásadných dokumentov (zásady hospodárenia s majetkom, zásady rozpočtovania, program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, štatút mesta, rokovacie poriadky orgánov mesta).

Častým problémom sú aj netransparentne prideľované nájomné byty a odpredaj obecného majetku. Z toho dôvodu by mala byť umožnená verejná kontrola (zástupca verejnosti v bytovej komisii), elektronická podateľňa, zverejnenie obecných bytov aj s ich nájomcami na internete, pravidlá na prideľovanie obecných bytov).

Personálna politika na miestnej úrovni podlieha podobne ako na ministerstvách politickým čistkám po zmene starostu, resp. primátora. Dosiahnutie transparentnej a lepšej samosprávy by si vyžadovalo prijatie viacerých ďalších opatrení, akými sú zavedenie mechanizmu hmotnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone funkcie starostu (primátora) a župana, sprísnenie terajších kvalifikačných predpokladov hlavného kontrolóra, upevnenie vzájomného mechanizmu bŕzd a protiváh medzi jednotlivými orgánmi samosprávy, určenie podmienok pre zvýšenie platu starostu (primátora) a župana alebo zosúladenie zákona o samosprávnych krajoch so zákonom o obecnom zriadení v otázkach, ktoré majú rovnakú podstatu. Takisto už spomenuté právo na výhradu vo svedomí, by sa malo týkať aj zamestnancov samosprávy a subjektov zriadených samosprávou. V oblasti transparentnej samosprávy sa hlásime k  opatreniam navrhnutým Transparency International Slovensko, s cieľom znížiť korupciu v samospráve a zlepšiť otvorenosť.

Naše riešenia

  1. Presadenie profesionálnej verejnej služby s prísnymi výberovými konaniami, aby v štátnej správe pracovali najšikovnejší a svedomití zamestnanci. Výberové konania budú pozostávať z 3 častí, odbornej, osobnostnej a ústneho pohovoru, vrátane špecifických zručností podľa povahy funkcie.
  2. Zadefinovanie politických postov, zvyšné pracovné pozície budú obsadzované výlučne odborníkmi.
  3. Disciplinárne konania za porušenie povinností zamestnancov verejnej správy a postihy za porušenie disciplíny.
  4. Každý nastupujúci zamestnanec absolvuje prísne školenie o etike a osobnej integrite, ktoré sa bude pravidelne aktualizovať. Vzdelávanie bude zamerané najmä na konflikt záujmov, predchádzanie korupčného správania, kvalitatívne štandardy smerom k občanovi a komunikáciu s občanom, ako aj na uplatňovanie výhrady vo svedomí.
  5. Pri personálnom obsadzovaní orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu budeme dôsledne dbať na to, aby nominácie spĺňali kritérium odbornosti. Takisto budeme presadzovať metodiky tohto postupu platné pre celú verejnú správu.
  6. Do verejnej správy prevezmeme systém najlepších funkčných procesov v štátnej správe z iných krajín. Do praxe ho zavedieme prostredníctvom celoživotného vzdelávania a výmeny skúsenosti so zahraničnými expertmi.
  7. Zavedenie transparentných pravidiel kariérneho postupu a pravidelného hodnotenia všetkých zamestnancov verejnej správy.
  8. Majetkové priznania budú podávať aj zamestnanci vyššieho manažmentu vo verejnej službe.
  9. Do majetkových priznaní by sa zahrnuli aj najbližší rodinní príslušníci (manželka, deti, rodičia) s tým, že ich údaje by sa nezverejňovali. Majetkové priznania by nemali byť len formálne, ale odrážať skutočnú hodnotu majetku.
  10. V majetkových priznaniach by mal figurovať aj majetok právnických osôb, v ktorých majú verejní činitelia významný podiel.
  11. Majetkové priznania budú sústredené elektronicky na jednom mieste a pri najviac používaných aktívach, ako sú nehnuteľnosti, automobily a podiely v obchodných spoločnostiach budú automaticky aktualizované na základe príslušných štátnych registrov. V majetkových priznaniach by malo byť možné sledovať aj nárast majetku počas výkonu verejnej funkcie i niekoľko rokov po nej.
  12. Majetkové priznania by mali byť z veľkej časti verejné pre všetkých volených zástupcov (vrátane samospráv), ako aj pre vyšší manažment vo verejnej službe.
  13. Prijatie zákona o lobingu. Legislatívnou úpravou je nutné najmä vymedziť pojmy „lobing“ a „lobisti“; zaviesť verejne dostupný a pravidelne aktualizovaný register lobistov a ustanoviť kompetentný kontrolný orgán.
  14. Zriadenie jedného centrálneho portálu so všetkými informáciami týkajúcimi sa nakladania s verejnými zdrojmi (štátnych organizácií a podnikov, politických strán, samosprávy, ako aj iných prijímateľov verejných zdrojov).
  15. Podpora jasných pravidiel pre prijímanie darov, hodnotu daru a povinnosť registrácie všetkých darov.
  16. Sfunkčnenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku (zakážeme prevod majetku počas konania a preukazovanie legálneho príjmu cez neobvyklé obchodné operácie).
  17. V súvislosti s oznamovaním korupcie a netransparentného nakladania s majetkom a finančnými prostriedkami štátu navrhneme novelizáciu zákona o oznamovateľoch korupcie s cieľom zlepšiť a zvýšiť ich ochranu, ako aj novelizáciu Trestného zákona a Trestného poriadku tak, aby sa trestný čin krivého svedectva a krivej výpovede vzťahovali na páchateľov už vo fáze pred začatím trestného stíhania a aby sa predĺžila lehota na podanie sťažnosti voči uzneseniu vyšetrovateľa v trestnom konaní, pretože terajšia 3-dňová lehota je často príliš krátka, najmä ak ide o zložitý prípad, alebo oznamovateľov, ktorí nemajú právnické vzdelanie.
  18. Jednotné pravidlá umožňujúce občanovi vystúpiť na zasadnutí obecného zastupiteľstva k ľubovoľnému bodu, ako aj práva vystúpiť a zúčastňovať sa komisií.
  19. Transparentné prideľovanie grantov (zverejňovanie výberovej komisie, prevencia konfliktu záujmov, verejne prístupné rozhodnutia výberovej komisie, včasné zverejňovanie dotačných výziev.
  20. Verejné a transparentné výberové konania, zverejňovanie zápisníc z výberových konaní a životopisov kandidátov na verejné funkcie na internetovej stránke obce, hodnotenie komisie a poradie uchádzačov po hodnotení.
  21. Sprísnenie kvalifikačných predpokladov na výkon funkcie hlavného kontrolóra v samospráve.
  22. V oblasti transparentnej samosprávy sa hlásime aj k ostatným opatreniam navrhnutým Transparency International Slovensko, s cieľom znížiť korupciu v samospráve a zlepšiť otvorenosť.