Návrh zákona o dreve predkladaný vládou nerieši zásadné veci. OĽANO má riešenia
Návrh zákona o dreve by bol podstatne účinnejší, ak by predkladateľ prijal pozmeňujúce návrhy hnutia OĽANO. Expert na lesy a lesníctvo Ján Mičovský predstavuje riešenia a upozorňuje, že pitná voda, dobrý vzduch či kvalitné drevo nie sú prírodnou samozrejmosťou.
„V súčasnosti zaznieva čoraz hlasnejšie kritický pohľad na to, akým spôsobom sú spravované lesy, ktoré sú najväčším pokladom Slovenska. Táto kritika je v mnohom oprávnená. Lesy sú základným krajinotvorným prvkom a vo veľkej miere rozhodujú o zdraví a budúcnosti nás všetkých,“ uviedla poslankyňa hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) Veronika Remišová a dodala, že treba zmeniť celkovú filozofiu spravovania hodnôt lesa. „Z bohatstva ponuky lesov nie je produkcia dreva na prvom, ani na druhom mieste. Napriek tomu je drevo stále jediným produktom, za ktorý lesom platíme,“ tvrdí Remišová.
Veronika Remišová sa tiež vyjadrila, že hnutie vytvorilo pracovnú skupinu v spolupráci s lesníkom a bývalým poslancom hnutia Jánom Mičovským, ktorá sa bude intenzívne venovať spôsobu správy slovenských lesov s cieľom navrhnúť a presadiť zásadné zmeny, ktoré sú v 21. storočí pre Slovensko nevyhnutné. Skupina navštívi aj konkrétne lokality s cieľom zistiť rozdielne spôsoby hospodárenia a ich vplyv na krajinu.
Tieňový minister pôdohospodárstva Martin Fecko (OĽANO) by aktuálny vládny zákon o dreve uvítal, ak by však predkladateľ prijal pozmeňujúce návrhy poslancov OĽANO, zákon by bol podľa neho podstatne účinnejší. „Návrh vôbec nerieši export dreva. Taktiež nerieši zásadnú vec, akou je nezameniteľný spôsob označovania a identifikácie jednotlivých kusov surového dreva. Bez toho je zákon z hľadiska dreva prepravovaného z lesa absolútne neúčinný,“ uviedol Fecko a pokračoval: „Pokiaľ bude Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia podliehať ministrovi, tak nebude zárukou nestrannosti, pretože veľa únikov kvality a množstva dreva sa deje na vysokej úrovni. Malé ryby týmto znením zákona pochytáme, veľké však potešíme,“ povedal Martin Fecko, podľa ktorého by mala byť inšpekcia nezávislá, podobne ako Najvyšší kontrolný úrad.
Podľa experta na lesy a lesníctvo a bývalého poslanca NR SR za OĽANO Jána Mičovského dnes stoja lesy a lesníctvo pred zásadnou zmenou, ktorá ovplyvní celé 21. storočie. „Potrebu tejto zmeny potvrdzujú v poslednom čase aj kritické aktivity verejnosti. Po troch storočiach holorubného hospodárenia a po troch desaťročiach podrastového hospodárenia je strategickou métou výberkové hospodárenie, ktoré je prírode najbližšie a ktoré dokáže optimálne napĺňať všetko to, čo spoločnosť oprávnene od lesov požaduje,“ tvrdí Mičovský, podľa ktorého tiež verejnosť potrebuje spoznať, že lesníci dokážu aktívne napĺňať jej požiadavky na zdravú krajinu, no zároveň aj to, že tieto požiadavky majú svoju cenu a treba si ich objednať a zaplatiť. „Ak máme každý rok v zákone o štátnom rozpočte paragraf, ktorý určuje mimoriadny odvod štátneho podniku Lesy SR do štátneho rozpočtu vo výške päť miliónov eur, svedčí to o absolútnom nepochopení významu lesov. Lesy nemôžu byť bankou pre štátny rozpočet, lesy sú poisťovňou pre zdravú krajinu. A za poistenie sa platí,“ vyjadril sa bývalý poslanec za OĽANO.
„Mix pitnej vody, dobrého vzduchu, neodviatej pôdy, kvalitného dreva, zdravia obyvateľstva – to nie je prírodná samozrejmosť, ale výsledok uvedomelej práce generácií lesníkov,“povedal Mičovský a ocenil zvýšený záujem verejnosti o hospodárenie v lesoch. „OĽANO už v minulosti dokázalo, že tomuto záujmu rozumie a navrhovalo prijať osobitný zákon o Lesoch SR, v ktorom navrhujeme vytvoriť Spoločenskú radu, ktorá by formulovala predstavy verejnosti o správe jej lesov,“ tvrdí J. Mičovský, podľa ktorého sa týmto zákonom zároveň výrazne zniži politický vplyv prostredníctvom zloženia dozornej rady z dôležitých inštitúcií, ktorú menuje prezident SR.
Podľa Tieňového ministra životného prostredia Jána Budaja je hlavným problémom nedostatočná kontrola vývozu dreva. „Častokrát sa aj zdravé drevo vyváža a končí v spaľovniach ako štiepka. Kontrola je podľa nás kľúčová vec. Kľúčovým riešením by bolo, aby bol na každom prevážanom kmeni čiarový kód, prostredníctvom ktorého sa dá v priebehu niekoľkých sekúnd zistiť, či ide o legálny výrub alebo nie. Existuje niekoľko príkladov zo zahraničia, napríklad už aj v Rumunsku majú občania k dispozícii aplikáciu, cez ktorú vedia jednoduchým spôsobom upozorniť políciu na trestnú činnosť v oblasti vývozu dreva,“ vyjadril sa Budaj, podľa ktorého by tak aj polícia na Slovensku po niekoľkých školeniach bola určite schopná za krátky čas prekontrolovať kamióny naložené drevom.
