Ďalšie nezmyselné rozhadzovanie eurofondov v rezorte hospodárstva. Podávame podnet na NKÚ a OLAF

U ministra Žigu vidno pri podpore inovácií rovnaké problémy, ako minulý rok u ministra Plavčana, ktorý musel kvôli nim odísť. Dnes na to upozornili poslanci hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO).

Predsedníčka poslaneckého klubu OĽANO Veronika Remišová vidí veľký problém v tom, že namiesto skutočných inovácií ministerstvo často podporuje iba nákup strojov. „Inovácie sú predovšetkým o ľuďoch a preto by mali byť podporované fungujúce podniky, ktoré hľadajú riešenia na zlepšenie svojich výrobkov. Namiesto toho ministerstvo často podporilo nákup strojov a vytváranie nových prevádzok v úplne bežných činnostiach bez inovácií a vyššej pridanej hodnoty,“ vyjadrila sa poslankyňa, podľa ktorej by malo byť hlavným cieľom štátnej podpory inovácií zlepšenie postavenia slovenských podnikov v porovnaní so svetom. „Prirodzene by to viedlo aj k vyšším platom v našich podnikoch. Podpora jednoduchého nákupu výrobnej linky, síce pomôže prijímateľovi dotácie, ale poškodí iných podnikateľov v odvetví, ktorí investujú z vlastných peňazí,“ myslí si Remišová. „Na inovácie máme vyčlenené dve miliardy eur, z čoho približne miliardu spravuje ministerstvo hospodárstva. Tieto peniaze by mali byť použité na to, aby Slovensko bolo úspešnou krajinou, aby sme neboli montážnou dielňou, ale vyrábali produkty s pridanou hodnotou, ktoré budú úspešné vo svete,“ pokračovala.

Do eurofondových výziev na ministerstve hospodárstva sa prihlásili aj dlhodobo fungujúce firmy, ktoré žiadali väčšinou primerané dotácie k svojim tržbám. Ministerstvo však podporilo aj projekty, ktoré podľa Remišovej nevyzerajú zmysluplne. „Príkladom je firma Global Industry Solution, ktorej ministerstvo podpísalo za posledný rok z troch výziev dotácie vo výške 5,5 milióna eur, poslednú zmluvu zverejnili minulý týždeň. Navyše všetky relevantné predmety činnosti boli do obchodného registra zapísané až po predložení žiadosti,“ upozornila V. Remišová s tým, že v roku 2017 mala táto firma tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb 0 eur a podľa účtovníctva nemala žiadnych zamestnancov. „Rezortu ministra Žigu to však vôbec nevadilo. V jednom verejnom obstarávaní chce firma za 2 milióny eur kúpiť v podstate účtovnícky program a systém na modelovanie, pomerne všeobecne opísaný v jedinej tabuľke v súťažných podkladoch. Neverím, že pri takýchto podkladoch na systém na riadenie výroby sa dá vybrať fungujúce riešenie, a celý nákup pokladám iba za prostriedok na odčerpanie financií zo štátnej dotácie,“ povedala Remišová a doplnila, že firmu vlastní človek, ktorý bol nedávno vo vedení jednej firmy známeho podnikateľa Alexeja Beljajeva.

„Zo štátnej dotácie chce firma Global Industry Solution rozvíjať hlavne výrobu častí vagónov v Poprade, Trebišove, Pečovskej Novej Vsi a v Prakovciach. Podľa adries pobočiek či adries uvedených pri verejných obstarávaniach ide v troch prípadoch o firmy pána Beljajeva, v Prakovciach má jeho firma na budovu predkupné právo,“ uviedla V. Remišová s tým, že firma poskytujúca poradenstvo pri verejnom obstarávaní má sídlo v Bardejove, ale ako adresu na doručenie ponúk si píše adresu popradskej Tatravagónky, ktorú spoluvlastní A. Beljajev. „To by samo o sebe možno nebolo zvláštne, ale treba pripomenúť, že jedna firma pána Beljajeva dostala od štátu v minulosti milióny eur na výrobu v železničnom odvetví v Prakovciach, ale veľmi rýchlo šla do konkurzu a dnes dlhuje milióny štátu, Sociálnej poisťovni a viac ako 10 miliónov eur zrejme stále dlhuje aj štátnej Eximbanke,“ povedala.

„Podobných prípadov sme na ministerstve hospodárstva našli veľa. My už ale dlho hovoríme, že takéto prideľovanie dotácií zbytočne podporuje predražené projekty a kazí podnikateľské prostredie,“ tvrdí Veronika Remišová, podľa ktorej je podobným prípadom PETRONIUS REFINERY, s. r. o., ktorá pri tržbách okolo 800-tisíc eur dostala z eurofondov takmer 5 miliónov eur. „Inovácia mala spočívať vo výrobe biopalív z repky olejnej, hoci podobných prevádzok je na Slovensku viac, a všeobecne sú biopalivá prvej generácie považované nie za inovatívne, ale skôr za slepú uličku. Projekt by mal podľa zverejnených údajov tento mesiac skončiť, ale nevieme, ako projekt nakoniec dopadne, pretože Úrad pre verejné obstarávanie po kontrole rozhodol, že došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní a vyhodnotenie ponúk sa má zrušiť,“ vyjadrila sa poslankyňa.

„O tom, že takéto konanie deformuje podnikateľské prostredie na Slovensku, svedčí umiestnenie Slovenska v rebríčku Svetovej banky, tzv. Doing business,“ vyjadril sa tieňový minister financií a hospodárstva Eduard Heger. „Zatiaľ čo v roku 2005 sa Slovensko nachádzalo na osemnástom mieste v spoločnosti západných krajín, v roku 2016 sme už boli na 29. mieste, a v roku 2018 sme sa prepadli až na 39. miesto do spoločnosti balkánskych a afrických krajín,“ povedal Heger s tým, že takýto spôsob narábania s eurofondmi Slovensku škodí.

Veronika Remišová tiež upozornila, že ministerstvo dalo dotáciu takmer 5 miliónov eur telekomunikačnému operátorovi Slovanet na vybudovanie siete nového typu v štyroch samosprávnych krajoch. „Ostatní operátori si podobné siete musia budovať bez dotácií. Budú tak znevýhodnení a je pravdepodobné, že väčšina dotácie iba zvýši zisk prijímateľa,“ tvrdí Remišová a pokračuje: „Systém podpory výskumu a inovácií takto nemôže ďalej pokračovať a mal by sa zásadným spôsobom zmeniť. Ministerstvo by malo hodnotiť v prvom rade počet zaregistrovaných patentov, či firmy prerazili na zahraničný trh, koľko pracovných miest skutočne vytvorili a či ich po skončení dotácie aj udržali.“

Podľa Remišovej je verejná kontrola rozdeľovania eurofondov v súčasnosti zložitejšia, pretože vládna koalícia už nezverejňuje mená hodnotiteľov, ani presné miesto realizácie projektu. „Verejnosť tak už nemôže kontrolovať, či projekty v hutníctve nehodnotí napríklad kardiológ, ako sme to videli minulý rok na ministerstve školstva, alebo či sa údajný špičkový výskum nemá odohrávať v polorozpadnutých budovách,“ povedala.

Podľa Remišovej by sa mala taktiež zmeniť forma podpory. „Nemal by to byť nenávratný príspevok – v zásade miliónové dary pre vybrané firmy, ale mali by to byť ľahko dostupné a lacnejšie pôžičky, pretože žiadatelia by si rozmysleli, či sa do projektu pustia alebo nie a neobjavovali by sa pochybné garážové firmy,“ povedala a pokračovala: „Je to o to dôležitejšie, že v súčasnosti sa pripravuje ďalšie programové obdobie pre eurofondy po roku 2020. Dve miliardy eur sú obrovské peniaze, vláda si potenciál a budúcnosť krajiny premrhá neschopnosťou podporovať rozumné veci.“

V tejto súvislosti OĽANO podáva podnet na Najvyšší kontrolný úrad na kontrolu všetkých výziev, ako aj na Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF). „Nezmyslené rozhadzovanie eurofondov poškodzuje národné záujmy Slovenska, pretože namiesto podpory životaschopných firiem, ktoré by dali ľuďom prácu, často podporuje rôzne pochybné projekty,“ uzavrela Veronika Remišová.