Dopad akčných plánov pre najmenej rozvinuté okresy
Vláda dnes pokračovala v prerušenom rokovaní o podpore najmenej rozvinutých okresov. Prerušili ho, aby sa ministri, ktorých sa téma týka, lepšie pripravili a hovorili konkrétnejšie. Výstup po týždni? Ten istý. Ale čo konkrétnejšie povedať, keď výstupov niet?
“Opakuje sa ten istý scenár ako počas 1. a 2. Ficovej vlády. Aj vtedy premiér Fico sľuboval v týchto regiónoch vytvorenie pracovných miest a výstavbu ciest,” hovorí poslankyňa za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA) Anna Verešová. “A výsledky? Prázdny priemyselný park Ferovo z roku 2013, žiadne sľúbené pracovné miesta pre 200 šičiek vo Vranove nad Topľou v roku 2012, opäť počúvame o príprave zákona o sociálnych podnikoch, tieto však boli za 2. Ficovej vlády vytunelové a v podstate skončili fiaskom.”
Na Slovensku máme armádu nezamestnaných – celkom viac ako 267 tisíc ľudí, z toho viac ako 130 tisíc dlhodobo nezamestnaných nad 12 mesiacov. Premiér Fico aj minister Richter si o týchto ľuďoch vytvorili svoj vlastný názor – že týmto ľuďom sa nechce pracovať. “Dokonca, že nechcú pracovať ani za 1300 eur. Týmto vlastne ohovárajú našich ľudí. Mali by sme sa postaviť proti tomu označovať všetkých dlhodobo nezamestnaných ako tých, ktorí účelovo využívajú štát. Drvivá väčšina týchto ľudí, nie sú povaľači. Škála ich problémov je obrovská. Sú to ľudia vo veku nad 50 rokov, invalidi, vdovy a vdovci, osamelí rodičia… Musíme nastaviť systém tak, aby sa znovu oplatilo pracovať. Navrhujeme napr. zavedenie inkluzívneho trhu, teda zapojenie dlhodobo nezamestnaných do práce a určenie povinnosti verejným inštitúciám vytvárať zákazky na tieto práce,” doplnila Verešová.
Na Slovensku sa stalo smutným zvykom, že v oblasti zamestnávania vzniká pravideľne množstvo akčných plánov, stratédií, analýz, či všelijakých štúdií, no chýbajú výsledky. V regiónoch napriek množstvu voľných pracovných miest máme obrovský počet ľudí bez práce. „Namiesto toho, aby premiér Fico dal týmto ľuďom dal prácu, nadáva na slovenských nezamestnaných, že nechcú pracovať za 1300 euro – hoci by si určite dolámali ruky-nohy aj za polovicu,“ tvrdí expert hnutia OĽANO-NOVA pre rómsku problematiku Peter Pollák.
„A jedna vec je doslova pohoršujúca: Na jednej strane máme obrovský dopyt po pracovnej sile, pričom vláda nenašla jedinú cestu, aby tú prácu ponúkla slovenským občanom z málorozvinutých regiónov, a na druhej strane na Slovensku v poslednom období zamestnávame tisíce Srbov a Rumunov, celkovo ich u nás pracuje už 13 tisíc. Namiesto toho, aby vláda využila príležitosť, ktorá sa nemusí opakovať – teda obrovský dopyt po zamestnancoch – vláda vypisuje akčné plány, ktoré regiónom nepomôžu.“
Pollák upozornil na vládny záväzok v programovom vyhlásení, že poskytne dlhodobo nezamestnaným pracovné príležitosti spojené s komplexnou podporou pracovného a spoločenského začleňovania, rozvoja sociálnych kompetencií a učením sa prácou, ako aj adekvátne odborné vzdelávanie. „Za týmto účelom sľúbila vláda podporovať subjekty sociálnej ekonomiky nielen vhodnými finančnými nástrojmi, ale aj vytvorením legislatívneho prostredia, vrátane uplatnenia princípu pozitívnej diskriminácie vo verejnom obstarávaní, vychádzajúc zo zahraničných príkladov dobrej praxe a platných európskych pravidiel. Sľúbila tiež podporiť aj tie hospodárske odvetvia a regióny, ktoré sú svojím charakterom spôsobilé zamestnať dlhodobo nezamestnaných občanov. Ja sa pýtam: Čo z tohto plnia? Vôbec nič, ani len nezačali. Tvoria akčné plány a stratégie, a plnia týmito dokumentami skrine na ministerstvách.“
Pre vstup dlhodobo nezamestnaných na trh práce chcela vláda posilniť boj s úžerou, zaviesť účinný inštitút osobného bankrotu a ďalšie nástroje s osobitným zreteľom na nízkopríjmové skupiny a s prihliadnutím na potrebu ochrany základných životných potrieb, najmä bývania. Toto všetko sľúbila vláda smerovať a uplatňovať najmä v najmenej rozvinutých okresoch, zamerať sa chcela aj na ďalšie znevýhodnené skupiny, napríklad na mladých, ktorí nie sú v práci.
„Riešenia sú pritom jasné: musíme aktívne ponúknuť prácu pre nezamestnaných z malorozvinutých regiónov, aktívnejšie zabezpečovať reklalifikácie a zaškolenia pre nezamestnaných, prípadne čo najviac pomôcť aj pri zabezpečovaní ubytovania. Chcem podotknúť ešte jednu dôležitú vec: Vláda dala bez hanby do programového vyhlásenia, že verejné obstáravania z verejných zdrojov podmienia zamestnávaním dlhodobo nezamestnaných. Tak som to počas práce v pozícii splnomocnenca navrhoval aj ja. Výsledok však je, že za rok napriek množstvo udelených zakázok z verejných zdrojov neuplatnili ani raz vo verejnom obstarávani pomienku zamestnať dlhodobo nezamestnaných. Toto je práca tejto vlády,“ uzavrel P. Pollák.
