Program

… kde Slovensko je zodpovedným a sebavedomým partnerom iných krajín

Výzvy a problémy

Členstvo v Európskej únii a NATO podstatne rozšírilo možnosti Slovenskej republiky formovať jej vonkajšie prostredie. Predstavuje podstatné garancie prežitia a rozvoja malého štátu v globalizovanom svete. Osobitne to platí v strednej Európe. Koniec studenej vojny a vstup do európskych a transatlantických štruktúr znamenal návrat do Európy, kam Slovensko civilizačne patrí. Dejiny Slovenska svedčia o tom, že všetky podstatné kroky, ak majú byť úspešné, musí realizovať v multilaterálnom rámci, za pomoci a podpory spojencov. Preto je životným záujmom Slovenska udržanie vitality a akcieschopnosti NATO a EÚ, založené na solidarite a spolupráci medzi členmi – našimi spojencami. Tmelom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie je spoločný hodnotový základ – hodnoty demokracie, slobody a vlády zákona. Medzi strategické záujmy Slovenskej republiky patrí rozširovanie priestoru stability, mieru, slobody a voľného obchodu v Európe a vo svete.

Presadzovanie hodnôt a záujmov v dynamicky sa meniacom svete je čoraz náročnejšie. Vojna na Ukrajine a postupný rozpad medzinárodného usporiadania na Blízkom a Strednom Východe v dôsledku rozšírenia vplyvu teroristických, extrémistických a militantných skupín postavilo do popredia bezpečnostnú dimenziu slovenskej zahraničnej politiky. Je pravdepodobné, že tieto zmeny vnášajú do medzinárodných vzťahov dlhé obdobie nestability.

Európa – súčasnosť a budúcnosť Slovenska

Vstup do Európskej únie bol pre Slovensko a Slovákov civilizačnou voľbou a historickým míľnikom. Nový politický cyklus Európskej únie, začatý nástupom novej Európskej komisie a Európskeho parlamentu na sklonku roka 2014, sa bude prekrývať s väčšinou mandátu vlády, ktorá vzíde z parlamentných volieb v roku 2016. Osobitný záujem zo strany SR bude venovaný témam obnovenia hospodárskeho rastu a zamestnanosti a energetickej a klimatickej politiky a problematike migrácie.

Návrat aspoň relatívnej stability komplikuje pokračujúca dlhová kríza južných krajín, ktorá v prípade bankrotu a nezvládnutého vystúpenia Grécka z eurozóny nesie zárodky rozpadu eurozóny ako takej. Ďalšou potenciálnou hrozbou stability EÚ ako celku môže byť vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie, čím by sa oslabil jej vplyv v geopolitických vzťahoch.

Tento vývoj, aj keď z rôznych dôvodov a v rôznych dimenziách, prináša závažné otázky ohľadne inštitucionálneho usporiadania Európskej únie a prioritizácie jej činnosti. Pretrvávajúca kríza ďalej prehlbuje deliace línie medzi severom a juhom, východom a západom, eurozónou a krajinami mimo nej (vrátane troch susedov Slovenska vo V4 – nečlenov eurozóny). Dôsledkom je sústredenie politickej pozornosti dovnútra, na udržanie fungovania EÚ, namiesto reakcie na šíriace sa konflikty a nestabilitu okolo Európy. Pozícia Európskej únie na medzinárodnom poli je výrazne oslabená jej vnútorným stavom.

Projekt Európskej únie je oslabený rovnako vo vzťahu k občanom a národným parlamentom. Riešenia krízy eurozóny od roku 2008 politickí lídri prevažne komunikovali finančným slovníkom namiesto zdôrazňovania politického a hodnotového základu Únie. Populárnym trikom bolo – a zostáva – zvaľovať vinu za všetky chyby na Brusel. Veľké politické strany sú v mnohých krajinách zdiskreditované, občania zostali nespokojní a apatickí voči demokratickým inštitúciám. Neblahým výsledkom je nebývalá vlna populistických a radikálnych strán, ktoré nadobudli vplyv v novom Európskom parlamente a posilňujú svoje pozície vo viacerých členských krajinách. Toto je dlhodobý rizikový fenomén, ktorý podkopáva samotné základy európskej integrácie a prosperity.

Predsedníctvo SR v EÚ

Akútnou výzvou pre Slovensko je zabezpečiť úspešný priebeh prvého predsedníctva SR v Rade Európskej únie. Ide o výzvu celonárodných rozmerov, s ktorou zatiaľ Slovensko nemá skúsenosti. Agenda EÚ bude orientovať priority všetkých rezortov na Slovensku. Nová vláda musí zvládnuť riziká spojené s tým, že nastúpi len krátko pred začiatkom predsedníctva.

Predsedníctvo vnímame najmä ako šancu na presadenie vybraných priorít SR do agendy EÚ, posilnenie inštitucionálnych kapacít, získanie cenných organizačných skúseností, vytvorenie nových partnerstiev pre štátny, súkromný aj mimovládny sektor. Slovensko nesmie premrhať túto jedinečnú šancu na lepšie zakotvenie našej európskej identity do povedomia občanov, a to aj formou podpory miest, kde sa bude predsedníctvo SR v Rade EÚ konať (najmä Bratislava).

NATO – základ našej bezpečnosti

Z civilizačných, politických aj praktických dôvodov je naše členstvo v Európskej únii úzko späté s našim členstvom v NATO. Transatlantické spoločenstvo naďalej predstavuje jeden civilizačný okruh s rovnakými hodnotami. Brehy Atlantiku sú spojené najhustejšou sieťou ekonomických väzieb na svete; vzájomný obchod medzi Európou a USA predstavuje tretinu svetového obchodu. Európske štáty sú prvými spojencami pre Ameriku, keď sa kdekoľvek vo svete rozhorí krízový konflikt. USA financujú 75 % obranných výdavkov NATO. Tento stav nie je lichotivý ani dlhodobo udržateľný, ale potvrdzuje, že Spojené štáty americké sú naďalej rozhodujúcim garantom bezpečnosti spojencov a zárukou medzinárodnej stability. NATO je najstabilnejšou a najsilnejšou politicko-vojenskou alianciou v histórii ľudstva. Bol to bezpečnostný dáždnik NATO, ktorý umožnil a naďalej umožňuje Európe politicky a ekonomicky sa rozvíjať v integrovanom celku, ktorý okrem nebývalej prosperity zároveň činí vojenský konflikt medzi členmi Európskej únie nemysliteľným. Blokádu vzťahov medzi NATO a EÚ považujeme za politicky vytváraný anachronizmus, ktorý oslabuje bezpečnosť v Európe. Osobitne to platí v období hybridných hrozieb, ktoré majú výrazné nevojenské aspekty, akými sú politická korupcia, kybernetické útoky, propaganda či podpora etnických nepokojov. Na mnohé z týchto hrozieb má efektívnejšie nástroje Európska únia, plnohodnotne sa však dajú využiť len vo vzájomnej podpore s NATO.

Bilaterálne vzťahy

Česká republika je naším najbližším partnerom a strategickým spojencom. Praha je prizmou, cez ktorú mnohí zahraniční partneri naďalej vnímajú Slovensko. Popri intenzívnych bilaterálnych vzťahoch v politickej a ekonomickej rovine by preto Slovensko malo využiť pôsobenie v Prahe aj na rozvoj globálnych kontaktov.

Poľsko. Slovensko musí mať záujem dosiahnuť strategickú úroveň spolupráce so svojím severným susedom, ktorý je regionálnou veľmocou. Koordinácia pozícií a praktická spolupráca s Poľskom má potenciál posilniť bezpečnostné garancie pre celý región strednej a východnej Európy. Rozvoju spolupráce by pomohlo schválenie tzv. Karpatskej stratégie na úrovni EÚ s cieľom trvalo udržateľného rozvoja karpatského regiónu.

Maďarsko. Konštruktívne vzťahy s naším južným susedom, zamerané na praktickú spoluprácu, predstavujú dôležitý vektor zahraničnej politiky. So znepokojením sledujeme rast nacionalizmu a radikalizmu v maďarskej spoločnosti. Na druhej strane, Slovensko sa môže inšpirovať spôsobom, akým Maďarsko pristupuje k otázkam súvisiacim s ochranou suverenity, kresťanských hodnôt, starostlivosti o svojich krajanov v zahraničí a vonkajší rozmer svojej ekonomickej politiky (hospodárska diplomacia).

Vyšegrádska spolupráca. Stredoeurópsky región považujeme za prirodzený formát pre hľadanie spoločných záujmov. Osobitnú hodnotu V4 preukázala v koordinácii stanovísk na európskej úrovni. Vnímame výrazný potenciál v spolupráci armád krajín V4, ktorý je však nutné pretaviť do praktických výsledkov.

Spojené štáty americké považujeme za strategického spojenca a partnera a naďalej za dôležitého garanta našej bezpečnosti. USA je aktívnym podporovateľom demokratizácie Slovenska, reforiem v bezpečnostnom sektore a budovania nových spôsobilostí ozbrojených síl SR.

Ukrajina. Budúcnosť Ukrajiny je do veľkej miery aj budúcnosťou Európy a Slovenska. Nezávislosť, územná integrita a stabilita nášho najväčšieho suseda predstavuje pre Slovensko strategický záujem. Rozhodujúcou prekážkou pre demokratizáciu, modernizáciu a proeurópske smerovanie Ukrajiny, ktoré si želá väčšina jej občanov a politické vedenie krajiny, je vojenské zasahovanie Ruska do vnútorných záležitostí suverénneho štátu. Za strategickú slabinu Ukrajiny považujeme korupciu. Európska únia aj Slovensko sa musia razantnejšie zasadiť za intenzívnejšiu pomoc medzinárodného spoločenstva Ukrajine, a to vo všetkých oblastiach vrátane vojenskej. Ukrajinu pokladáme za jednu z prioritných krajín rozvojovej pomoci, s ktorou by malo Slovensko zdieľať skúsenosti v oblasti tranzičného procesu a budovania demokratického štátu a inštitúcii. Ďalšou strategickou slabinou Ukrajiny je energetická bezpečnosť. Budovanie plynovodu Nord Stream II je proti národným záujmom Slovenska aj Ukrajiny (rovnako aj Poľska) a len prehlbuje slabiny Ukrajiny z pohľadu jej energetickej bezpečnosti.

Ruská federácia. Vo vzťahu k Rusku odsudzujeme porušenie medzinárodného práva, ktoré viedlo k anexii Krymu a vojenské zasahovanie v záujme destabilizácie východnej Ukrajiny. Toto konanie, ničím nevyprovokované zo strany Západu, vracia Rusko do najtemnejších období jeho histórie. Revizionizmus hraníc ako princíp politiky ohrozuje bezpečnosť Slovenska, Európskej únie a NATO. Odmietame návrat k normálnym vzťahom s Moskvou, kým nezačne opätovne rešpektovať normy, ku ktorým sa Rusko zaviazalo a na ktorých je založený európsky a medzinárodný poriadok. Vo vzťahu k Rusku je potrebné vnímať aj skutočnosť, že agresívne správanie Kremľa na medzinárodnej scéne má výrazné domáce pozadie, ktoré vyplýva z ekonomického prepadu v dôsledku pádu cien ropy na medzinárodných trhoch, masívnych výpadkov príjmov štátneho rozpočtu, zlyhania modernizácie krajiny a celkového rastu nespokojnosti obyvateľstva. Avanturizmus na medzinárodnej scéne je reakciou na oslabenie mocenskej pozície prezidenta Putina, silových zložiek a štátnej byrokracie, ktoré profitujú zo systému masívnej korupcie a štátnej represie.

Srbsko a západný Balkán. Tento región je jednou z tradičných priorít zahraničnej politiky SR, kde má Slovensko dlhodobú expertízu. Osobitne Srbsko, kde žije významná slovenská komunita v zahraničí, ktorá má dokonca kultúrnu a jazykovú autonómiu vo Vojvodine. Z toho dôvodu by Slovensko malo so Srbskou aj naďalej udržiavať nadštandardné vzťahy a zachovať svoju pozíciu v otázke neuznaniu Kosova, ktorého vznik súvisí s porušením medzinárodného práva, čo odsudzujeme. Slovensko by sa malo aj naďalej aktívne podieľať na plnení tzv. Dunajskej stratégie, do ktorej je zapojené tak Chorvátsko, ako aj Srbsko.

Islamistický terorizmus a politický islam

Teroristické skupiny v krajinách Blízkeho a Stredného Východu a severnej Afriky sa stali bezpečnostnou a humanitárnou hrozbou nielen v tomto regióne, ale aj v širšom kontexte, vrátane rizík pre vnútornú bezpečnosť členských štátov Európskej únie. Tzv. Islamský štát Iraku a Levanty (ISIL) je bezprecedentnou hrozbou. V porovnaní s al-Kájdou kontroluje nesmierne rozľahlé teritórium, disponuje pozoruhodnými vojenskými operačnými spôsobilosťami a sofistikovaným využitím internetu mobilizuje tisíce bojovníkov z celého sveta do svojich radov.

Politizácia islamu na manipuláciu moslimských menšín, nespokojných so životnými podmienkami na Západe, nadobúda hrozivé rozmery s ťažko predvídateľnými dôsledkami. Teroristické útoky v mene islamu vyvolávajú náboženské konflikty v mnohých krajinách so silným sociálno-ekonomickým podtextom.

Migrácia – dlhodobá výzva pre Európu a Slovensko

Vnímame obavy slovenských občanov z prítomnosti veľkej skupiny migrantov na našom území. Označovanie migrantov za potenciálnych teroristov však odmietame, pretože takéto vyjadrenia neriešia problém a radikalizujú nálady v spoločnosti, ktoré v budúcnosti môžu nadobudnúť nebezpečné formy. Veľká časť migrantov zatiaľ považuje stredoeurópsky región len za prestupnú stanicu smerom do západnej časti Európy.

Slovensko sa musí pripraviť, že celospoločenská diskusia o tomto probléme môže byť dlhá. Nájsť riešenie nie je ľahké a nezaobíde sa bez komplexných opatrení na národnej a medzinárodnej úrovni. Spoločné európske riešenie musí byť založené na vzájomnej solidarite.

Prisťahovalci sa musia podriadiť spoločenským pravidlám, zvyklostiam a zákonom, ktoré rešpektujú štýl života, sociálnu rovnováhu a kultúrnu integritu európskych štátov. Zároveň musia pochopiť, že život v Európe okrem veľkých výhod prináša veľkú zodpovednosť. Európa nemôže akceptovať zneužívanie svojho sociálneho systému ani eróziu základov, na ktorých stojí európska civilizácia.

Zvýšená pozornosť musí ísť do riešenia koreňov problému, inak budú pokračovať symptómy v podobe nových migračných vĺn a humanitárnych katastrof na dlhej ceste utečencov za lepšou budúcnosťou.

Hospodárska diplomacia

Ekonomická diplomacia je zabudnutým rozmerom slovenskej zahraničnej služby. Sústredenie diplomatov na podporu exportu, vyhľadávanie a sprostredkovanie konkrétnych príležitostí pre slovenské firmy zdôrazňuje každý nový minister zahraničných vecí, každé programové vyhlásenie vlády a každý základný dokument zahraničnej politiky. Výsledky stále nie je vidieť.

Výrazné posilnenie ekonomickej dimenzie diplomacie neznamená opustenie alebo relativizáciu hodnotového zamerania zahraničnej politiky – v strategických otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky, akým je napríklad vzťah s Ruskom, nesmie zvíťaziť ekonomický záujem.

Málo využívaným nástrojom hospodárskej diplomacie je aj zapojenie vplyvných a úspešných Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí majú záujem o lobing v prospech Slovenska, ale neboli v tejto veci slovenskou diplomaciou oslovení, resp. sa s nimi v tomto smere nespolupracuje.

Kultúrna diplomacia a propagácia Slovenska v zahraničí

Významnou súčasťou kultúrnej diplomacie vo svete sú kultúrne inštitúty, ktoré žiaľ majú na svoju činnosť veľmi málo finančných prostriedkov. V praxi sa tiež ukazuje ako nedostatok nízka koordinácia aktivít Ministerstva kultúry SR, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí vrátane zapájania krajanov do propagácie Slovenska vo svete. Navyše, dotačný systém Ministerstva kultúry SR zameraný na vývoz slovenskej kultúry do zahraničia (niekdajší Fond Pro Slovakia a terajší širšie zameraný Fond pre podporu umenia) nezlaďuje svoju podporu s dotačnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Strategická komunikácia

Komunikáciu posolstiev občanom, zahraničným partnerom, ale aj protivníkom dnes nemožno obmedziť na využitie tradičných médií a diplomatických kanálov. Zahraničná služba musí revolucionizovať komunikáciu online a využitie sociálnych sietí. S podporou príslušných štátnych zložiek musí systematicky napomáhať oslabovaniu účinnosti zahraničnej propagandy na slovenských občanov.

Naše riešenia

  1. Budeme požadovať posilnenie hodnotového zamerania zahraničnej politiky. Zahraničnopolitický pragmatizmus, založený na priorite ekonomického zisku, považujeme za krátkozraký a dlhodobo škodlivý. Umožňuje nahlodávať integritu demokratických inštitúcií a oslabuje atraktívnosť Európy vo svete, ktorá je kľúčom pre vytváranie nevyhnutných partnerstiev a spojenectiev.
  2. V zahraničnej politike chceme byť spoľahlivým, ale zároveň plnohodnotným partnerom. Ako jednu zo zásadných otázok vo vzťahu k EÚ chceme presadiť, aby na Slovensku mala sídlo jedna z agentúr Európskej únie. Agentúry EÚ sídlia v takmer všetkých členských krajinách okrem Slovenska, naposledy si Slovensko nedokázalo obhájiť sídlo Európskeho technologického inštitútu, ktorého sídlo si presadilo Maďarsko. Agentúra EÚ okrem pracovných miest prináša so sebou aj budovanie vedomostnej bázy v špecifickej oblasti a je centrom aktivít.
  3. Posilnenie personálnych aj inštitucionálnych kapacít MZVaEZ SR v oblasti bezpečnosti, ktoré sú v súčasnosti hlboko poddimenzované aj vzhľadom na vzájomnú rotáciu personálu medzi MZVaEZ SR, MO SR a MV SR.
  4. Oblasť energetickej politiky považujeme za kľúčovú tak z hľadiska konkurencieschopnosti Únie, ako aj bezpečnosti dodávok a diverzifikácie energetických trás a zdrojov. Od Energetickej únie očakávame prvé rýchle praktické výsledky v prospech spotrebiteľa a tlak na zmenu myslenia v prospech spoločných európskych riešení, ktoré v konečnom dôsledku prinesú výhody pre všetkých členov EÚ.
  5. V otázke zotrvania Grécka alebo iných krajín v eurozóne budeme presadzovať udržanie a rozširovanie priestoru spoločnej meny v Európe ako strategického projektu, zároveň však bude trvať na dodržaní rozpočtovej zodpovednosti a plnení tvrdých reforiem, ktorými muselo prejsť aj Slovensko.
  6. Budeme podporovať iniciatívy smerujúce k podstatnému zefektívneniu a sprehľadneniu fungovania EÚ. Sme odhodlaní v novom volebnom období prispieť k zvyšovaniu dôvery občanov v európsky projekt proaktívnou komunikáciou a čo najužšou spoluprácou s médiami a občianskymi združeniami aj prostredníctvom našich europoslancov.
  7. Výraznejšie zapojenie parlamentu do tvorby národných pozícií v európskych otázkach a posilnenie jeho právomocí na úkor vlády, napr. aj pri udeľovaní tzv. žltých a oranžových kariet.
  8. Odstránenie protekcionizmu a bariér, ktoré bránia dovozu produktov z rozvojových krajín na európsky trh s výnimkou geneticky modifikovaných produktov.
  9. V oblasti spoločnej bezpečnostnej politiky budeme venovať zvýšenú pozornosť zaujatiu spoločných pozícií a realizácii spoločných akcií vrátane režimu sankcií voči Rusku.
  10. V oblasti operácií EÚ a krízového manažmentu je prioritou zabezpečiť primeranú účasť na misiách EÚ na Západnom Balkáne (armáda v Bosne a Hercegovine a polícia v Kosove).
  11. Stabilita v personálnej politike na všetkých rezortoch v európskej agende, ako aj na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli, ak personálne obsadenie bude zodpovedať požiadavkám odbornosti, charakternosti a lojality, ako aj ochoty plniť vládny program a program predsedníctva SR v EÚ.
  12. S partnermi budeme spolupracovať na presadení priorít predsedníctva, na zvyšovaní povedomia o našej krajine a na presadení strategických záujmov Slovenska.
  13. Po ukončení predsedníctva presadíme komplexné zhodnotenie ponaučení a ich pretavenie do praxe na lepšie využitie príležitostí ponúkaných členstvom v EÚ zo strany štátu, súkromných firiem aj inštitúcií občianskej spoločnosti.
  14. Zasadíme sa za to, aby bola Bratislave ako hlavnému mestu predsedníckej krajiny EÚ a ďalším mestám na Slovensku, kde sa bude predsedníctvo SR v Rade EÚ konať, vyčlenená taká finančná podpora, akú si vyžaduje dôstojný priebeh tejto mimoriadnej udalosti.
  15. Prijatie Akčného plánu pripravenosti (RAP) na summite vo Walese vnímame ako sériu nevyhnutných krokov v okamžitej reakcii na krízu na Ukrajine. Podporujeme však diskusiu o rozsiahlej, trvalej adaptácii NATO na nové bezpečnostné prostredie.
  16. Aktívna ochrana východnej hranice, vrátane príspevkov do síl okamžitej reakcie a účasť slovenských vojakov na cvičeniach NATO.
  17. Na úrovni vlády a parlamentu sa zasadíme za lepší dialóg a zlepšenie vzťahov medzi NATO a Európskou úniou, či už ide o výmenu informácií, alebo politický dialóg medzi oboma organizáciami, ktoré musia fungovať v strategickom partnerstve.
  18. Česká republika: Budeme hľadať praktické kroky s cieľom zabrániť vzďaľovaniu Slovenska a Českej republiky v spoločenskej a kultúrnej oblasti.
  19. Poľsko: Budeme hľadať cesty k lepšej vzájomnej výmene informácií, expertov a zdieľaniu vybraných spôsobilostí s cieľom priblížiť bezpečnostnú kultúru oboch krajín. Takisto budeme podporovať rozvoj regionálnej spolupráce v oblasti obrany, čo zahŕňa úspešné pôsobenie v spoločnej bojovej skupine EÚ v roku 2016, ale aj cezhraničnú spoluprácu a spoluprácu v oblasti turizmu. Zasadíme sa za schválenie Karpatskej stratégie na úrovni EÚ a jej financovanie z rozpočtu EÚ.
  20. Maďarsko: budeme sa snažiť zmierňovať nacionalistické a radikalistické tendencie praktickou spoluprácou v dôležitých sektoroch, akým je napríklad energetika, kultúra a oblasť krajanskej podpory.
  21. Vyšegrádska spolupráca: Podporujeme spoluprácu V4 založenú na pravidelnom dialógu na všetkých úrovniach. Chceme zlepšiť prezentáciu značky V4 vo vzťahu k zahraničným partnerom a budeme aktívne hľadať nové oblasti spolupráce, najmä v digitálnej agende a vo vede, výskume a inováciách. Nepodporíme výstavbu ropovodu, ktorý by mal trasovanie cez Bratislavu alebo Žitný ostrov.
  22. USA: Budeme presadzovať posilnenie pozície transatlantického spoločenstva v medzinárodnej ekonomike a vytvorenie nových investičných a podnikateľských príležitostí medzi USA a Slovenskom, a to aj za pomoci úspešných a vplyvných rodákov zo Slovenska žijúcich v USA. Pri rokovaní o dohode TTIP budeme konzistentne presadzovať záujmy EÚ a jej občanov a ak nebudú rešpektované, dohodu odmietneme, resp. neratifikujeme. 171)
  23. Ukrajina: V dlhodobom horizonte a po vyriešení vnútorného konfliktu s Ruskom podporujeme postupný integračný proces Ukrajiny vo vzťahu k EÚ, a to po splnení reformných kritérií. Navrhujeme spracovanie akčného plánu pre pomoc Ukrajine na národnej úrovni. Jeho súčasťou by mala byť aj podpora mimovládnych aktivít v širokom spektre oblastí na zbližovanie ukrajinskej občianskej spoločnosti s Európou, koordinovaná na úrovni Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie.
  24. Zasadíme sa za zastavenie realizácie projektu Nord Stream II, pretože je to v rozpore s ekonomickými záujmami Slovenska, zhoršuje to postavenie Ukrajiny ako tranzitnej krajiny, ako aj z hľadiska jej energetickej bezpečnosti a robí to Európu závislou len na jednej prepravnej trase.
  25. Ruská federácia: Podporujeme pokračovanie sankcií s cieľom dosiahnuť ukončenie bojov na Ukrajine a mierové riešenie konfliktu. Za najlepšie (žiaľ v súčasnosti nemožné) usporiadanie vzťahov s Ruskom považujeme spoluprácu a partnerstvo. Rusko je historicky a kultúrne späté s Európou a vo svete s novými rastúcimi veľmocami (India, Čína…) by bolo vzájomné spojenectvo užitočné. Avšak základným predpokladom je, aby Rusko ustúpilo od agresívnej zahraničnej politiky a malo záujem o spoluprácu s Európou ako rovný s rovným.
  26. Budeme presadzovať urýchlenú diverzifikáciu dodávok energetických surovín a rozvoj európskej Energetickej únie, vrátane strategických investícií do obnoviteľných zdrojov.
  27. Na národnej aj medzinárodnej úrovni chceme posilniť zintenzívnenie spolupráce s aktérmi v Rusku, ktorí podporujú demokratické, modernizačné a proeurópske smerovanie krajiny.
  28. Podporíme vytvorenie analytického centra so zameraním na Rusko s prepojením na tvorbu politiky s cieľom rýchlejšie a efektívnejšie prispôsobiť zahraničnú politiku súčasnej situácii v Rusku.
  29. Západný Balkán: budeme požadovať komplexné zhodnotenie politiky SR na Balkáne s cieľom sústrediť zdroje do politík a projektov, v ktorých Slovensko môže priniesť výraznú pridanú hodnotu na podporu demokratických reforiem. Zasadíme sa za prehĺbenie spolupráce so Srbskom a aktívnu účasť Slovenska v rámci Dunajskej stratégie. Naďalej budeme zastávať pozíciu, na základe ktorej neuznáme Kosovo z dôvodu porušenia medzinárodného práva pri jeho vzniku.
  30. Islamistický terorizmus a politický islam: Podporujeme pokračovanie aktivít medzinárodnej koalície vrátane Ruska v boji proti ISIL.
  31. Budeme podporovať spoluprácu s náboženskými, duchovnými a občianskymi organizáciami s cieľom iniciovať medzináboženský a medzikultúrny dialóg.
  32. Odsudzujeme cielenú propagandu islamských extrémistov vo vzťahu k Európe, ktorá prispieva k vnútornej destabilizácii európskych krajín a zároveň oslabeniu ich vôle podporovať udržanie poriadku na Strednom Východe.
  33. Zvládnutie migračných vĺn považujeme za strategickú výzvu pre Európu.
  34. Budeme presadzovať zvýšenie podpory EÚ pre krajiny susediace s vojnovými zónami (Turecko, Jordánsko, Libanon, Pakistan…), aby v nich mali utečenci zabezpečený pobyt v prijateľných podmienkach, kým sa vyrieši konflikt v ich domovskej krajine.
  35. Európska únia musí zvýšiť diplomatické úsilie na ukončenie konfliktov v Sýrii a Líbyi. Dlhoročný konflikt prospieva iba radikálnym extrémistom. Európa nemôže presadzovať demokratické zmeny za každú cenu, keďže dlhodobé vojnové konflikty sú pre obyvateľov horšie ako život v nedemokratickom režime.
  36. Európska únia musí naliehať na bohaté arabské krajiny – producentov ropy, aby prijímali utečencov z okolitých krajín postihnutých konfliktami.
  37. Na európskej úrovni zvážime spoločné vytvorenie zariadenia pre dočasný pobyt utečencov vo vybraných krajinách za hranicou Schengenu s primeraným humanitárnym aj bezpečnostným štandardom na preklenutie doby, kým sa nerozhodne o žiadosti o azyl. Azylové konanie sa tak presunie do krajín, ktoré sú v blízkosti konfliktu a utečenci nebudú musieť platiť skupinám pašerákov a nebezpečnú cestu do Európy.
  38. Považujeme za prirodzené, aby si Slovensko po prenesení azylovej procedúry do utečeneckých táborov vyberalo rodiny, ktoré nájdu u nás lepšie kultúrne zázemie na úspešnú integráciu.
  39. Podporujeme cielené zvýšenie rozvojovej pomoci SR a EÚ do nestabilných krajín, ako aj vytvorenie clearingového mechanizmu EÚ na efektívnejšiu alokáciu rozvojovej pomoci z členských krajín.
  40. V súvislosti s migračnou krízou podporujeme zvýšenie rozpočtu oficiálnej rozvojovej pomoci a na základe medzinárodných konzultácií, ako aj prehodnotenie Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce SR s cieľom rozšíriť teritoriálne priority SlovakAid o krajiny, z ktorých smerujú hlavné migračné toky.
  41. Krajiny schengenského priestoru musia zlepšiť ochranu vonkajších hraníc EÚ. Utečenci prichádzajú do Európy cez bezpečné krajiny, v ktorých im nehrozí nebezpečenstvo. Je preto nezodpovedné, ak ich ľahko preniknuteľnými hranicami podporujeme, aby sa vydali na nebezpečnú cestu cez more. EÚ musí zintenzívniť spoluprácu a finančnú podporu pre krajiny, z ktorých lode odchádzajú, s cieľom zastaviť nebezpečné pašovanie ľudí cez more.
  42. Budeme podporovať vzdelávanie a informovanie utečencov o ich povinnostiach hneď od prvého kontaktu s Európou.
  43. Chceme sa aktívne zapájať do verejnej diskusie bez zbytočného populizmu, s dôrazom na hľadanie funkčných riešení.
  44. Budeme presadzovať audit a vyjasnenie kompetencií medzi MZVaEZ a agentúrami SARIO a Slovak Business Agency tak, aby koordinátorom hospodárskej diplomacie bola zahraničná služba.
  45. Presadíme hodnotenie zastupiteľských úradov a relevantných diplomatov podľa výkonu v oblasti ekonomickej diplomacie. Ministerstvo musí na zastupiteľské úrady do štátov primárneho záujmu vysielať špičkových ekonomických diplomatov. Zameriame sa na hospodársku diplomaciu v ekonomicky perspektívnych krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky.
  46. U tzv. neekonomických diplomatov podporíme také opatrenia vo vzdelávaní a praxi, aby predstavovali priebežný, kariérny systém prípravy na dosahovanie ekonomických cieľov zahraničnej politiky.
  47. Budeme podporovať zlepšenie strategickej komunikácie v oblasti zahraničnej politiky, kde by malo MZVaEZ zohrávať vedúcu a koordinačnú úlohu.

Slováci žijúci v zahraničí

Výzvy a problémy

Slováci žijúci, pracujúci alebo študujúci v zahraničí predstavujú nielen významný zahraničnopolitický, ale aj hospodársky potenciál. Podľa zistení Štatistického úradu SR (2009) posielajú ročne na Slovensko cca 1,2 miliardy eur. Účasťou na voľbách si aj oni uplatňujú právo rozhodovať o smerovaní svojej materskej krajiny a o budúcnosti novej generácie. Podľa konzervatívnych odhadov žije v zahraničí stále približne 1,3 mil. osôb slovenskej národnosti, z ktorých približne 450 000 má volebné právo. Za Slovákov v zahraničí pritom považujeme nielen tie osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt v zahraničí, ale aj tých krajanov, ktorí si trvalý pobyt na Slovensku ponechali. Obe skupiny však môžu voliť zo zahraničia len poštou napriek tomu, že viacero krajín v zahraničí už umožnilo svojím občanom voliť zo zahraničia aj elektronicky alebo aspoň na zastupiteľských úradoch SR v zahraničí. Pritom v zahraničí žije množstvo mladých a kvalifikovaných ľudí, ktorí sa majú záujem na Slovensko vrátiť a keď aj nie, majú záujem ovplyvňovať dianie na Slovensku aj prostredníctvom hlasovania vo voľbách.

Spolupráca so slovenskými komunitami v zahraničí je dôležitou súčasťou zahraničnej politiky štátu. Tieto komunity pomáhajú k propagácii Slovenska, prezentujú jeho kultúru, podporujú turizmus, nadväzujú vzťahy a kontakty, vrátane obchodných vzťahov. Vzťahy s komunitami Slovákov sú pre Slovensko obojstranne výhodné a z toho dôvodu by ich štát mal intenzívne podporovať a zveľaďovať, najmä pokiaľ ide o uľahčenie kontaktu komunít so Slovenskom a aktívne zapájanie sa do diania v krajine.

Slovenské komunity v zahraničí sú pripravené pomôcť zviditeľniť Slovensko i v oblasti priemyslu a obchodu ako krajinu vhodnú pre investície a podnikanie, modernú, ktorá má veľké ambície stať sa špičkovým – rovnocenným partnerom iným krajinám v rôznych oblastiach. Podpora Slovákov žijúcich v zahraničí vychádza z Ústavy SR, príslušného zákona a vládou prijatej koncepcie štátnej starostlivosti o krajanov. Zákon by bolo potrebné novelizovať a koncepciu modernizovať, lebo už celkom nezodpovedajú situácii po vstupe Slovenska do Európskej únie. Najmä koncepcia by mala zohľadňovať tak špecifické potreby Slovákov, ktorých komunity majú v zahraničí postavenie národnostnej menšiny, ako aj špecifické potreby tých komunít, ktoré takéto postavenie nemajú, aby nedochádzalo k diskriminácii.

Podpora sa realizuje predovšetkým formou udeľovania osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí a dotáciami zo štátneho rozpočtu krajanským spolkom a organizáciám, ako aj jednotlivcom, čo má na starosti primárne Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Udeľovanie osvedčení by bolo treba zatraktívniť, pretože v posledných rokoch sa o jeho vydanie uchádzajú takmer výlučne Slováci z Ukrajiny a zo Srbska. Navyše, z finančných dôvodov sa kontrola dokladov, ktoré sú podmienkou na vydanie tohto osvedčenia, nevykonáva riadne, čo môže mať dosah aj na bezpečnosť Slovenska a bolo by preto potrebné riadne nastaviť mechanizmus spolupráce s Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru.

Udeľovanie osvedčení súvisí s udeľovaním štátneho občianstva, pretože držiteľ osvedčenia má oveľa miernejšie podmienky na jeho získanie, najmä z hľadiska dĺžky pobytu na Slovensku. Súčasná vláda však podmienky získania a straty občianstva nastavila zle, čoho dôsledkom prišlo o občianstvo množstvo Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorých sa právna úprava pôvodne ani nemala týkať. Vláda to riešila korekčným mechanizmom a novelizáciou zákona, ale ten by bolo potrebné upraviť tak, aby sa viazal na reálne väzby osoby so zahraničím. Udeľovanie občianstva by sa malo zároveň zatraktívniť, aby nedochádzalo k asimilácii len z dôvodu, že okolité štáty dokážu ponúknuť neporovnateľne lepšie podmienky získania štátneho občianstva, a tým aj občianstva EÚ.

Dôležité je tiež transparentné udeľovanie dotácií a zamedzenie ich zneužívania, a to aj prostredníctvom prísnych pravidiel, ktoré treba zakotviť priamo do zákona a nielen do interného predpisu, ako tomu je v súčasnosti. Je potrebné vždy vyžadovať riadne vyúčtovanie dotácií a odmietnutie spolupráce s krajanmi, ktorých zmyslom života sa stal etnobiznis. Vyúčtovanie dotácií by sa malo zjednodušiť v prípadoch tzv. minigrantov (dotácií do výšky 500 eur).

ÚSŽZ vznikol v roku 2006 ako koordinačný orgán vo vzťahu k ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy, ktorého úlohou bola tak tvorba štátnej politiky v oblasti starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj jej výkon vo vymedzených oblastiach vrátane priamej komunikácie so slovenskými komunitami a menšinami v zahraničí. Terajšia vláda v rokoch 2012 – 2015 tento úrad degradovala na servisnú organizáciu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a odňala mu nielen koordinačnú funkciu, ale aj možnosť priamo komunikovať s krajanmi. Dôležité je nielen priznať také postavenia ÚSŽZ, aké mu patrí, ale aj zabezpečiť, aby predseda ÚSŽZ nebol politickým, ale odborným nominantom a aby ho nebolo možné svojvoľne vládou odvolať z funkcie ako doteraz.

Priama komunikácia so Slovákmi žijúcimi v zahraničí spočíva nielen v komunikácii s ÚSŽZ, ale aj v zabezpečení primeraných služieb zo strany štátu s cieľom reagovať na ich naliehavé potreby, a to najmä prostredníctvom (generálnych) konzulátov v tých cudzích štátoch (resp. mestách v cudzích štátoch), kde sa nachádza silná krajanská komunita. Primerané služby na zastupiteľských úradoch SR v zahraničí by mohli zabezpečovať aj samotní príslušníci tam žijúcej slovenskej komunity, a to nielen na úrovni miestnej pracovnej sily, ale aj ako súčasť diplomatického zboru.

Lektoráty slovenského jazyka a kultúry v zahraničí sú významnou súčasťou propagácie Slovenska a jeho kultúry v zahraničí. V posledných rokoch ich bolo žiaľ z finančných dôvodov zrušených viacero po celom svete, čo nemožno vnímať pozitívne.

Citlivým problémom je výučba detí Slovákov žijúcich v zahraničí, najmä tých, ktoré majú trvalý pobyt na Slovensku, a tak sú povinní dodržiavať ustanovenia školského zákona o povinnej školskej dochádzke aj v zahraničí. V praxi to prebieha tak, že riaditeľ každej školy okrem povinných predmetov z učebného plánu určí, z ktorých predmetov musí dieťa každoročne robiť rozdielové (komisionálne) skúšky, pričom len niektoré školy vysielajú svojich učiteľov na preskúšanie do zahraničia, hoci aj za tieto deti dostávajú zo štátneho rozpočtu finančné prostriedky. Tieto deti nemajú ani iný významnejší úžitok z takejto finančnej podpory ich kmeňovej školy (napr. učebnice, strava a pod.).

Podpora vzdelávania detí v krajinách, kde nemajú postavenie národnostnej menšiny, ale sú etnickou skupinou (napr. USA, západná Európa, Argentína, Austrália) tak spočíva výlučne na dotáciách Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pretože aj učitelia vyslaní ministerstvom školstva sú umiestňovaní len do susedných štátov.

Vysielanie učiteľov však nie je dôležité len pre deti v diaspóre, ale aj pre deti a študentov (vrátane vysokých škôl) v štátoch, kde majú slovenské komunity postavenie národnostnej menšiny. Vyslaní učitelia spolu s vyslanými osvetármi a vyslanými kňazmi (farármi) tvoria tri základné kamene, vďaka ktorým sa autochtónne menšiny našich krajanov môžu plnohodnotne rozvíjať.

V oblasti vysokoškolského vzdelávania študentov – Slovákov žijúcich v zahraničí je neraz problémom ďalšie uplatnenie mladých ľudí, ktorí si zvolia výučbu v slovenskom jazyku vo svojej novej domovine. Ak žiaci a študenti nemajú perspektívu ďalšieho štúdia alebo pracovného uplatnenia, a to aj na Slovensku, po absolvovaní štúdia v slovenskom jazyku drasticky sa zvyšuje úroveň ich asimilácie v prostredí, v ktorom žijú, pretože výučba v slovenskom jazyku tak pre nich predstavuje neraz záťaž navyše. Slovensko by malo citlivo pristupovať k tejto otázke s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o potenciálnu bezproblémovú imigráciu vzdelaných osôb aj z profesií, v ktorých nemá štát už v súčasnosti dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, či inteligencie.

V oblasti vedy a výskumu je tiež potrebné sa zamerať popri postupnom zvyšovaní platov slovenských vedcov aj na otázku návratu krajanov, ktorí sa dokázali v zahraničí v tejto oblasti uplatniť. Otázka návratu krajanov sa však netýka výlučne úspešných jednotlivcov v oblasti vedy a výskumu, ale aj ďalších oblastí s cieľom zastaviť tzv. odliv mozgov do zahraničia.

Naše riešenia

  1. Zavedieme možnosť hlasovania vo voľbách, referende a ľudových hlasovaniach zo Slovenska aj zo zahraničia elektronicky, pričom až do zavedenia takéhoto systému volieb umožníme voľbu zo zahraničia na zastupiteľských úradoch SR v zahraničí súbežne s voľbou poštou.
  2. Prizveme Slovákov žijúcich v zahraničí k budovaniu svojej materskej krajiny a k podpore jej ďalšieho smerovania, najmä tých, ktorí dlhodobo prejavujú o takúto formu spolupráce záujem a stali sa vplyvnými a úspešnými osobnosťami z radov Slovákov v zahraničí.
  3. Zapojíme Slovákov žijúcich v zahraničí do sféry hospodárskej diplomacie, osobitne tých, ktorí majú záujem a stali sa v zahraničí vplyvnými a uznávanými osobnosťami.
  4. Budeme efektívne uplatňovať uzatvorené medzivládne a medzinárodné dohody o vzájomnej podpore národnostných menšín s okolitými krajinami, kde sú významné slovenské komunity.
  5. Zmodernizujeme koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na roky 2016 – 2020, ako aj nový zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý zohľadní vývoj situácie po vstupe Slovenska do Európskej únie a pripraví pôdu pre voľby zo zahraničia elektronicky.
  6. Zabránime, aby Slováci v zahraničí bezdôvodne a proti svojej vôli prichádzali o občianstvo SR a novelizujeme zákon o občianstve tak, aby osoby, ktoré majú reálne väzby na cudziu krajinu, v ktorej žijú, toto občianstvo nestratili a ak ho medzitým stratili, aby im bolo vrátené.
  7. Priamo v zákone upravíme podrobný proces udeľovania dotácií krajanom zo strany Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí tak, ako to majú upravené jednotlivé ministerstvá a zamedzíme udeľovanie dotácií krajanom, ktorí ich nevedia alebo nechcú riadne vyúčtovať a tým, ktorí si z dotácií spravili výnosný etnobiznis. Zároveň zjednodušíme pravidlá vyúčtovania tzv. minigrantov (dotácií do výšky 500 eur).
  8. Priznáme Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí jeho pôvodnú právomoc koordinátora príslušných ministerstiev, najmä vo vzťahu k školstvu, kultúre, vnútru, hospodárstvu a zahraničiu a komunikátora vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a zabránime politickým nomináciám a odvolávaniu osôb z funkcie predsedu a podpredsedu tohto úradu.
  9. Zapojíme príslušníkov slovenskej komunity v zahraničí do diplomatických služieb v mieste, kde žijú, a to aj na vyššej úrovni, ako je len miestna pracovná sila.
  10. Nastavíme systém propagácie Slovenska v zahraničí tak, aby bol hospodárnejší, efektívnejší, so synergickým efektom a využitím skúseností slovenských diplomatov a krajanov v zahraničí. Koordinácia tohto procesu by nemala byť odtrhnutá od jeho realizácie, pričom SARIO, SACR a zriadené organizácie cestovného ruchu by tomuto procesu mali byť nápomocné.
  11. Zasadíme sa za udržanie doterajšieho počtu lektorátov v zahraničí.
  12. Zavedieme dobrovoľné preskúšanie detí s trvalým pobytom na Slovensku žijúcich v zahraničí, ak absolvujú školskú dochádzku v zahraničí, a to z tých predmetov, ktoré sa v zahraničí na rozdiel od Slovenska nevyučujú. Budeme podporovať vzdelávanie detí v slovenskom jazyku aj vo vzdelávacích centrách, ktoré nemajú status školy alebo školského zariadenia, najmä prostredníctvom dotácií poskytovaných Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
  13. Systém vysielania učiteľov na školy do zahraničia upravíme tak, aby o krajine vyslania učiteľa rozhodoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a nie Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Podobným spôsobom by sa malo rozhodovať o vysielaní osvetárov a po dohode s príslušnou cirkvou aj o vysielaní kňazov (farárov), resp. duchovných do slovenských komunít v zahraničí.
  14. Podporíme zvýšenie počtu miest na vysokých školách v prospech Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku a absolvovali výučbu v základných a stredných školách v slovenskom jazyku v zahraničí. V súčinnosti so Slovenskou rektorskou konferenciou odstránime bariéry, ktoré bránia Slovákom najmä z Ukrajiny a Chorvátska dostať sa a študovať na vysokých školách na Slovensku bez toho, aby to malo zásadný vplyv na dĺžku ich štúdia a prípravu na budúce povolanie.
  15. Prijmeme opatrenia pre postupný návrat krajanov, ktorí sa dokázali v zahraničí uplatniť nielen vo vede a výskume, aby mohli vo svojej domovine plnohodnotne pokračovať vo vykonávaní svojej profesie (vrátane výskumu) a budovať tu perspektívne vedecké a iné tímy.