Ak by si minister vnútra plnil svoje úlohy, Kotlebovci by sa prestali hrať na ochrancov ľudí
Polícia je kľúčová inštitúcia, ktorá má občanom Slovenskej republiky zabezpečiť ochranu a bezpečnosť. V posledných mesiacoch rezonujú v našich médiách správy o hliadkach vo vlakoch, ktoré zabezpečujú predstavitelia politickej strany. Dlho sme čakali na reakcie ŽSSK a vlády. Konečne prišli. Zo strany ŽSSK tu máme zmenu prepravného poriadku a tento týždeň schválili ministri novelu zákona o dráhach, v ktorej sa píše, že zaistenie bezpečnosti cestujúcich vo vlaku bude môcť robiť výlučne policajt alebo niekto, koho tým poveria železnice.
„Novela zákona je iste potrebná, tiež zmena prepravného poriadku, ale zaistí to bezpečnosť cestujúcich? Neskončí to nakoniec tak, že hliadky politickej strany budú z vlakov vykázané, rizikové úseky zostanú rizikovými úsekmi, následne občania – cestujúci budú ešte viac nenávidieť Rómov a nezabudnú velebiť Kotlebovcov? Ako si plní úlohu polícia? Čo robí minister vnútra?” pýta sa poslankyňa za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA) Anna Verešová, členka Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. „Svojim nekonaním polarizuje spoločnosť a prispieva k zvyšovaniu neznášanlivosti.“
Je veľkou škodou, ak nikým neriešený problém začne riešiť jedna politická strana “svojským spôsobom” a ministerstvo vnútra, ktoré je za bezpečnosť v štáte zodpovedné, sa zmôže len na zákaz v zákone. „To je náš štát skutočne taký bezmocný, že sme odkázaní iba na zákazy a nie na reálne riešenia, ktoré pomôžu najmä cestujúcim, a pri ktorých budú dodržiavané práva všetkých zúčastnených a dôstojnosť človeka? Máme overené projekty z predchádzajúceho obdobia, ktoré v praxi fungovali – prečo štát nesiahne po nich?“ pýta sa Erika Jurinová, predsedníčka Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Dodáva tiež, že je smutné, ak samotná vláda napomáha rozširovať extrémistické nálady otáľaním a nie i napr. reorganizáciou v policajných zložkách.
„Novela zákona nemôže byť všetko, čo urobí vláda pre bezpečnosť občanov,“ hovorí poslankyňa Soňa Gaborčáková. „Sama som si šla overiť ako to vyzerá na niektorých trasách. Vybrala som si trasu Stará Ľubovňa – Poprad a priamo zamestnancov ŽSSK som sa pýtala na problémy. Potvrdili mi, že na tomto úseku mávajú problém s neprispôsobivými Rómami. Do debaty sa vo vlaku zapojili aj cestujúci. Hovorili o tom, že keď do vlaku vstúpia policajti alebo hliadka, vo vlaku je pokoj. Som presvedčená, že by stačilo, aby na rizikových úsekoch chránilo bezpečnosť cestujúcich viac policajtov. Ak je to náročné pre policajný zbor, tak využime Rómske občianske hliadky aj vo vlakoch,“ uzatvára Gaborčáková.
K poslankyniam sa pridáva Peter Pollák, bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity a poslanec za hnutie OĽANO, ktorý je dnes expertom hnutia pre menšinovú politiku. V minulosti prišiel s nápadom Rómskych občianskych hliadok v obciach a mestách, v ktorých žijú obyvatelia marginalizovaných rómskych komunít. Samotné ministerstvo vnútra i samosprávy ocenili prínos Rómskych občianskych hliadok, preto by teraz opäť mohla byť obnovená ich činnosť aj vo vlakoch na kritických úsekoch železníc. Aj keď projekt skončil kvôli ukončeniu financovania z európskych fondov, prax jasne ukázala, že zapojenie aktérov priamo z marginalizovaných komunít do ochrany a zaistenia bezpečnosti obyvateľov znižuje páchanie protispoločenských konaní a pomáha k udržiavaniu verejného poriadku. Zároveň zlepšil vzťahy medzi Rómami a majoritou, tiež vzbudil v Rómoch pocit spoluzodpovednosti za kvalitu života v obciach a mestách. „Ukázalo sa, že zapojenie Rómov do zaistenia bezpečnosti sa postupne mnohonásobne vracia všetkým občanom – väčšine aj menšine. Kriminálnikov, či vagabundov nie je až tak veľa, no ich činy kazia meno úplne všetkým členom komunity. Tvrdím, že podobné Rómske občianske hliadky by mohli pracovať aj vo vlakoch. Poznajú prostredie i problémy, poznajú svojich ľudí a vedia ako na nich. V tomto majú určitý náskok j pred políciou, preto vedia páchaniu priestupkov či trestných činov účinne zabrániť. Rómske občianske hliadky už dokázali, že vedia kontrolovať nočný pokoj, predchádzať konfliktom, chrániť majetok ľudí i životné prostredie, či spolupracovať s ďalšími bezpečnostnými zložkami,“ uzatvára P. Pollák.
