Nevýhodný tender na lôžkové vozne: Reakcia na vyjadrenie ZSSK
Ján Marosz a Eduard Heger považujú za potrebné zaujať stanovisko k tvrdeniam Železničnej spoločnosti Slovensko, ktorými reagovala na TB hnutia k podozreniam z možného nehospodárneho nakladania s prostriedkami daňových poplatníkov v súvislosti s tendrom na prenájom lôžkových vozňov za 47 miliónov eur.
Reakcia ZSSK ukázala, že sme sa dotkli citlivého miesta firmy. Vyhrážanie sa trestným oznámením považujeme za nedôstojné z pohľadu postavenia firmy a jej vlastníckej štruktúry. Pripomíname, že ZSSK je firmou, kde 100-percentným akcionárom je štát v zastúpení MDV SR. Zástupcom firmy pripomínajú, že NR SR má kontrolnú funkciu vo vzťahu k štátnym orgánom, ktoré kreuje alebo pri kreácii ktorých spolupôsobí, a sú jej zodpovedné. Svoju kontrolnú pôsobnosť uplatňuje predovšetkým voči vláde SR a jej členom. Kontrolná pôsobnosť sa teda týka jednotlivých rezortov, ako aj podriadených organizácií, akou je aj ZSSK, kde sú prostriedky štátneho rozpočtu rozhodujúcim zdrojom príjmov.
Na začiatku celej kauzy stálo oznámenie ZSSK o záujme vyriešiť narastajúci problém parku lôžkových a ležadlových vozňov nájmom vozňov v celkovej hodnote 47 mil. eur. My sme na to reagovali tlačovou konferenciou, ktorá prezentovala fakt, že tento problém s ohľadom na reálne potreby prevádzky možno vyriešiť za sumu len mierne presahujúcu polovicu z tendrovanej hodnoty a náležite sme to odôvodnili. Na svojom stanovisku trváme i naďalej. Nie je nám celkom zrejmý podráždený tón reakcie ZSSK. Určite sa nechystáme predkladať žiadne dôkazy o obstaraní lôžkových vozňov za cenu 1,5 mil. eur za posledných 24 mesiacov, pretože takúto cenu považujeme za nerealistickú. V našom verejne dostupnom výpočte sme rátali s podstatne vyššou hodnotou.
Sme radi, že sa nám podarilo upozorniť verejnosť na charakteristický príklad konkrétnych vzorcov rozhodovania v ZSSK, ktoré stoja za výrazným nárastom finančného schodku tejto spoločnosti v posledných rokoch (Pozn.: uznávame aj reálne objektívne dôvody, spôsobené nedofinancovaním bezplatnej prepravy – štát pôvodne deklaroval, že to bude stáť 13 miliónov eur, a o túto sumu aj zvýšil zdroje ZSSK. Neoficiálne sa to však približuje k 30 miliónom, čo ide na úkor vlastných zdrojov ZSSK, resp. sa prehlbuje jej nekrytá strata).
Odporúčame ZSSK, aby v budúcnosti venovala oveľa väčšiu pozornosť komunikácii s verejnosťou, ak bude pripravovať tak rozsiahlu investičnú akciu, financovanú z peňazí daňových poplatníkov, ako je napr. obstaranie lôžkových vozňov. Nemala by sa spoliehať na to, že vozne alebo lokomotívy sú statok, pri ktorom sa nedá jednoduchým spôsobom vyhľadať jeho cena, ako je to v prípade bežných trhových statkov alebo služieb.
Firma svoje stanovisko zaplavila množstvom informácií, čím sa podľa nás snaží vyhnúť odpovediam na podstatné otázky, ktoré sme položili ZSSK. Preto firmu opätovne vyzývame, aby odpovedala na uvedené otázky:
- Majú ZSSK alebo ministerstvo dopravy, ako riadni hospodári, vypracovanú finančno-kapacitnú analýzu potreby lôžkových vozňov? Ak áno, žiadame ju zverejniť. Ak nie, ako je možné, že takýto veľký tender na prenájom sa realizujú bez predbežného rozboru zdrojov a potrieb?
- Vozne, ktoré si chce ZSSK prenajímať budú nové alebo staré? Ak budú staršie a budú potrebovať rekonštrukciu, ktorá firma ju bude robiť – či už pred vyhlásením alebo po vyhlásení výsledkov tendra?
Zásadne sa rozchádzame s názorom ZSSK o potrebe lôžkových vozňov. Ak by ZSSK rezignovala na všetky sporné výkony (napr. zrušenie vlaku Slovakia) a naďalej prevádzkovala nočné vlaky tam, kde je to potrebné a nevyhnutné (na linkách ako napr. Bratislava – Košice – Humenné, Bratislava – Zvolen – Košice – Prešov a Humenné – Praha, ako aj priamy vozeň Prešov – Brno a Košice – Wien), klesla by turnusová potreba lôžkových vozňov, vrátane zálohy (15 %) na 30. Keď si vezmeme do úvahy, že ZSSK má už 10 kvalitných lôžkových vozňov, predmetom obstarania by teda podľa nášho názoru nemalo byť 23 (resp. vrátane opcie 36), ale len 20 vozňov bez opcie.
Zo stanoviska firmy sa zdá, že nepochopila posolstvo TB. Preto sa to pokúsime ešte raz vysvetliť. Ak by sme totiž neprenajímali staré vozne, ale nakúpili nové a zarátali by sme do toho aj údržbu na 8 rokov (teda doba prenájmu), stalo by to cca 26 miliónov eur, a nie predpokladaných 47 miliónov eur, ktoré chce ZSSK dať za prenájom, nie za nákup. Ako sa poslanci dopracovali k iným číslam v porovnaní so železničiarmi? Vychádzali z investičnej akcie Českých dráh z roku 2006, ktoré na rozdiel od ZSSK neprenajímali, ale nakupovali, lôžkové vozne za cenu 2,2 mil. eur za kus. Poslanci v prípade ZSSK kritizovali prenájom a uprednostňovali nákup. K uvedenej cene sa dopracovali nasledovne:
– Celková cena na udržanie vozidla v prevádzke sa vyráta ako súčet obstarávacej ceny a ceny jeho údržby. Predpokladaná cena bola teda 2,2 milióna eur jeden. Takéto vagóny sa používajú aj 30 rokov, čo v prepočte nákladov na jeden rok vychádza vyše 73-tisíc eur. Priemerná ročná údržba jedného vagóna je zhruba 3 percentá z jeho obstarávacej ceny. V našom prípade 66-tisíc eur. Dokopy je to teda bezmála 140-tisíc eur ročne. Ak túto sumu vynásobíme 8 rokmi (doba prenájmu) a 23 vagónmi (toľko si chce prenajať ZSSK), tak to spolu vychádza 25,8 milióna eur. Oproti sume za prenájom, ktorá je plánovaná na 47 miliónov eur, je to teda o 21 miliónov eur menej. Ak v uvedenom výpočte rátame s 20 vozňami, potom to vychádza 22,4 mil. eur. Zdôrazňujeme, že ide o prepočet na osem rokov – aby údaje boli porovnateľné. Z tohto pohľadu je nižšie uvedené porovnanie, ktoré uviedla ZSSK vo svojej reakcii, zavádzajúce:
„Aktuálne obstarávanie vychádza na výslednú cenu 1,3 mil. eur/ks pri celkovom počte 36 vagónov (pri uplatnení opcie, ktorá zo súťaže vychádza). Štandardná cena nového lôžkového vozňa v porovnateľnej kvalite je 2,5-2,7 mil. eur/ks (Veľká Británia a Azerbajdžan, viď nižšie). Už z tohto je jasná úspora, ku ktorej dochádza.“
ZSSK tu porovnáva náklady na prenájom jedného vozňa na 8 rokov, teda 1,3 milióna s celkovou predpokladanou cenou vozňa (2,5 – 2,7 milióna eur), ktorý bude slúžiť až 30 rokov, teda 3,75 krát dlhšie obdobie ako spomínaných 8 rokov prenájmu! Čo sa totižto stane po týchto 8 rokoch? Firma si bude musieť znova vozne prenajať, a to bude ďalších 1,3 milióna? A ďalších osem rokov tiež 1,3 milióna? Takto by sme mohli pokračovať ďalej. Ide o porovnanie dvoch neporovnateľných vecí. Zástupcovia ZSSK teda zrejme nepochopili našu logiku a vyrátali si, že oni obstarávajú 36 vozňov za 47 mil. eur, teda dosiahli čiastku 1,3 mil. eur za vozeň a sú s týmto výsledkom nanajvýš spokojní. Potrebujeme za potrebné zopakovať, že im zrejme v zápale boja ušlo, že si vozne obstarávajú len na 8 a nie na 30 rokov, čo je štandardná životnosť vozňa.
Vráťme sa späť k cene vozňa. My stále trváme na tom, že je v silách štátu vyjednať pri nákupe cenu, aká sa podarila v roku 2006 Českým dráham, teda 2,2 mil. eur/kus. Vychádzali sme zo zdroja: http://www.zelpage.cz/zpravy/1543?oddil=2&lang=pl. Išlo o obstaranie 12 vozňov na rýchlosť 200 km/hod od Siemensu z roku 2006 za celkovú cenu 26,5 mil. eur.
Podľa názoru ZSSK sa cena vozňa pohybuje v rozmedzí 2,5 – 2,7 mil. Eur. Rozdiel medzi našimi názormi je cca 10 %. Cena vozňa napokon tak či tak vzíde z verejného obstarávania, ktoré by jediné mohlo dať bodku za týmto názorovým sporom.
Priemerné ročné náklady na údržbu jedného vozňa sme odhadli, ako už bolo spomenuté, na 3 % obstarávacích nákladov, teda vo výške 66-tisíc eur ročne. ZSSK nám v reakcii oznámilo, že priemerné udržiavacie náklady ich najmodernejších lôžkových vozňov sú 60 – 100-tisíc eur ročne. Náš odhad je v intervale, ktorý uviedla firma. Domnievame sa však, že priemerná cena údržby by nemala byť daná rozpätím, ale konkrétnym číslom.
Čo by sa stalo, ak by sme vychádzali z dát ZSSK o cene nových lôžkových vozňov v rozpätí od 2,5 do 2,7 mil. eur za kus (priemer 2,6 mil. eur za kus)? Kalkulácia celkových celoživotných nákladov nového lôžkového vozňa by bola nasledovná:
– Pri cene 2,6 mil. eur (cena obstarania), životnosti 30 rokov a priemernej ročnej údržbe 78-tisíc eur (3 % z obstarávacích nákladov) vychádzajú celkové náklady na vagón na 30 rokov 4,94 mil. eur. Ročný náklad takého vozňa je potom 165-tisíc eur. Dve desiatky vozňov na obdobie 8 rokov by ZSSK potom vyšlo na 26,4 mil. eur. Oproti 47 mil. eur ZSSK tak stále vychádza úspora vyše 20 mil. eur.
My ale vonkoncom nepotrebujeme kontrahovať 36 vozňov! Tvrdíme, že netreba prevádzkovať vlaky Slovakia a jeden lôžkový vozeň Bratislava – Košice.
Záver:
Pri cene vagóna za kus 2,6 mil. eur sú udržiavacie náklady 20 vozňov (vrátane nevyhnutnej zálohy v počte 4 vozne), ktorých potrebu považujeme v tomto prípade za reálnu, po dobu 8 rokov nasledovné: 165-tisíc eur x 20 vozňov x 8 rokov = 26,4 mil. eur. Opäť sme pri sume, ktorú sme spomínali na tlačovej konferencii.