Extrémizmus prekvitá, no mládežnícke organizácie chce vláda vyhladovať
Poslanci za hnutie OĽANO Veronika Remišová a Miroslav Sopko dnes vyzvali ministra školstva Petra Plavčana, aby významne navýšil podporu pre mládež, pokračoval v dialógu s mládežníckymi organizáciami tak, ako sľúbil minulý rok a dal práci s mládežou oveľa väčší dôraz ako tomu je v súčasnosti.
„Podpora pre mládežnícke organizácie, ak to prepočítame na člena, sa z roka na rok znižuje. V roku 2008 dostávali mládežnícke organizácie v prepočte 38 eur na člena, v roku 2017 to vychádza na 21 eur na člena. Pritom zorganizovať napríklad detský tábor dnes je niekoľkokrát nákladnejšie ako pred desiatimi rokmi. V programovom vyhlásení vláda sľúbila, že bude podporovať mimoškolské vzdelávanie a zvýši finančnú podporu pre mládežnícke organizácie. Nič z toho sa nestalo, podpora pre mládež z roka na rok klesá, hoci vieme, že práve mládež je najviac ohrozená extrémizmom,“ uviedla poslankyňa V. Remišová.
Zároveň upozornila, že k extrémizmu sa hlási čím ďalej tým viac mladých ľudí a je absolútne nedostatočné zriadiť len represívnu jednotku 100 policajtov, ktorá bude extrémizmus trestať. Dôležitejšia je prevencia, a práve zmysluplná a kvalitná práca s mládežou je účinným nástrojom na zastavenie extrémistickej hrozby na Slovensku. Remišová poukázala na to, že extrémisti dostali zo štátneho rozpočtu minulý rok 3,2 milióna eur ako príspevok na činnosť a za voľby, všetky mládežnícke organizácie na Slovensku dostanú dokopy 1,6 milióna eur na rok. Navyše, mládežnícke organizácie na rozdiel od ĽSNS zaťažuje obrovská byrokracia – ak chce mládežnícka organizácia získať na svoje ročné fungovanie napríklad 20 000 eur, musí vypĺňať množstvo formulárov, kopírovať bločky, prípadne vypĺňať do neharmonizovaných štátnych systémov niekoľkokrát tie isté údaje. Remišová takisto upozornila, že najviac finančných prostriedkov ide na deti teda od 0 do 14 rokov, minimum na mládež vo veku od 15 rokov, čo je veková kategória, ktorá je ohrozená extrémizmom. „Ako chceme, aby mládežnícke organizácie skvalitňovali svoju prácu a pritiahli ďalších mladých, ak im dávame menej peňazí, ako dostávajú extrémisti?“ pýta sa Remišová.
Remišová zároveň poukázala na nedávne rošády na ministerstve školstva, personálne výmeny na odbore mládeže, ako aj na rozklad Iuventy, ktorá spravuje eurofondy, kde sa na poste riaditeľa vystriedali za posledný rok štyria ľudia. Upozornila, že ak Iuventa nebude riadne fungovať, je otázne, či Európska komisia program Erasmus plus v časti mládež pre Slovensko nepozastaví. Remišová sa pýta, či presuny na ministerstve nie sú zámerom s cieľom získať lepšiu kontrolu nad eurofondami, hlavne pokiaľ ide o veľké národné projekty. Nákladné národné projekty sú totiž čiernou dierou, bez veľkej námahy a s malými výsledkami sa tu dajú minúť veľké peniaze.
Podľa učiteľa a poslanca Miroslava Sopka táto vláda odôvodnila svoj vznik vytvorením hrádze proti extrémizmu, ale doteraz nenašla – najmä v školskej politike – žiadne účinné riešenia. „Pritom platí to povestné, že ak hľadáte po celom háji, nájdete zvyčajne na samom kraji. A presne na okraj záujmu všetkých zodpovedných sa ocitla neformálna výchova a vzdelávanie, pričom je tu obrovský potenciál pre formovanie osobnosti detí a mladých ľudí. Má silný preventívny charakter. Rozvíja osobnostné a sociálne zručnosti. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať najmä mladým ľuďom starším ako 15 rokov, keďže je to skupina, ktorá najčastejšie nemá pozitívne napĺňanie voľného času, čoho dôsledkom je ich angažovanosť v extrémistických skupinách. Veľmi dobrou a overenou praxou je využitie menej tradičných služieb – otvorené kluby a nízkoprahové zariadenia.“
Miroslav Sopko uviedol aj konkrétne kroky na zlepšenie práce s mládežou a upozornil, že je veľmi dôležité nasmerovať zvýšenú pozornosť na prípravu ľudí, ktorí s deťmi a mladými ľuďmi pracujú, ako napríklad vychovávatelia, či sociálni pedagógovia, ktorým sa nikto nevenuje. Takisto treba identifikovať novo vynárajúce sa potreby detí, najmä na komunálnej úrovni otvoriť systém podpory a férovo podporovať rôznych poskytovateľov za rovnakých podmienok, ako aj zvážiť, či nedofinancovať prácu s mládežou aj výnosom z lotérií, tak, ako je to v oblasti športu.
Remišová na záver dodala, že pripravovaná novela zákona o financovaní škôl, ktorú predkladá ministerstvo školstva zas len znevýhodňuje mládežnícke organizácie. Táto novela okrem iného mení spôsob poskytovania príspevku na záujmové vzdelávanie, tzv. vzdelávacie poukazy. Ich cieľom je financovať záujmové aktivity detí vrátane mimoškolských aktivít. Novela dáva po novom tieto zdroje už iba školám, no mládežnícke organizácie prichádzajú aj o tento malý doplnkový zdroj príjmov. „Aj z tohto príkladu je vidieť, ako si minister cení prácu tisícov dobrovoľníkov, čo sa venujú obetavo mládeži,“ uzavrela Remišová.
