Kauza Babindol – ako sa točia eurofondy v pôdohospodárstve
Poslankyňa hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) Veronika Remišová upozornila na medializovanú kauzu o desiatkach miliónov eur, ktoré z eurofondov dostali spriaznené firmy z okolia obce Babindol. „V reťazci firiem sa objavuje jeden podnikateľ, jeho sused, jeho bývalý zamestnanec či podnikateľský partner,“ uviedla Remišová s tým, že na personálne prepojenia spoločností, ktoré dostali eurofondy od ministerstva pôdohospodárstva upozornil denník Sme.
Podľa poslankyne je Babindol ukážkovým príkladom zlyhávajúceho systému čerpania eurofondov na Slovensku. „Podobne ako pri eurofondovom škandále na ministerstve školstva, aj tu je podozrivý mechanizmus hodnotenia a schvaľovania žiadostí týchto spoločností o dotácie. Len vyššie uvedené štyri firmy boli v tomto programovom období úspešné vo všetkých výzvach, v ktorých si podali žiadosti, mnohé dokonca dvakrát v rámci tej istej výzvy. Štyri firmy dokopy podali v rámci viacerých výziev osemnásť žiadostí, v sedemnástich uspeli a jednu sami stiahli. Drvivá väčšina žiadostí bola schválená tesne pred voľbami alebo tesne po nich v marci 2016. Pán Fico by na tlačových konferenciách k eurofondom namiesto kritiky opozície mal skúsiť vysvetliť stovkám žiadateľov, ktorí také šťastie nemali, v čom spočíva tajomstvo stopercentného úspechu niektorých firiem,“ vyjadrila sa V. Remišová a uviedla príklad, kedy do jednej výzvy prišlo 525 žiadostí, z ktorých bol úspešný ani nie každý tretí projekt a ostatné boli vyradené väčšinou z dôvodu nedostatku financií. „Šiestim spoločnostiam z kauzy Babindol prešli všetky projekty a spolu dostali viac ako desať miliónov eur, čo je skoro jedna sedmina z rozpočtu výzvy pre celé Slovensko. Výzva bola rozdelená na dve časti. Prvou bola podpora rozvoja vidieckeho cestovného ruchu, ale tri zo štyroch projektov sa týkali nehnuteľností v krajskom meste Nitra,“ povedala Remišová, podľa ktorej ešte absurdnejšie postupovalo ministerstvo pôdohospodárstva pri druhej časti, ktorou mali byť služby pre deti, seniorov a služby všeobecne. „V malej obci Sebechleby dalo ministerstvo firmám z kauzy Babindol dotáciu na nákup štyridsiatich kamiónov. Pre poľnohospodárov na celom Slovensku bolo na rozvoj služieb určených pätnásť miliónov eur. Až 5,7 milóna eur dostali na kamióny, bagre a dve autoumyvárne firmy z kauzy Babindol. Vidíme ukážkový príklad bezbrehého plytvania našimi spoločnými peniazmi, keď namiesto rozvoja krajiny platíme desiatky miliónov eur súkromným firmám, ktoré niekedy vyzerajú skôr ako práčky,“ uviedla Remišová. Navyše tieto firmy uspeli aj za súčasného vedenia. V závere minulého roka im bola schválená dotácia vo výške 6,5 milióna eur, firmy vystupujú ako partneri na jednej zmluve. V tejto výzve bola vyhradených 25,8 milióna eur, uchádzačov bolo 20, uspeli siedmi, pričom skupina z Babindola má dostať štvrtinu sumy určenej pre všetky podniky na Slovensku.
Remišová poukázala aj na to, akým spôsobom tieto firmy robili verejné obstarávania. Prevažnú časť verejných obstarávaní vyhrala firma JOMAKSTAV (7,2 milióna eur, čo je takmer 60 % z celkového objemu prostriedkov). Jediným spoločníkom a konateľom JOMAKSTAVU je poslanec obecného zastupiteľstva v Babindole za koalíciu Smer – Most. „Navyše, ani v jednom z prípadov, kde táto firma uspela, nemáme informácie s kým a za akých podmienok súťažila, keďže dokumenty neboli zverejnené. Podáme preto podnet na Úrad pre verejné obstarávanie na kontrolu predmetných verejných obstarávaní,“ uviedla Remišová. „Už pri dotáciách na inovácie sme upozorňovali, že je nezmyselné dávať firmám dotácie mnohonásobne väčšie, ako sú ich vlastné tržby. Iba tak zvyšujeme priestor na korupciu a znechucujeme poctivých podnikateľov. V Estónsku sú preto dotácie často obmedzené najviac na úroveň 30 % ročných tržieb podniku. Naše ministerstvo v prípade Babindol bez problémov poskytlo dotácie, ktoré 10 aj 20-násobne prevyšujú ročné tržby žiadateľov,“ tvrdí Remišová.
Poslanci za hnutie OĽANO uviedli, že štátne orgány nekonajú a vyhovárajú sa jeden na druhého. Polícia údajne nenašla dôvod začať trestné stíhanie, prokuratúra nezačala vec preverovať, pretože list z NKÚ podľa nej nespĺňal náležitosti trestného oznámenia. NKÚ naopak tvrdí, že všetky informácie poskytol a s vyšetrovateľmi spolupracuje. Remišová vyzvala ministerku Matečnú, aby používanie eurofondov firmami zapletenými v kauze Babindol preverila a zastavila ďalšie dotácie týmto firmám.
„Dobré používanie eurofondov je kľúčové pre rozvoj našej krajiny. Vidíme, že v mnohých prípadoch sa eurofondy používajú nie pre dobro Slovenska, ale pre „našich“ ľudí, alebo tých, ktorí si to vedia vybaviť. Ak sa má Slovensko posunúť dopredu a prosperovať, spravodlivé prideľovanie eurofondov je našim národným záujmom,“ uzavrela Remišová.
Poslanec Ján Marosz upozornil na pochybenia, ktoré v súvislosti s procesmi na PPA pri eurofondových výzvach a výzvach Programu rozvoja vidieka zistil NKÚ. „Kontrolóri tvrdia, že ani jedna kontrola nedopadla dobre. Postupy neboli objektívne, body sa jednotlivým projektom prideľovali bez jasných pravidiel, hodnotiteľov vyberali na poslednú chvíľu a chýbalo im potrebné vzdelanie,“ uviedol Marosz s tým, že závery kontroly hovoria o neštandardnom konaní vrcholového manažmentu a o možnom korupčnom prostredí pri poskytovaní prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu. „Chcel by som požiadať všetkých ľudí, aby si nezatvárali oči nad obrovskou korupciou, ktorú zastrešuje Robert Fico a Robert Kaliňák,“ dodal Marosz.
Ďalšie potrebné informácie k tejto téme nájdete na blogu Veroniky Remišovej: