Dátum: 4. júla 2018 Autor: OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnsoti

Predsedníčka poslaneckého klubu OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) Veronika Remišová upozornila na ďalšie pochybné prideľovanie dotácií ministerstvom pôdohospodárstva. Výzvy na podporu akvakultúry boli neprehľadné a mali zle nastavené podmienky.

Koncom mája minulého roka vyhlásila platobná agentúra ministerstva pôdohospodárstva 8 eurofondových výziev na podporu akvakultúry. „Na rozdiel od iných výziev ich prípravu a vyhlásenie robilo od začiatku ministerstvo pod vedením pani ministerky Matečnej, ktorá sa tak nemôže vyhovárať na svojho predchodcu, ako to často robí,“ tvrdí predsedníčka poslaneckého klubu OĽANO Veronika Remišová, podľa ktorej boli výzvy neprehľadné a so zle nastavenými podmienkami. „Zdá sa, že podľa aktuálnych údajov sa do viacerých výziev ani po roku nikto neprihlásil, keďže v zozname nie je ani jedna úspešná či neúspešná žiadosť,“ pokračovala.

Ako ďalej uviedla Remišová, „v jednej výzve ministerstvo po roku, teraz v máji, podpísalo jedinú zmluvu a vzápätí oznámilo, že výzvu ruší. Spolumajiteľom vybranej firmy je starosta za stranu Most-Híd v obci Dolný Bar a za dotáciu skoro 250 tisíc eur sa chystá vybagrovať bahno z rybníka a obnoviť prístupovú cestu. Minulý rok mala firma tržby 46 tisíc eur a osobné náklady zhruba na úrovni minimálnej mzdy pre jedného človeka. Starosta je podľa médií Bugárov človek a netají sa tým, že mal blízko aj k bývalému generálnemu prokurátorovi Trnkovi,“ vyjadrila sa V. Remišová, podľa ktorej starosta figuroval a figuruje vo viacerých firmách. V jednej je dokonca aj dnes štatutárom, čo zákon nedovoľuje.

V druhej výzve ministerstvo pani Matečnej 28. mája schválilo jedinú dotáciu z celej výzvy, ide o 300-tisíc eur pre firmu, ktorej spolumajiteľkou je pani Flašíková. A v ten istý deň ministerstvo rozhodlo, že výzvu zruší,“ povedala Remišová s tým, že minulý rok firma pre týždenník Trend odhadla náklady na výstavbu rybníkov na 100-tisíc eur, pri žiadosti o dotáciu od štátu už písala o nákladoch 600-tisíc eur. „Keďže prevádzka vytvorí dve pracovné miesta, hovoríme o dotácii viac ako 150 tisíc eur na jedno vytvorené pracovné miesto,“ pokračovala.

Podľa Remišovej ministerstvo vyhlásilo výzvy v máji minulého roka, v septembri ich zmenilo a nakoniec ich opäť aktualizovalo tento rok, keď zásadným spôsobom zmenilo podmienky pre uchádzačov. „Krátko na to ale výzvy zrušilo. V jednom prípade ministerstvo výzvu aktualizovalo 28. mája a v ten istý deň oznámilo, že výzvu zruší,“tvrdí Remišová.

 Problémy vo výzvach

„Vyzerá to, akoby výšku podpory ministerstvo určovalo od buka do buka,“ myslí si V. Remišová. „Pri výzve na obnovu existujúcich zariadení najskôr určilo, že na jeden projekt prispeje najviac 50-tisíc eur. Po roku však krátko pred uzatvorením výzvy zvýšilo maximálnu podporu na 300-tisíc eur. Výšku podpory výrazne zmenilo pri viacerých výzvach. Prípadný záujemca si výzvu pozrie na začiatku, ale ak mu podmienky nevyhovujú, výzvu už väčšinou nesleduje a o zmenách sa tak nedozvie,“ objasnila.

Ako ďalej uviedla, ministerstvo takmer po roku zrušilo požiadavku na zápis do registra partnerov štátu pred podaním žiadosti, pri niektorých výzvach žiadalo zápis v rozpore so zákonom, keďže maximálna dotácia bola menšia ako 100-tisíc eur. „Rovnako ministerstvo krátko pred koncom výziev zrušilo povinnosť mať stavebné povolenie, čo je zásadná zmena, a pri viacerých výzvach zrušilo pri hodnotení projektov pravidlo, aby úspešný projekt dosiahol aspoň 60 % bodov. Na poslednú chvíľu sa tak rozhodlo dotovať aj nekvalitné projekty,“ upozornila.

„Takéto výrazné zmeny veľmi znevýhodňujú menších a chudobnejších podnikateľov, ktorí si nemôžu platiť rôzne poradenské a sprostredkovateľské agentúry. Neustále zmeny celý systém komplikujú a výsledkom môže byť, že dotácie sa k obyčajným podnikateľom, ktorí ich potrebujú, ani nedostanú,“ hovorí Remišová.

Pri výzvach dostalo ministerstvo minimum žiadostí, ale aj tak sa nevyhlo veľmi zvláštnym hodnoteniam. „Pri jednom projekte napríklad jeden hodnotiteľ napísal, citujem „časový harmonogram projektu je vnútorne súladný, aktivity sú logicky nadväzujúce a nastavené realisticky z hľadiska ich trvania“ a druhý hodnotiteľ napísal,„Časový harmonogram projektu je nerealizovateľný“. Kvôli zmenám, ktoré zaviedol pán Pellegrini keď bol ešte podpredseda vlády, nepoznáme mená hodnotiteľov. Ale takéto zvláštne hodnotenie jednoduchých kritérií naznačuje, že pri hodnotiteľoch môže mať ministerstvo pôdohospodárstva rovnaký problém, ako iný rezort SNS, ministerstvo školstva, na ktorom bol výber hodnotiteľov jednou z príčin minuloročného škandálu za 600 miliónov eur,“ upozornila Remišová a pokračovala: „Keď už sme pri rybníkoch, vrátila by som sa ešte k rybníku pána Beljajeva, ktorému ministerstvo pani Matečnej odobrilo dotáciu v máji. Spoločnosť SELVINO s.r.o., ktorá dostala spomínané protikladné hodnotenia, chcela za rovnaké peniaze, ako schválili pánovi Beljajevovi, postaviť nie jeden, ale dva rybníky s viac ako dvojnásobnou plochou aj objemom.“

Aj keď chov rýb môže pomôcť rozvoju regiónov, podľa Remišovej musí byť podporovaný rozumne. „Pani ministerka sa nemôže vyhovárať ani na európske pravidlá. V susednej Českej republike vyhlasovali výzvu s podobným obsahom tiež minulý rok a už majú takmer dve stovky podporených projektov. U nás máme dva. Naše ministerstvo bez problémov podporí veľkou dotáciou firmu z Bratislavy s nulovými tržbami a bez skúsenosti s chovom rýb. V Českej republike pri nových chovateľoch podporujú iba žiadateľov, ktorí majú aspoň stredoškolské vzdelanie v odbore alebo najmenej päť rokov skúseností. Podporujú tak podnikateľov, ktorí chov rýb neberú ako finančnú investíciu, ale sami sa mu venujú a zarobené peniaze investujú vo svojom regióne,“ povedala Remišová s tým, že naše ministerstvo výzvy na podporu chovu rýb v máji zrušilo a vyhlásenie nových naplánovalo na jún. „Ministerstvo sa však zo svojich chýb vôbec nepoučilo. Výzvy vyhlásené nie sú dodnes, ale podľa plánu je podpora stále roztrieštená na osem eurofondových výziev,“ pokračovala.

Vyzývame preto ministerstvo pôdohospodárstva, aby sa pri nových výzvach zameralo na výrazné zjednodušenie byrokracie, zaviedlo férové hodnotenie, vrátilo chovateľom dôveru v celý systém. Aby malo význam snažiť sa zapojiť,“ vyzvala ministerstvo Veronika Remišová a dodala: „V chove rýb máme zďaleka najhoršie výsledky z krajín V4 a bolo by veľkou chybou, keby sme potenciál Slovenska v tejto oblasti nevyužili. Zatiaľ to s chovom rýb vyzerá tak ako s podporami v poľnohospodárstve – zmätok, nesystémovosť a neschopnosť nominantov SNS rozvíjať rozumným spôsobom naše prírodné bohatstvo.“