Stop nakladaniu odpadov bez pravidiel a nekalému biznisu schránkových firiem

Problém spaľovne v obci Janík je príkladom bezohľadného vzťahu k prírode, k ľuďom, k férovému podnikaniu a nekompetentných minulých rozhodnutí úradov. Poslanec Ján Szőllős (Kresťanská únia, klub OĽANO) vyzýva kompetentných i verejnosť, aby sa pridali k tisíckam občanov, primátorom a starostom 24 miest a obcí v údolí Bodvy, k starostom 36 prihraničných maďarských obcí a k výzve predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) „Spaľovňa v obci Janík nesmie stáť.“ Aby sme zamedzili špekulatívnym podnikateľským zámerom v tejto oblasti, riešením zo strany štátu je presunutie kompetencií z rezortu dopravy a výstavby prirodzene pod gesciu ministerstva životného prostredia.”

„Spaľovanie odpadu považujem za akceptovateľné strednodobé riešenie pre boj proti skládkovaniu. Avšak aj tu je potrebné dodržať niekoľko veľmi dôležitých zásad. Súčasná kapacita spaľovní na Slovensku zďaleka nie je naplnená. Podľa údajov Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) je najväčšia spaľovňa v Bratislave využívaná asi na 80 % svojej kapacity. Naozaj potrebujeme stavať nové spaľovne,“ pýta sa J. Szőllős, dlhoročný ochranár a člen Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

Podľa poslanca je potrebné naplniť nevyužitú kapacitu súčasných spaľovní a nové stavať transparentne, s verejnou diskusiou a priestorovo logicky iba v tých regiónoch, kde v súčasnosti nie sú. Spaľovne by mali byť prísne kontrolované nielen z pohľadu na dopad na životné prostredie a kvalitu života občanov. Nemožno opomenúť i fakt, že MŽP minulý rok vyradilo energetické zhodnocovanie odpadu z podporovaných technológií, na ktoré je možné čerpať eurofondy či verejné zdroje.

Podľa údajov MŽP SR sa v roku 2018 na Slovensku energeticky zhodnotilo, resp. spálilo iba cca 7,0 % zmesového komunálneho odpadu a podiel energetického zhodnocovania medziročne klesol o 2,6 %. Podiel recyklácie, ktorá je nadradená pred energetickým zhodnocovaním, bol v roku 2018 väčší, keď dosiahol 36,0 %. Aktuálne dôležitý problém je, že skládkovanie, považované za najhorší spôsob nakladania v roku 2018 dosiahlo 55,0 %.

V pohraničnej obci Janík od roku 2013 pochybný investor so záporným imaním, sídlom v daňovom raji na Seychelách a bez doterajších skúseností predstavil zámer vybudovať tzv. “splyňovacie zariadenie”, inými slovami spaľovňu na odpad.

Prečo hovoríme NIE spaľovni v Janíku?

• záujem jednotlivca nemôže byť nad záujmom verejnosti,
• hrozí trvalé poškodenie takmer všetkých zložiek životného prostredia (znečistenie spodných vôd, znečistenie ovzdušia emisiami, degradácia ornej pôdy, strata biodiverzity, zvýšený hluk a zápach či výrazné zaťaženie dopravy),
• je tu riziko spaľovania najmä zahraničného odpadu, keďže v okolí sa nachádza niekoľko spaľovní, ktoré kapacitne postačujú,
• obštrukcie pri projektovej dokumentácii,
• úžitok tejto spaľovne nebude mať ani Slovenská republika, ani obyvatelia regiónu Bodvy, pretože investor sa môže vyhnúť plateniu daní na Slovensku (keďže ide o schránkovú firmu na Seychelách).

„Budem aj naďalej pozorne sledovať ďalší vývoj nielen v tejto kauze, ale aj vo všetkých podobných prípadoch a spravím všetko pre to, aby sa spaľovňa v Janíku nikdy nepostavila. Úrady musia konať a rozhodovať spravodlivo, transparentne a v prospech občanov Slovenska. Neprestáva šokovať, v akom rozsahu zanechali smerácke vlády za sebou spúšť aj v oblasti životného prostredia, vyzývame preto aj dotknutú verejnosť, aby nám tieto prípady nahlasovali a pridali sa k nášmu spoločnému úsiliu o nápravu,“ zdôraznil Szőllős.

Dnes sa konala k tejto téme aj tlačová konferencia.