Čierna práca na Slovensku pokračuje. Máme riešenie, ako to zastaviť
Poslanci za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA) predložia na najbližšiu schôdzu návrh zákona, ktorý pomôže zastaviť pretrvávajúcu čiernu prácu na Slovensku. Zákon zavedie trestnoprávnu zodpovednosť voči tomu zamestnávateľovi, ktorý využíva (závislú) prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, a to rozšírením základnej skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zamestnávania.
„Ochránime tých najzraniteľnejších a zároveň prinútime nezodpovedných zamestnávateľov postarať sa o istoty pre zamestnancov v podobe sociálneho zabezpečenia, práva na dôchodok, materskú a podobne. Nelegálne zamestnávanie deformuje podnikateľské prostredie a doplácajú naňho poctiví zamestnávatelia,“ tvrdí poslanec Ján Marosz, ktorý už v decembri minulého roka spolu s viacerými svedkami – oklamanými robotníkmi – verejne upozornil na tieto špinavé praktiky.
„Svedkami nezodpovedného zaobchádzania zamestnávateľov, za tichej asistencie štátu, boli práve samotní poškodení zamestnanci, ktorí za stovky odrobených hodín, často bez riadnej prestávky podľa zákonníka práce, na verejných stavbách – diaľniciach nedostali riadne zaplatené. Pracovali bez pracovných zmlúv a inšpektorovi práce, ktorý vykonával kontrolu, sa z NDS vyhrážali, že načo to robí a že “spomaľuje výstavbu diaľnic”. Tento zákon zabezpečí, aby aj tí poslední, ktorí v akomkoľvek počasí na stavbách betónujú, kopú, či režú, boli reálne ochránení.“
Zmyslom zákona nie je len určovať trest za spáchanie trestného činu, ale aj pôsobiť odstrašujúco, a teda čiastočne preventívne voči tomu, kto nad spáchaním trestného činu čo i len uvažuje. Zároveň výrazné posilní už existujúce opatrenia na odvrátenie snáh o nelegálne zamestnávanie, ktoré spočíva v redefinícii skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona. V zmysle predloženého návrhu zákona bude nelegálne zamestnávanie postihnuteľné aj v trestnoprávnej rovine, a teda napríklad aj trestom odňatia slobody konateľa alebo prokuristu spoločnosti, ak sa miernejšie formy trestu ukážu ako nepostačujúce.
Podľa poslanca Eduarda Hegera sa poctiví zamestnávatelia nemajú čoho báť. „Nejde o trestanie za nejaké drobné pochybenia – trestného činu sa dopustí len ten, kto sa obdobného konania už dopustil a v predchádzajúcich dvoch rokoch (od spáchania skutku) už bol za tento obdobný čin postihnutý.“
Podľa Hegera zamestnanec bez pracovnej zmluvy automaticky stráca akékoľvek, aj tie najmenšie záruky ochrany vyplývajúce zo Zákonníka práce. „Ešte horšie však je, že za nelegálne zamestnaného zamestnanca neplatí zamestnávateľ nijaké odvody. Ilegálna práca takto deformuje celé podnikateľské prostredie a o obrovské prostriedky prichádza aj rozpočet verejnej správy. A faktom ostáva, že či už sú odvody vysoké alebo nie, tak počnúc dôchodkom, pokračujúc poistením v nezamestnanosti a končiac napr. potvrdeniami o práceneschopnosti – úžitky z odvodov patria zamestnancovi. O tieto peniaze a o tieto úžitky je nelegálne zamestnaný zamestnanec ukrátený.“
