Heger: Rozpočet je čoraz závislejší od politického marketingu vládnej koalície
Poslanci hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) nie sú spokojní s rozpočtom na rok 2018. Podľa nich viac odráža politické chúťky než potreby ľudí.
Tieňový minister financií a hospodárstva Eduard Heger upozornil, že cieľ rozpočtu sa každý rok posúva už pri jeho plánovaní. „Vláda si najprv naplánuje menší deficit, ale na konci roka je deficit vyšší, než sme plánovali. Takýmto spôsobom vláda prekračuje vlastné ciele. V prvých statiach rozpočtu sa hovorí, v akej dobrej kondícii je naša, ale aj globálna ekonomika. Vidíme, že do štátneho rozpočtu priteká viac príjmov, nie je preto dôvod na to, aby sme nemali vyrovnaný rozpočet,“ uviedol Heger. „Až dve tretiny krajín hospodária lepšie ako Slovensko. Viditeľne priaznivejší rozpočet má aj Česká republika. To, že Slovensko vypadlo z klubu najlepších krajín z pohľadu dodržiavania rozpočtových kritérií Európskej únie ukazuje, že rozpočet je čoraz závislejší od politického marketingu a chúťok predstaviteľov vládnej koalície,“ povedal E. Heger s tým, že s blížiacimi sa voľbami bude rozpočet stále viac zneužívaný na predvolebné „rozdávanie“ a zabráni tak Slovensku vrátiť sa medzi najlepšie krajiny EÚ. „Do rozpočtu sa dostávajú nesystémové opatrenia, ktoré znižujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Je to zreteľný signál toho, že vláda nedokáže zúžitkovať dobré časy v prospech ľudí a prehlbuje zadlžovanie,“ doplnil Heger.
Podľa Mareka Krajčího sa našej ekonomike historicky darí, no napriek tomu je Slovensko na chvoste v investovaní do zdravotníctva. „Takmer každé piate euro si pritom platíme z vlastného vrecka nad rámec nášho zdravotného poistenia. Pre nekvalitnú zdravotnú starostlivosť ľudia zbytočne umierajú, máme jedno z najnižších dožití v plnom zdraví. Napriek tomu, že máme jednu z najhorších efektivít využitia financií v zdravotníctve, vládna strana Smer ešte aj krátkozrako škrtí kohútik s financiami a do zdravotníctva neprináša systémové reformy,“ povedal tieňový minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Tieňový minister dopravy a výstavby Ján Marosz upozornil, že napriek tomu, že cesty prvej triedy u nás prenášajú takmer polovicu celej dopravy, vláda ich dlhodobo zanedbáva. „Takmer desať rokov sú tieto cesty v havarijnom stave, napriek tomu vláda nevie vyčleniť adekvátne zdroje na ich komplexnú obnovu. Samotné ministerstvo dopravy tvrdí, že na to, aby sa tento stav nezhoršoval je potrebné mať aspoň 80 miliónov eur ročne. V rozpočte sa však ráta len so sumou 40,5 milióna eur,“ vyjadril sa Marosz. „Vláda hovorí o potrebe uvoľnenia dlhovej brzdy. V návrhu rozpočtu si však vláda sama nastavila zrkadlo. Nedokáže totiž čerpať ani tie prostriedky, ktoré má. Ministerstvo dopravy nie je schopné čerpať eurofondy, pretože nedokázalo vyčerpať peniaze z minulých rokov,“ povedal Marosz.
Ako pripomenul tieňový minister školstva, vedy a výskumu Miroslav Sopko, minulý rok Robert Fico hovoril o školstve ako o víťazovi rozpočtu. „Dnes to však už nemôžeme povedať. Dlhodobo hovoríme o potrebe komplexného riešenia problematiky školstva. Nejde pritom len o mzdové prostriedky pre pedagogických či nepedagogických zamestnancov. Musíme naplánovať zmeny na podstatne dlhšie obdobie, než len na štyri roky. Vláda doteraz išla vždy len tou ľahšou cestou, podporovali sa len čiastkové riešenia, tento systém už raz musí skončiť,“ povedal Sopko, podľa ktorého sa tiež dlhodobo zabúda na neformálne vzdelávanie a športové aktivity pre deti a mládež.
Tieňová ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Soňa Gaborčáková tvrdí, že chudoba sa stále viac prehlbuje. „K septembru 2017 bolo viac ako 72-tisíc detí v hmotnej núdzi. Mnohé z nich sú talentované, ale ich rodičia nemajú peniaze na rozvoj ich talentu. Hrozí nám, že z roka na rok nebudeme vedieť riešiť toto prehlbovanie chudoby. Ministerstvo opäť nenavyšuje príspevky pre sociálne služby, ktoré sa starajú práve o ľudí a deti v chudobe,“ vyjadrila sa Gaborčáková, podľa ktorej s tým súvisia aj regionálne problémy. „Považujem tieto oblasti za rizikové, ako na tento, tak aj na budúci rok. Je potrebné, aby ministerstvo zohľadňovalo práve tieto skutočnosti v budúcom roku a aj nasledujúce dva roky,“ dodala Soňa Gaborčáková.
