Štát zverejnil návrh koncesnej zmluvy pre výstavbu ciest D4 a R7, poslanec Igor Hraško upozorňuje na problematické body
Poslanec za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Igor Hraško upozorňuje, že štát už zverejnil návrh koncesnej zmluvy na PPP projekt výstavby obchvatu Bratislavy D4 a R7. Zároveň vyzval odbornú verejnosť, aby na ministerstvo dopravy čo najskôr zasielala pripomienky k tomuto návrhu, keďže vláde evidentne ide o čo najskoršie spustenie procesov, bez ohľadu na problematické body v zmluve, a teda zjavne bez ohľadu na výhody či nevýhody pre štát.
“Návrh zmluvy v tichosti zverejnili na stránke www.obchvatbratislavy.sk, pričom nie je jasné ani to, aký je konečný termín na zbieranie pripomienok, ak teda tú zmluvu ministerstvo vôbec mieni dať na pripomienkovanie… V každom prípade však pôjde o šibeničné termíny, nakoľko niektoré ustanovenia samotnej zmluvy sú viazané už na marcové termíny,” tvrdí I. Hraško. Poslanec našiel v návrhu koncesnej zmluvy hneď niekoľko problematických bodov, ktoré by mohli byť nevýhodné pre štát. Najviac rezonujú refinancovanie a kompenzácie. “Vo februári 2014 sa minister Počiatek počas parlamentnej hodiny otázok hrdil tým, že cez refinancovanie PPP projektu výstavby rýchlostnej cesty R1 štát ušetril takmer 145 miliónov eur. Vtedy to bolo zabezpečené konkrétnym článkom v koncesnej zmluve. Tentoraz však už v návrhu absentuje možnosť prerozdelenia výnosov z takéhoto refinancovania a štát si dokonca odobral možnosť o takéto refinancovanie požiadať. Teda refinancovať môže koncesionár, ale štát z toho nebude mať nič. Ak v prípade R1 to bolo takmer 145 miliónov, prečo ministerstvo túto možnosť z návrhu novej koncesnej zmluvy vyhodilo?”
Štát sa chce v zmluve zaviazať ku kompenzáciám, pokiaľ by nesplnil niektoré termíny určené v zmluve. Napríklad v článku 10.1 bod (c) sa zaväzuje odovzdať Koncesionárovi všetky potrebné pozemky najneskôr do 31. júla 2016. “Je to obrovské riziko. Stačí, aby na niektorom pozemku prebiehal súdny spor, či dedičské konanie, alebo predbežné opatrenie a štát nezíska tieto pozemky alebo práva ku týmto pozemkom, podľa zmluvy je toto kompenzačnou udalosťou. Ďalej v článku 14.6 je daný termín na získanie stavebného povolenia do 30. septembra 2016. Ak štát nebude mať pozemky, či práva k nim, stavebné povolenie nezíska – je to ďalšia kompenzačná udalosť. Koľko to bude peňazí? Zaujímavý je v tomto ohľade aj článok 14.7, kde má možnosť koncesionár prevziať obstaranie stavebných povolení, ale zanikne mu právo na kompenzácie. Za akých podmienok by koncesionár pristúpil na takúto možnosť? Koľko by to stálo štát? Ďalšou kompenzačnou udalosťou je zrušenie stavebných povolení, alebo existujúcich územných rozhodnutí. A poslednou skutočnosťou je objavenie kontaminácie územia v okolí Slovnaftu. Problém je, že ak Slovnaft neuzná svoj záväzok, opäť bude kompenzovať štát.”
Prečo si štát dáva do zmluvy takto nevýhodné ustanovenia? Ak chceme skutočne efektívne a racionálne stavať obchvat Bratislavy, je nevyhnutné túto zmluvu prepracovať tak, aby bola výhodnejšia pre štát a nie pre koncesionára.
