Remišová, Sopko, Žarnay: Školstvo, napriek očakávaniam, nie je prioritou tejto garnitúry
Poslanci a zároveň učitelia z poslaneckého klubu hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO – NOVA) Veronika Remišová, Miroslav Sopko a Oto Žarnay vyjadrili pochybnosť, či vzdelávanie bude prioritou súčasnej vlády. A to aj napriek tomu, že vo vláde sú dve strany, ktoré sa podpísali pod návrhy občianskej iniciatívy A DOSŤ!, ktorá požadovala systémové zmeny nášho školstva. Jedna zo strán dokonca chcela spraviť z oblasti vzdelávania premiérsku tému.
„V programovom vyhlásení vlády nič nenaznačuje, že nasledujúce štyri roky bude vzdelávanie v centre záujmu novej vlády. Skôr to bude zas taký odložený rezort. Je však pozitívne, že do prípravy boli zapojené mnohé záujmové organizácie, ktoré však hlasno deklarujú svoju nespokojnosť s programovým vyhlásením, a teda ich požiadavky neboli zohľadnené. Do programového vyhlásenia sa dostalo mnoho krásnych fráz a len málo konkrétnych záväzkov,“ vyhlásila Veronika Remišová, členka výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
„Navyše, programovému vyhláseniu chýba dlhodobá vízia. Ako môžeme napĺňať jednotlivé kroky, ak nevieme, kam v našom školstve chceme smerovať? Programové vyhlásenie sa vôbec nevenuje rozvoju dobrovoľníctva, mimoškolskéu vzdelávania, a len okrajovo rieši prácu s mládežou,“ dodala Remišová, ktorá je skeptická aj k navrhovaným opatreniam v oblasti vedy a výskumu. „Programové vyhlásenie kladie veľký dôraz na budovanie výskumnej infraštruktúry. Zo skúseností však vieme, že najviac predražené a zbytočné sú práve projekty výskumnej infraštruktúry, pričom len málo prostriedkov ide priamo vedcom a na ich základné potreby pre výskum. Je mi do plaču, keď špičkový slovenský vedec upozorňuje, že na celý rok má rozpočet okolo 5000 eur pre celý tím. No z eurofondov veselo financujeme miliónové nezmyselné projekty na pochybnej vysokej škole v Sládkovičove, alebo budovy a centrá, kde nemá kto pracovať.“
Miroslav Sopko, učiteľ a člen výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ocenil, že vláda sa rozhodla zvýšiť objem finančných prostriedkov do školstva na úroveň 2 miliárd eur počas štyroch rokov. Je však otázne, koľko z toho budú prostriedky čerpané cez eurofondy a načo konkrétne sa tieto prostriedky plánujú použiť. „Investovanie do ľudí, ktorí sú kľúčoví pre akúkoľvek zmenu vzdelávania – učiteľov to zrejme nebude. Šesťpercentné zvyšovanie iba tarifných tabuľkových platov bez navýšenia i celkového objemu mzdových prostriedkov ohrozí rozpočty škôl a pri obmedzení pohyblivých zložiek neprinesie reálny nárast miezd,“ vyhlásil Miroslav Sopko.
Poslanci takisto spochybňujú návrhy na vytvorenie centrálneho archívu digitálneho vzdelávacieho obsahu po skúsenostiach z minulých predražených projektov bez obsahovej kvality. „Vytvárania digitálnych vzdelávacích objektov, či zakúpenia Planéty vedomostí, jasne naznačuje, kam sa budú liať peniaze nás všetkých. Celkové množstvo takmer 40 priorít ukazuje, že tejto vláde nejde o vytvorenie vízie na najbližších 10 rokov, ale len o čiastkové zmeny v systéme s mechanizmom vytvárania rôznych pracovných skupín a komisií, ktorý bude vyzerať dobre na papieri a ministerskí úradníci si pri niektorých budú môcť dať po splnení v školstve tak typickú čiarku,“ hovorí Sopko.
Programové vyhlásenie sa nepozdáva ani bývalému učiteľovi Otovi Žarnayovi. „V programovom vyhlásení je minimum konkrétnych údajov a termínov na dosiahnutie proklamovaných cieľov. Tie, ktoré tam sú, sa týkajú platov pedagogických a odborných zamestnancov. Opätovne sa nerieši nedostatočné finančné ohodnotenie nepedagogických zamestnancov. Plánované zvýšenie platových taríf pre učiteľov je napriek tomu nedostatočné, neodráža to deklarované zvýšenie atraktívnosti povolania učiteľa. V programovom vyhlásení nie sú uvedené žiadne konkrétne kroky, ktorými chce vláda zabezpečiť spoluprácu s aktérmi v oblasti výchovy a vzdelávania. Vláda nedefinuje žiadne konkrétne kroky, ako zvýšiť zabezpečenie smerujúce k prevencii prejavov rasizmu, extrémizmu a podobných prejavov, čím nie je definované, ako chce posilniť hodnotové vzdelávanie u žiakov,“ upozornil Žarnay.
