G. Grendel podal žalobu, aby súd preskúmal rozhodnutie primátora Bratislavy Nesrovnala nesprístupniť audit

Zdroj foto: sme.sk

Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal si koleduje o hanbu. Bratislavský krajský súd má na stole žalobu na preskúmanie jeho rozhodnutia nesprístupniť audit na verejné osvetlenie. Argumenty, na základe ktorých odmietol zverejniť analýzu za 130-tisíc eur z peňazí Bratislavčanov, stoja úplne na vode.

Keď po komunálnych voľbách v roku 2014 vyhlásil primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal „transparentné výberové konanie“ na riaditeľov Dopravného podniku, vodární a ďalších mestských podnikov, všetci si naivne mysleli, že prišla nová éra: že podniky z niekoľko miliónovými rozpočtami začnú riadiť ľudia na základe férovej súťaže a nie na základe zákulisných dohôd. “Po niekoľkých týždňoch však namiesto novej éry prišlo vytriezvenie. Náš kolega v Mestskom zastupiteľstve Ján Hrčka odhalil, že už dávno pred súťažou bolo rozhodnuté, ktorí kandidáti v jednotlivých podnikoch uspejú. Celé výberové konanie tak skončilo ako fraška,” hovorí poslanec za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA) Gábor Grendel, ktorý je zároveň aj poslancom bratislavského mestského zastupiteľstva.
V najbližších dňoch čaká Bratislavu najlukratívnejšie verejné obstarávanie počas funkčného obdobia primátora Iva Nesrovnala: Tender na prevádzkovanie verejného osvetlenia. Ide o zmluvu za 2 milióny eur ročne, a ak opäť pôjde o 20-ročnú zmluvu, tak ako tomu bolo v minulosti, tak pôjde o zákazku v celkovej hodnote 40-miliónov eur. “Takýto lukratívny tender si zaslúži naozaj transparentnú súťaž a nie takú frašku, akej sme boli svedkami pri mestských podnikoch,” poznamenal G. Grendel. “Všetky doterajšie kroky primátora Nesrovnala však nasvedčujú tomu, že aj v tomto prípade je víťaz vopred jasný. Že aj tu pôjde o obyčajnú frašku.”

K tomuto podozreniu vedú Grendela tieto indície:
– Súčasný prevádzkovateľ, spoločnosť SIEMENS, bol zazmluvnený na 20 rokov v roku 1996. Od roku 1996 každý primátor Bratislavy vedel, že 31.12.2016 vyprší zmluva na prevádzkovanie verejného osvetlenia. Ivo Nesrovnal nastúpil do úradu v decembri 2014. Mal teda 2 roky na prípravu súťažných podkladov a vypísanie verejnej súťaže. Ako je známe, za 2 roky súťaž nevypísal.
– Primátor Bratislavy nielen, že nevypísal novú súťaž, ale postaral sa o to, že od januára tohto roka prevádzkuje verejné osvetlenie v Bratislave aj naďalej spoločnosť SIEMENS, ale už bez akejkoľvek súťaže. Má ísť o dočasné riešenie, kým sa vysúťaží nový prevádzkovateľ. Argument, že „zákon porušený nebol“ je možno pravdivý, ale nič to nemení na tom, že takýto postup je v rozpore s verejným záujmom, lebo súťaž mohla vygenerovať lepšiu cenu, a navyše zvýhodňuje spoločnosť SIEMENS. A primátor Nesrovnal na vypísanie takejto súťaže 2 roky.
– Jediné, čo primátor stihol pred vypršaním 20-ročnej zmluvy urobiť, bolo zaplatenie 130-tisíc spoločnosti spoločnosti DELOITTE za audit o stave verejného osvetlenia.

Tento audit, na ktorý sa poskladali Bratislavčania zo svojich daní, primátor Nesrovnal odmieta zverejniť. Môžu si ho na Magistráte pozrieť jedine mestskí poslanci, pod podmienkou mlčanlivosti, ale pred širokou verejnosťou zostáva utajený. Takýto postup podľa Grendela odporuje zákonu o slobodnom prístupe k informáciám. Preto požiadal Magistrát v zmysle infozákona o zverejnenie tohto 130-tisícového auditu. Najprv jeho žiadosť zamietol riaditeľ magistrátu, a potom v rámci odvolacieho konania to isté urobil aj primátor. “Preto mi nezostalo nič iné, ako podať žalobu na primátora hlavného mesta, a to na Krajský súd v Bratislave. Som totiž presvedčený, že toto tajnostkárstvo neférovo zvýhodňuje súčasného prevádzkovateľa verejného osvetlenia v Bratislave. Na rozdiel od ostatných potenciálnych uchádzačov totiž vopred pozná všetky parametre budúcej súťaže. Mám obavu, že zo strany vedenia hlavného mesta ide o zámer. Mám obavu, že vedenie mesta by bolo najradšej, keby ostatní uchádzači nemali toľko informácií, koľko informácií má dnes spoločnosť SIEMENS. A tiež mám obavu, že vedenie hlavného mesta by bolo najradšej, keby tender na prevádzkovanie verejného osvetlenia opäť vyhrala spoločnosť SIEMENS.”
Poslednú spomínanú obavu vysvetľuje Grendel tým, aké slabé argumenty použilo vedenie hlavného mesta na zdôvodnenie nesprístupnenia jeho infožiadosti:

Dôvod č. 1
PARAGRAF 11, ods. 1 písm. a)
„Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť neukladá a ktorá písomne oznámila, že so sprístupnením nesúhlasí.“
Tento dôvod však rozhodne neobstojí. Pretože tento istý PARAGRAF 11 hneď v ďalšom odseku hovorí, že „ustanovenie písmena a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky, alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov…“
Je nepochybné, že v prípade auditu za 130-tisíc eur z peňazí Bratislavčanov bol zaplatený z verejných prostriedkov a týka sa používania verejných prostriedkov.

Dôvod č. 2
PARAGRAF 11, ods. 1 písm. c)
„Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva.“
Lenže ani ochrana duševného vlastníctva v tomto prípade neobstojí. Žalovaný, teda magistrát, sa najprv opýtal spoločnosti DELOITTE, či so zverejnením auditu súhlasí. Spoločnosť DELOITTE so zverejnením síce súhlasila, ale pod podmienkou, že so zverejnením bude súhlasiť aj SIEMENS, ktorého duševné vlastníctvo môze byť ohrozené. Na to SIEMENS povedal, že nemôže súhlasiť, lebo audit nevidel, a tak nevie, čo zo svojho duševného vlastníctva sa dostalo do auditu.

Magistrát teda nemal dostatočne zistené, či by bolo alebo nebolo ohrozené duševné vlastníctvo či už DELOITT-u alebo SIEMENS-u. Za týchto okolností hlavné mesto nemalo právo celý audit nezverejniť, ale mal audit ukázať SIEMENS-u a keď, tak vyčierniť údaje, ktoré môžu byť predmetom duševného vlastníctva. “Hlavne z týchto dôvodov som rozhodnutie primátora Nesrovnala napadol na súde. Takéto tajnostkárstvo nie je vo verejnom záujme a som presvedčený, že zvýhodňuje spoločnosť SIEMENS v budúcom tendri. Ak sa chce spoločnosť SIEMENS vyhnúť podozreniu, že je vopred určeným víťazom, mala by urobiť všetko preto, aby audit o verejnom osvetlení hlavného mesta bol zverejnený. A to ešte skôr, ako o tom rozhodne súd. Pretože po rozhodnutí súdu to bude spoločná hanba spoločnosti SIEMENS a primátora Nesrovnala,” doplnil Gábor Grendel.

Podaná žaloba podľa Milana Vetráka, právnika a poslanca mestského zastupiteľstva v Bratislave, spresňuje 6 dôvodov, ktoré jednoznačne uvádzajú, prečo má verejnosť právo dozvedieť sa informácie o prevádzke verejného osvetlenia v Bratislave. “Spomeniem aspoň dva z nich, ktoré najlepšie preukazujú, že hlavné mesto SR a jeho primátor robia tajnosti okolo analýzy verejného osvetlenia vypracovaného firmou Deloitte. Po prvé: Ak chce mesto odmietnuť poskytnutie informácie, musí tak urobiť podľa zákona výlučne na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Inými slovami, ak hrozí, že by zverejnenie porušilo napr. niekoho autorské právo, nemôže automaticky zamietnuť poskytnutie celého dokumentu, ale musí zistiť konkrétne, ktoré časti dokumentu podliehajú autorskému právu a len takéto časti môže odmietnuť sprístupniť. Mesto sa však rozhodlo, že neposkytne žiadnu informáciu – že odmietne sprístupniť celý dokument o tom, ako funguje, či skôr nefunguje verejné osvetlenie v Bratislave. Takýto prístup primátora nie je v súlade so zákonom.

Po druhé: Ak chce mesto odmietnuť poskytnutie informácie, musí tak urobiť podľa zákona výlučne na základe kvalifikovaných dôvodov, ktoré sú predpokladom pre správne právne posúdenie veci. Primátor v zamietavom rozhodnutí však len naznačuje, čo by mohlo byť dôvodom a aj to nie presne – raz uvádza možné porušenie obchodného tajomstva, inokedy možné porušenie autorského práva, či možné porušenie predpisov o verejnom obstarávaní. Zákon však hovorí jasne, že pokiaľ ide o verejný subjekt, akým je aj Bratislava, a pokiaľ ide o sprístupnenie dokumentu, ktorý bol vypracovaný za peniaze nás všetkých, t.j. ak boli na neho vynaložené verejné prostriedky, nie je možné sa vyhovárať na obchodné tajomstvo alebo verejné obstarávanie, ale informácia alebo dokument musia byť sprístupnené.”

V súvislosti s uvedeným Milan Vetrák doplnil, že osvetlenie v Bratislave je citlivo vnímané verejnosťou, veď napokon ide o verejné osvetlenie. Bratislavčanom nie je jedno, že majú pod oknami odpílené lampy verejného osvetlenie, lebo sú nefunkčné alebo zhrdzavené a záleží im na tom, aby najmä po zotmení mohli prísť do svojich domovov bezpečne a bez úrazu na zdraví. “Je pre nich dôležité vedieť, kto a akým spôsobom zabezpečuje prevádzku verejného osvetlenia v Bratislave a či sa ich peniaze vynakladajú hospodárne, účelne a efektívne. Preto je zarážajúce a stalo sa to už aj pri zavádzaní parkovania v Bratislave, že primátor robí s touto vecou tajnosti a odmieta poskytnúť informácie dokonca mestskému poslancovi, keď o ne požiada,” dodal M. Vetrák.

Podľa mestského poslanca Jána Budaja sledujeme v priamom prenose kruhovú obranu v štýle Nesrovnal – Smer. „Ešte aj keď Nesrovnal niečo pokazí, a my sa to snažíme napraviť návrhmi zákonov v parlamente, tak Smer ho podrží a návrhy zamietne. Bolo to tak pri PKO, pri hazarde a javí sa, že inak to nebude ani pri osvetlení. Je to doslova kruhová obrana biznisu.“

Podľa Budaja musí Nesrovnal zverejniť audity nielen kvôli férovosti súťaže – teda aby mali dostatočné informácie aj možní konkurenti, ale aj pre informovanosť verejnosti, pretože sa nakladá s jej peniazmi. „Podvody, klamstvá, právnické triky, obchádzanie zákonov. Nesrovnalove činy prinášajú do Bratislavy závan divokých 90.-tych rokov – za pomoci jeho partnera, strany Smer. Problémom totiž je, že primátor pri zásadných témach, v ktorých ide o obrovské peniaze – PKO, hazard, či teraz osvetlenie – kope za súpera, nie za svoje mesto a za ľudí.”

Náš plán

Máme viac ako 900
riešení pre Slovensko!

Program