Poslankyne za hnutie OĽANO-NOVA kritizujú ministra práce, soc. vecí a rodiny za nedostatočné opatrenia v oblasti rodovej rovnosti

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku, v ktorej hodnotí vývoj v oblasti rovnosti žien a mužov. Poslankyne za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti upozorňujú, že chýbajú systémové opatrenia a riešenia sú často obmedzené len na krátkodobú podporu z eurofondov. Podľa nich sa tieto problémy nedajú riešiť dočasným „grantovým“ spôsobom, ale systémovými a dlhodobými opatreniami, ktoré udržateľne zlepšia rodinnú infraštruktúru na Slovensku. Takisto poukazujú, že niektorým oblastiam ministerstvo nevenuje pozornosť, ako napríklad neplatená práca a rodinní opatrovatelia, ako aj na diskriminácia matiek v zamestnaní.

„Ministerstvo sa už tradične venuje najmä platovým rozdielom medzi ženami a mužmi, no viaceré štúdie poukazujú aj na veľké sa rozdiely medzi príjmami matiek a príjmami žien, ktoré nemajú deti. Rozdiel môže v niektorých krajinách tvoriť až 50%. Je dôležité, aby ministerstvo venovalo pozornosť aj tejto skutočnosti, pretože matky sú po návrate do práce penalizované a vystavené väčšiemu ekonomickému nedostatku. Tieto nepriame náklady môžu mať dopad na ich rozhodnutie mať deti,“ upozornila poslankyňa Veronika Remišová. Zároveň zdôraznila, že ministerstvo rieši problémy zosúlaďovania pracovného a rodinného života najmä prostredníctvom grantov z eurofondov. Jedným z týchto projektov bol aj projekt Rodina a práca, v rámci ktorého zamestnávatelia mohli vytvoriť detské kútiky a zamestnať ženy s deťmi na flexibilný pracovný úväzok. „Ministerstvo však nevyhodnotilo, či a koľko z vytvorených pracovných miest a detských kútikov bolo udržaných aj po skončení projektu. Namiesto občasnej grantovej podpory by ministerstvo malo zvážiť systematickú podporu detských skupín a iných typov predškolských zariadení, ktoré zohľadňujú potreby rodičov. Už minulé volebné obdobie sme predkladali zákon, aby dieťa od troch rokov malo právo na miesto v škôlke a rodičia neboli vystavení každoročnej tortúre, či sa im bez známostí podarí umiestniť dieťa do škôlky,“ uzatvára Remišová.

Nesystémovosť navrhovaných opatrení kritizuje aj poslankyňa Anna Verešová, ktorej Správa o rodovej rovnosti pripomína správu občianskeho združenia, ktoré realizuje činnosť iba keď je podporené z grantovej výzvy. „Výstupy z realizovaných aktivít v prospech odstraňovania rodových nerovností sú v správe popísané iba kvantitatívne. Z týchto údajov nie je možné zhodnotiť efektivitu vynaložených finančných prostriedkov, ani udržateľnosť. Aký dopad mali kampane, konferencie, výcviky? Naštartovali tieto projekty vytvorenie systému v Slovenskej republike pri riešení zosúlaďovania práce a rodiny?“ pýta sa Verešová a dodáva, že „zo záverov, ktoré sú mimochodom minimálne rozpracované, vyplýva, že ministerstvo bude podporovať flexibilné formy práce a flexibilné formy starostlivosti o deti iba vtedy, kým bude možnosť čerpať financie v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Štátne nástroje podpory zosúladenia rodiny a práce fungujú ako aktivity občianskeho združenia, ktoré žije z grantov – teda od projektu do projektu. Združenia takto fungovať môžu, nie však štát.“

Poslankyňa Viera Dubačová poukazuje na to, že ženy vo väčšej miere čelia riziku chudoby a často pracujú v povolaniach, kde dostávajú nižšie mzdy ako muži. „Pokiaľ sa nezmení štruktúra odmeňovania a stereotyp, že „ženské“ zamestnania a zručnosti sú menej cenené ako mužské, tak nemôžeme hovoriť o skutočnej rovnosti,“ tvrdí Dubačová.

Poslankyni Silvii Petruchovej, ktorá sa dlhodobo venuje postaveniu osôb so zdravotným postihnutím, chýbajú riešenia pre rodinných opatrovateľov a opatrovateľky. „Je tu veľká skupina prevažne žien, ktoré sa dlhé roky obetavo starajú o ťažko chorých príbuzných, alebo blízke osoby, či už deti alebo starnúcich rodinných príslušníkov. Ich práca nie je platená alebo je ohodnotená len minimálne a nijako sa nepremieta do makroekonomických ukazovateľov. Tieto ženy sa často vzdávajú vlastného príjmu v prospech iných a nezriedka sa ocitajú v skupine ohrozenej chudobou. Neplatená práca navyše nemá dostatočnú spoločenskú hodnotu, a preto sa dostáva na okraj záujmu. Štúdia vykonaná v 7 krajinách ukázala, že pri investovaní 2% HDP do starostlivostnej ekonomiky môže byť v týchto krajinách vytvorených až 21 miliónov pracovných miest, ktoré budú v 60-70% obsadzované ženami. Tento spôsob by mohol vyriešiť nielen zamestnanosť žien, ale aj nedostatok sociálnych služieb,“ zdôraznila Petruchová.

„Neplatená práca má navyše pre štát nevyčísliteľnú hodnotu. Budeme presadzovať pre rodinných opatrovateľov aspoň príspevok vo výške minimálnej mzdy, keďže rodiny, kde sa člen domácnosti stará o osobu so zdravotným postihnutím, často žijú na pokraji chudoby. Navyše, už dlho sa hovorí o výskume a vyčíslení hodnoty neplatenej práce, no výstupy z ministerstva zatiaľ absentujú,“ dodáva poslankyňa Soňa Gaborčáková.

Pokiaľ ide o ochranu žien, poslankyňa Erika Jurinová vníma ako veľké negatívum to, že doteraz nie je legislatívne ošetrená oblasť ochrany práv obetí, ktorá zahŕňa i obete domáceho násilia. „Slovenská republika nedostatočne implementovala smernicu EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Je to škoda, pretože smernicou by sa vytvoril komplexný právny rámec, ktorý by poskytol obetiam najvyššiu možnú mieru ochrany a podpory. Táto podpora by mala zahŕňať aj poskytovanie služieb, ich financovanie, vzdelávanie všetkých, ktorí prichádzajú do styku s obeťou, aby sme i na Slovensku mohli plnohodnotne a najmä systematicky pomáhať obetiam domáceho násilia.“

V súvislosti so závermi správy, poslankyne upozorňujú, že stále málo žien sa na Slovensku angažuje vo verejnom živote, v politike, alebo na vysokých manažérskych pozíciách. Nie je to len špecifická situácia Slovenska, v EÚ je v priemere v národných parlamentoch len 29% žien. Poslankyne OĽANO-NOVA takisto kritizujú vládnu koalíciu, ktorá má vo vláde len 2 ženy a v parlamente z 82 poslancov len 11 žien. Na rozdiel od iných strán, hnutie OĽANO-NOVA malo na kandidátke v prvej desiatke najvyšší počet žien zo všetkých politických strán, v súčasnosti ho v parlamente zastupuje 6 poslankýň. „Politické strany len málokedy dajú ženám reálnu šancu, politika sa vníma ako mužský svet. Aj našim angažovaním sa v politike chceme povzbudiť ženy, aby nevzdávali zápas o našu krajinu,“ uviedla Veronika Remišová.

Poslankyne za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti: Veronika Remišová, Erika Jurinová, Anna Verešová, Viera Dubačová, Silvia Petruchová, Soňa Gaborčáková