Dátum: 12. júna 2018 Autor: OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti

V Európskom parlamente sa dnes prerokovala Správa o modernizácii vzdelávania v Európskej únii. Podľa europoslanca za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) a prezidenta ECPM Branislava Škripeka a tieňového ministra školstva za OĽANO Miroslava Sopka, ministerstvo školstva pod vedením Martiny Lubyovej ide opačným smerom, čím ohrozuje budúcnosť našich žiakov a študentov.

Správa o modernizácii vzdelávania hneď v úvode presne opisuje problém slovenského školstva. Ak budeme dnes učiť naše deti tak, ako sa učili včera, okrádame ich o budúcnosť. “Žiaľ, presne takéto nevšímanie si dynamiky zmien vo svete robia, ministri školstva už dlhé roky a na tento hazard o niekoľko rokov doplatia tí najmladší, ktorí nedostanú kvalitné vzdelanie,” upozornil Sopko.

Ministerka Lubyová predložila Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý len sotva zabezpečí moderné vzdelávanie našich detí. Ministerstvo pod vedením SNS nepochopilo, že centrom každej reformy majú byť učitelia. “Správa, ktorú sme prerokovali v Európskom parlamente jasne hovorí, že učitelia musia byť zapojení do reformy nie ako pokusní králici, ale ako spolutvorcovia,” uviedol europoslanec Branislav Škripek, podľa ktorého ministerstvo robí úplný opak a ignoruje požiadavky učiteľov, odmieta s nimi diskutovať o zmenách, čoho dôkazom je to, že návrh reformy zostával dlho utajený niekde v šuflíku na ministerstve.

Práve fínsky model vzdelávania, ktorý v poslednej dobe neustále opakuje ministerka Lubyová ako inšpiráciu pre Slovensko, je postavený na kvalitných učiteľoch. Ministerstvo sa však nesnaží obnoviť spoločenský kredit povolania učiteľa, neinvestuje do kvality pedagogických vysokých škôl, ba dokonca úplne vytláča hlas angažovanej verejnosti, ktorá sa snaží prehovoriť do reformy školstva,” upozorňuje Sopko.

V dohľadnej budúcnosti čakajú Slovensko vážne výzvy v podobne robotizácie či hrozby presúvania výroby do lacnejších krajín. Jedinou možnosťou ako udržať svetlú budúcnosť pre Slovensko, je práve investícia do školstva. Podľa Sopka musia byť školy centrom kritického myslenia, práce s informáciami, tréningu riešenia problémov a tímovej práce. “Nezaregistroval som žiaden reálny záujem vykonať nevyhnutné kroky, ktoré prinesú revolúciu v investovaní do vzdelania našich detí, do všetkých zamestnancov školstva, a v neposlednom rade do budovania partnerských vzťahov všetkých aktérov vzdelávania, vrátane rodičov,” povedal tieňový minister školstva Miroslav Sopko.

Podľa Svetovej Banky je však kvalita vzdelávacieho systému hlboko podpriemerná, dokonca najhoršia z okolitých krajín. Štúdia KPMG dokonca konštatuje, že vzdelávanie je vôbec najslabšou stránkou slovenskej ekonomiky. Výsledky PISA testovania ukazujú, že naše deti dosahujú slabšie hodnotenie ako ich rovesníci v okolitých krajinách, počet slabších žiakov sa zväčšuje a produkujeme aj menej excelentných žiakov s najlepšími výsledkami.

Absolútne katastrofálne sú však aj výsledky deviatakov. “Regionálne rozdiely sú nielen o diaľniciach, nezamestnanosti, či nedostatku pracovných príležitostí, ale to znevýhodňovanie začína už na základnej škole, i posledné výsledky testovania deviatakov to jasne ukazujú,” zdôrazňuje Miroslav Sopko.

“Osobne ma veľmi mrzí, že naše deti samé cítia, že jediný spôsob ako získať kvalitné vzdelanie je štúdium v zahraničí. Tak ako sú muži a ženy nútené odchádzať za prácou ďaleko od svojich rodín, tak pravidelne až 30-tisíc mladých ľudí odchádza študovať do zahraničia, pričom až polovica z nich chce po ukončení štúdia zostať v zahraničí,” dodáva europoslanec Branislav Škripek.

Dnes je zrejmé, že sa do konca roka 2020 nedočkáme reformy, ktorá by posunula školstvo k modernému vzdelávaniu. SNS a vláda sa tak zahráva s budúcnosťou Slovenska.