A. Verešová: Generálny prokurátor sa pýta, kde vlastne zastala ratifikácia Istanbulského dohovoru, odpoveď by mal hľadať na ministerstvách
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská sa v nedeľu pre médiá vyjadrila, že tzv. Istanbulský dohovor (celým názvom Dohovor rady Európy o predchádzaní násilia voči ženám a domácemu násiliu a boji proti nemu – ďalej Dohovor) podá do medzirezortného pripomienkovacieho konania do konca tohto roka. Podľa Anny Verešovej, poslankyne za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA), pritom ešte nedávno, v júni t.r., Žitňanská na zasadnutí Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť hovorila, že toto odkladá do júna 2017 z dôvodu nemožnosti nájsť spoločný postup vo vláde i v parlamente.
To isté tvrdila aj na zasadnutí Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. „Pýtala som sa pani ministerky pri jej nástupe na rezort spravodlivosti, aký postoj zvolí pri ratifikácii Dohovoru. Odpovedala, že toto nie je téma dňa pre súčasnú vládu, že pravdepodobne nebude možné nájsť spoločný konsenzus,“ hovorí Anna Verešová, členka Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Verešová poznamenala, že Istanbulský dohovor je medzinárodnou zmluvou a preto po jeho ratifikácii v parlamente a podpise prezidentom bude mať prednosť pred našimi zákonmi. „Preto je veľmi dôležité, aby pred jeho prijatím prebehla odborná diskusia. Dohovor síce obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré môžu účinne pomôcť obetiam domáceho násilia, väčšina týchto ustanovení je však už obsiahnutá v národnej legislatíve väčšiny členských štátov Rady Európy. Čo však vyžaduje pozornosť je zameranie a terminológia Dohovoru, rozsah Dohovoru a monitorovací mechanizmus. V roku 2013, po zásadných pripomienkach niektorých mimovládnych organizácií, minister Borec odsunul jeho predloženie vláde do júna 2016. Zároveň vyhlásil, že počas tejto doby sa bude o jeho prijatí diskutovať.”
Odvtedy sa však nič nezmenilo, k Dohovoru sa nekonali vôbec žiadne odborné diskusie. „A dnes sa generálny prokurátor pýta: Kde to vlastne zastalo? Nuž, na ministerstvách. Tie majú zodpovednosť za to, aby prebehli verejné diskusie k závažným verejným otázkam a k dokumentom, ktoré chcú prijať. A keď tieto inštitúcie nekonajú alebo konajú iba v prospech jednej skupiny, prispieva to k napätiu a k polarizácii verejnosti. Áno, na Slovensku nám naozaj chýba celospoločenská diskusia. Zdôrazňuje sa to aj v Koncepcii rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku schválenej vládou SR. Dôsledkom je potom malé porozumenie verejnosti rozhodnutiam, ktoré prijímajú politici a verejná správa. Chýbajú nám uvažovania, diskurzy odborníkov zo všetkých názorových spektier pred zrakom občanov, ktorí si zaslúžia vedieť, čo sa deje a chystá.“
