Dátum: 11. mája 2016 Autor: OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti

Už ste asi počuli o meste Detroit. Je to najväčšie mesto v americkom štáte Michigan. Sídlia v ňom ikony amerického automobilizmu General Motors, Chrysler a Ford. A to je práve ten problém.

V druhej polovici minulého storočia sa v tomto meste vyrábali vo veľkom autá a mesto zdanlivo prosperovalo.  Dnes je toto mesto v hlbokej kríze. Kríza pretrváva už niekoľko rokov.

Čo sa vlastne stalo? Prečo sa takto rozvinuté mesto dostalo do ťažkostí? Odpoveď už asi tušíte. Nastal dramatický pokles výroby v automobilovom priemysle v tomto regióne. A tu sme pri koreni veci. Ekonomika bola naviazaná len na jeden nosný prvok a ten sa zmenil. Lenže mesto sa nestihlo zmeniť. Pozrime sa na dôsledky:

  • od roku 1950 do roku 2000 pokles obyvateľstva o 49%
  • 47% obyvateľov je negramotných, prevažne žijúcich v getách
  • 20 rokov je považované za najnebezpečnejšie mesto v USA
  • pätina obyvateľov je bez práce
  • v prevádzke je tretina sanitiek a  čakacia doba na zásah polície trvá v priemere 58 minút
  • v roku 2013 nefungovalo 40% verejného osvetlenia a bolo opustených 78 000 budov. Celé štvrte sa stali ľudoprázdnymi a premenili sa na mestá duchov.

(zdroj údajov: Wikipédia)

Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, tak sa na chvíľku odtrhnite od môjho blogu a pozrite si aj obrázky, ako to tam naozaj vyzerá v skutočnosti:

http://ekonomika.sme.sk/c/7033738/detroit-ako-skoncilo-mesto-kde-vznikol-automobilizmus.html

Alebo skúste sem:

http://ekonomika.sme.sk/c/7028263/zabije-nas-nakoniec-uspech-nasich-automobiliek.html

No a prečo o tom píšem? Nepripadá vám, že táto podobnosť so Slovenskom nie je čisto náhodná?

Svet sa mení a my si musíme uvedomiť, že keď tu je automobil už viac ako 100 rokov, nemôžeme očakávať, že tu bude ďalších 100 rokov. Svetová kríza, nové trendy, automatizácia a celková premena sveta, ktorej sme svedkami, je pre zamestnanosť v našich automobilkách oveľa väčším ohrozením a rizikom, ako len tušíme. Ak by sa aj autá v najbližšej dobe výrazne nezmenili (ale oni sa zmenia), tak stačí, že automobilky nájdu miesta, kde budú vedieť lepšie a lacnejšie využiť pracovnú silu, napríklad v Afrike a po konci daňových úľav sa zodvihnú a odídu do iných kútov sveta.

Poviem Vám jeden vtip.

Chlap skočí zo strechy mrakodrapu a padá dole.

Ako padá, keď míňa každé ďalšie poschodie,

na každom poschodí si zakričí. „EŠTE JE TO STÁLE DOBRÉ!“

A ako je to s nami? Niektorí ani len netušia nebezpečenstvo. A iní na varovanie reagujú slovami, „EŠTE JE TO STÁLE DOBRÉ!“. Tu by som ale rád dôrazne varoval, že sa to i pre nás môže skončiť zle. Mám však riešenie.

Automobilky nechajme na pokoji. Už keď sú tu, tak nech vyrábajú a ľudia nech v nich pracujú. Kým ich však nenapadne zdvihnúť kotvy, tak my sa na ich odchod pripravujme. Pretože otázka neznie, či odídu. Oni určite odídu, lebo nič netrvá večne. Správna otázka znie: Kedy odídu? To však teraz nevieme. Takže, čo s tým?

Kľuč je zdanlivo jednoduchý. Je v ňom však háčik: Jeho aplikácia netrvá krátko, skôr naopak. Preto nestrácajme čas. O desať rokov môže byť neskoro.

Tým riešením je rozvoj podnikateľstva. Na Slovensku je niekoľko stotisíc živnostníkov a podnikateľov. Počet živnostníkov však klesá. Niet sa čo diviť,  keď kroky súčasnej vlády sa niesli v duchu poškodzovania podnikateľského prostredia. Chápem, že oni to tak nemysleli, veď predsa nie sú komunisti, aby podnikateľov ničili priamo a úmyselne. ( Aj keď korene mnohých siahajú do obdobia socializmu.) Oni len chceli naplniť kasu, ktorá je deravá. Prederavili ju sami tým, že svoje srdce zapredali korupcii. Pritlačiť veľké automobilky a nadnárodné firmy nie je ľahké. Sú silné a nedajú sa tlačiť k múru. Pokiaľ by to prehnali s tlakom, tieto veľké koncerny odídu. Majú kam ísť. Ale drobného podnikateľa vieme vycicať, zatiaľ sa nevie brániť, a tak ho poďme ošklbať a za nič na svete nedovoľme, aby sa stala taká krivda, žeby zbohatol. A tak zvýšime odvody, minimálnu mzdu, zavedieme nepotrebnú zdravotnú službu, keď už nevieme ako ďalej, tak pridáme daňové licencie, poplatky a rôzne iné službičky, na ktorých si štát naplní deravú kasu (a ešte sa popri tom podarí aj nejaký ten kšeftík s kamarátom z vládnej strany). Malí podnikatelia nevedia z krajiny hromadne odísť. Vedia len zomrieť. A dôsledok – počet živnostníkov klesá.

Lenže práve živnostníci a podnikatelia sú riešením toho, aby sa zo Slovenska nestalo mesto duchov ako z Detroitu. Správnou cestou je, že musíme spraviť pravý opak toho, čo sme s nimi robili doteraz. Alebo azda čakáme, že keď budeme robiť veci rovnako a bez zmeny, tak sa raz dostavia dobré výsledky, hoci tie boli doteraz katastrofálne?

Najskôr musíme zmeniť zmýšľanie aspoň tých, čo tvoria vládu a predpisy. Musí nám prestať vadiť to, že podnikateľ zbohatne. Musíme sa už zbaviť tej malosti, na Slovensku tak bežnej, akou je závisť. Keď vplyvom zdravého podnikateľského prostredia stredná vrstva zosilnie a zbohatne, tak udrží u seba kapitál. Ten v čase krízy vie púšťať do ekonomiky. Áno, sú aj takí, čo vyvezú zisk za hranice – nečestní politici, podvodníci, medzinárodné firmy. Lenže malí podnikatelia tak nekonajú. Časť zisku použijú na svoj život. Časť odložia na obdobie krízy. Ale dôležitú časť investujú znova do podnikania v tejto krajine. A v tomto vidím kľúč. Podnikatelia budú vytvárať v dobrom prostredí ďalších podnikateľov. Vo svojich firmách budú zamestnávať svoje rodiny a budú ako huby po daždi vznikať rodinné firmy. Títo všetci budú potrebovať zamestnancov. Ako sa budú rozvíjať, budú tvoriť ďalší zisk, z ktorého časť znovu použijú na svoj život, časť ušetria a väčšiu časť investujú zas do podnikania a aj na dane, pomocou ktorých sa spravuje štát. Tento cyklus sa bude stále znova a znova opakovať. Je to pritom tak jednoduché.

Ako radi pozeráme na západné bohaté štáty. No keď už sa pozeráme, pozerajme sa poriadne. Áno, Nemecko trošku vytŕča, lebo má niekoľko prosperujúcich automobiliek, ale spolu s ostatnými bohatými štátmi majú obrovský počet malých podnikov, rodinných firiem, malých závodov. Cestovali ste cez Rakúsko, Švajčiarsko, bohaté severné Taliansko? Všimli ste si to? Je tam obrovský les malých lokálnych firiem, ktorý bohato živí celú krajinu. To je tou vecou, ktorú je na Slovensku potrebné vybudovať. A ako to spraviť? Recept je jednoduchší ako si myslíme.

Prvý bod som už opísal vyššie. Zbavme sa našej malosti a prestaňme podnikateľom závidieť.

Druhý bod má v rukách štát. Aby som to vysvetlil: Podnikatelia nepotrebujú štát, ale štát potrebuje podnikateľov. A tak najlepšie, čo môže štát pre nich spraviť je, že im uhne z cesty. Podnikatelia nepotrebujú podporu. Podpora, eurofondy a dotácie len nahrávajú korupcii, podvodom, nepoctivosti, krivia podnikateľské prostredie a korumpujú politikov a štátnych úradníkov . Čo má teda robiť štát? Stačí, keď odstráni škody, ktoré sa na podnikateľoch napáchali. Je treba znížiť odvody, dane, byrokraciu, poplatky, zvýšiť ochranu a vymožiteľnosť práva.

Tretí bod: Treba dať čas zmenám a pozerať sa, ako to podnikatelia dokážu. Oni majú tu silu. Majú ten nápad a vášeň. Pretvoria krajinu. No a ešte sa treba modliť, aby to stihli predtým, kým veľkí hráči „nezdvihnú kotvy“. Môžeme sa k podnikateľom pridať a pôjde to rýchlejšie. Práce je dosť. Ak sa to podarí, potom malí podnikatelia a živnostníci prenesú našu krajinu cez blížiacu sa krízu a zo Slovenska nebude mesto duchov, ale miesto požehnania.

Ľubomír Klieštik

Viac o mne na www.kliestik.com