P. Pollák: Štátna školská inšpekcia opätovne potvrdila, že biznis na rómskych deťoch je reálnou skutočnosťou

V problematike zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl vyplávali na povrch nové skutočnosti. Štátna školská inšpekcia zistila, že mnohé diagnostické centrá, ktoré zaraďovali deti z rómskych komunít do špeciálnych škôl, vykonávali svoju činnosť pochybne.

Ako uviedla poslankyňa za OĽANO Anna Verešová, štát opakovane zlyháva vo vzdelávaní detí z rómskych osád. Dôkazom toho je podľa nej fakt, že členovia Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny sa už od roku 2015 dožadujú nápravy problému nesprávneho umiestňovania rómskych deti do špeciálnych škôl. „Ani po troch rokoch nevidíme žiadnu nápravu diskriminačného prístupu ku vzdelaniu rómskych detí. Vo výbore opakovane žiadame ministerstvo školstva o vyjadrenie a riešenie problému,“ uviedla predsedníčka výboru Verešová s tým, že ministerstvo vykonalo v roku 2015 prieskum a na opakované výzvy poskytlo výboru správu. „Žiaľ, ako mnoho iných vecí v rôznych rezortoch, aj táto správa bola pomerne povrchná. Hľadá príčiny na najnižších úrovniach – v diagnostických centrách, ale nie v systéme, ktorý riadi práve rezort školstva,“ povedala poslankyňa.

Verešová pripomenula, že neoprávnené umiestnenie 25% detí do špeciálnych škôl potvrdila Školská inšpekcia a aj ministri Draxler a Plavčan. „Napriek tomu sa tento problém nerieši tak ako by sa mal. Z poslednej Správy o výsledkoch kontroly vykonanej Štátnou školskou inšpekciou v 28 špeciálnych základných školách vyplýva roztrieštenosť v metodickom usmerňovaní a riadení inštitúcií,“ upozornila A. Verešová s tým, že špeciálne školy spadajú pod rezort školstva a vnútra, problémom teda môže byť aj v zlej medzirezortnej komunikácii.

Ako uviedol expert OĽANO na rómsku problematiku Peter Pollák, zo správy Štátnej školskej inšpekcie vyplýva, že mnohé diagnostické centrá, ktoré zaraďovali deti z rómskych komunít do špeciálnych škôl, vykonávali svoju činnosť pochybne. „Kvalitu diagnostickej činnosti negatívne ovplyvňoval nedostatok diagnostických metodík. Iba polovica kontrolovaných diagnostických zariadení používala odporúčané psychodiagnostické testy. Nedostatkom bolo použivanie nekompletných testov alebo ich neadekvátne použitie,“ upozornil Pollák a pokračoval: „Ďalším závažným problémom bolo neúplné, nesystematické a nevýpovedné písanie diagnostických správ. V mnohých prípadoch vypovedali len o čiastočnom obraze vyšetrovaného dieťaťa, neopisovali čiastkové výsledky vyšetrenia, ktoré poskytujú východiská pre porovnanie s výsledkami kontrolných vyšetrení. Neposudzovali výkony kvalitatívne, neuvádzali použité diagnostické techniky alebo aj kopírovali obsah textov väčšiny správ daného zariadenia,“ povedal bývalý splnomocnenec pre rómske komunity Pollák a dodal, že závery správy konštatujú, že problémom nie sú samotné školy, ale diagnostické centrá, ktoré sú však v mnohých prípadoch prepojené aj personálne.

Podľa Anny Verešovej je najvyšší čas bezodkladne zaviesť povinnú predškolskú výchovu detí z nevýhodného sociálneho prostredia. „O to sa hnutie OĽANO usiluje opakovane predkladaním návrhu zákona. Vyzývame ministerku školstva, aby už prestala o tomto probléme iba diskutovať, ale aby konala. Je nesporné, že prvým riešením je zavedenie povinnej predškolskej výchovy detí zo znevýhodneného prostredia,“ vyjadrila sa Verešová s tým, že ministerstvo školstva musí mať aj dostatočne odborne a personálne spôsobilú kontrolu nad diagnostickými centrami. Naďalej sa touto témou budeme zaoberať aj vo výbore pre ľudské práva. V najbližšom období sa plánujem stretnúť s odborníkmi z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie a hovoriť s nimi o problémoch a ich možných riešeniach,“ dodala Verešová, podľa ktorej by bolo logické a efektívne, keby ministerstvo zadalo úlohu práve tomuto ústavu na vykonanie analýzy a navrhnutie riešení, pokiaľ ide o problematiku predškolskej a školskej výchovy rómskych detí, ich diagnostikovanie a zaraďovanie do škôl.

Ako skonštatoval Peter Pollák, „štátna školská inšpekcia opätovne potvrdila, že biznis na rómskych deťoch je reálnou skutočnosťou. Špeciálne školy majú oproti žiakom bežnej základnej školy zvýšený normatív na žiaka, vedomosti absolventa špeciálnej školy sú však na úrovni žiaka štvrtého ročníka základnej školy. Špeciálne školy nám prakticky vypúšťajú do obehu ľudí nepoužiteľných na pracovnom trhu z ktorých sa následne stávajú profesionálni poberatelia sociálnych dávok,“ dodal Pollák.

Náš plán

Máme viac ako 900
riešení pre Slovensko!

Program