Vláda robí dvojtvarú politiku k rómskej mládeži
V týchto dňoch sa na konferencii v Bratislave pod názvom Zlepšenie postavenia rómskej mládeže ako hnacej sily zmien stretáva viac ako 250 ľudí, aby opäť pomenovávali a diskutovali o problémoch rómskej mládeže, ktoré sú verejnosti notoricky známe desiatky rokov. Na mieste je otázka, prečo organizátori podujatia, rezort práce aj splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity vynakladajú zdroje na podujatie, na ktorom majú zase konštatovať „biedne postavenie mladej rómskej generácie“, keď disponujú všetkými potrebnými informáciami o sociálnom stave rómskych komunít, na stole majú 380 miliónov z eurofondov na naštartovanie zmien a tiež majú výkonnú moc, ktorou môžu prijať očakávané opatrenia.
„Slovenská republika má dnes všetky podstatné údaje preto, aby začala realizovať politiku na rozvoj rómskej mládeže. Všetci predsa vieme a osobitne tí, čo sa stretávajú na konferencii v Bratislave, že dieťa sa nemôže rozvíjať v špeciálnej škole a v chatrči bez pitnej vody. Vláda takouto konferenciou len formálne vyjadruje svoj záujem o riešenie tejto témy a jej postoj k Rómom je falošný. Ak by reálne chcela riešiť tento problém, tak by s rómskymi deťmi v 150 najchudobnejších rómskych osadách pracovali asistenti učiteľa a fungovala povinná predškolská príprava. Ak by mala vôľu riešiť postavenie rómskych detí, tak by napríklad nedovolila, aby sa vzdelávali v špeciálnych školách, napríklad aj v tej v Rokycanoch, v ktorej sa zjavne preukázalo, že deti sú v nej zaradené protizákonne,“ uviedol Peter Pollák, bývalý splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity a expert hnutia OĽANO-NOVA pre menšinovú politiku a rómske komunity.
Ak chceme zlepšiť postavenie rómskej mládeže, musíme začať už pri deťoch. Recept na zlepšenie postavenia budúcej rómskej generácie sú jednoduché a všeobecne známe. Je potrebné bezodkladne legislatívne zabezpečiť povinnú predškolskú výchovu od 3 rokov pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Precedensy s povinným vzdelávaním v materských školách poznáme už aj z ostatných členských krajín EÚ – z Maďarska alebo Dánska.
“Pre zlepšenie prospechu rómskych žiakov a ich ďalšie vzdelávanie je nutné zabezpečiť povinnú účasť žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v celodennom výchovnom systéme. Overili sme ho v rámci pilotného programu a deti dosahovali dobré školské výsledky. Na to, aby boli žiaci z rómskych komunít pripravení na pracovný trh, je dôležité zaviesť povinnú školskú dochádzku a napokon prestať rómske deti zaraďovať do špeciálnych škôl,” tvrdí Peter Pollák.
Splnomocnencovi vlády pre rómske komunity Ábelovi Ravaszovi zostali na stole riešenia na zlepšenie postavenia rómskej mládeže. Svojou nečinnosťou a nepresadzovaním odporúčaní Európskej únie a využívaním existujúcich zdrojov len dokazuje, že úrad pod jeho vedením nie je schopný robiť a ani koordinovať politiky pre mladú rómsku generáciu a manažovať túto tému.
Organizovanie takýchto konferencií ukazuje bezradnosť a zúfalstvo vlády a jej splnomocnenca pri riešení problémov rómskych detí a mládeže.
