Ján Budaj – O poľovačke na Matoviča a mizérii politiky

Tieto  strany, ktoré po príchode k moci tak rady reformujú všetko a všetkých,  by mali začať konečne reformovať samé seba. A rovnako aj systém zaužívanej partajnej  prevádzky.   Inak  sa zopakuje debakel garnitúry dzurindovcov.

Žijeme éru zatiaľ najvážnejšej krízy dôvery v štát. Zhrození sa dívame na zlyhávanie  v správe vecí verejných,  na nenásytnosť našej  vrchnosti a médiá ovládané oligarchami. Je to depresívny pohľad, ktorého dôsledkom je o.i. aj nevídaný nárast stúpencov anti-systému a neofašistov. Stav slovenskej politiky je alarmujúci …

… a do toho ešte Matovič!

Pre niektorých je súčasťou problémov, pre iných nádejou na reštart .  Dôsledkom jeho rozporného vnímania je aj to, že hoci OĽANO  v prieskumoch zrazilo dole neofašistov  a ako prvé za cca 20 rokov má ma dosah  víťazstvo nad  SMERom – predsa neznie v prostredí demokratov  žiaden víťazný potlesk. Kto by bol kedysi uveril , že víťaza dlhoročného boja s Ficom budú toľkí  mienkotvorci a demokrati  (na čele, neprekvapivo, s politikmi a novinármi bodka Týždeň) hejtovať.

Aktuálne preklínanie a posmievanie Matoviča v demokratickom prostredí (pozri  napr. aj Šimečka v denníku N) bolo v záujme ofenzívy  tzv. nových strán, ale averzia je staršieho dáta.  Na tejto križovatke slovenského príbehu, akým sú nadchádzajúce voľby, hodno pripomenúť, že politika I.Matoviča bola hejtovaná  odjakživa a OLANO  bolo nevítaným a podceňovaným dieťaťom slovenskej politiky, napr. aj preto, že ho nezakladali  zavedení  politickí matadori (ako napr. SDKU), ani  vplyvní oligarchovia (ako SMER) , alebo majitelia médií (ako ANO).  Matoviča – politika založil nahnevaný občan- Matovič.

Do politiky vtrhol v rokoch, v ktorých potichu zdegenerovala pravica a dzurindovci sa vzdali etiky , aj moci. OLANO rástlo   vďaka ostrej rétorike, ktorou Matovič  mieril rovnako proti postkomunistom (tzn. SMER – SNS),  ako proti  kradnúcim „modrým“ (SDKÚ, MOST, KDH) . Hlavne sa ale  staval proti tichým  mezalianciám strán postkomunistov s pravicovými stranami , spiknutých podľa hesla  „ruka ruku umýva“. Tvrdil, že politika má byť iná, pripomínal dávno zabudnuté východiská r. 1989… a rástol.

Isteže, Matovič mal a má svoje muchy. V tunajších  pomeroch bol neortodoxným , občas poburujúcim politikom. Tým , že  svoje politiky generoval intuitívne a  na pochode, robil aj chyby a jeho konkurenti ich využívali.

Ale napriek omylom a chybám sa mu podarila zásadná vec :  vytiahol  na svetlo sveta dve agendy, ktorých zvládnutie/nezvládnutie  rozhodne o tom, aké pokračovanie bude mať slovenský príbeh v druhom desaťročí 21.storočia?

Prvou takou agendou bol  boj s korupciou politikov. Z tej sa medzičasom stala doslova otázka  prežitia štátu. Druhou presne zvolenou Matovičovou agendou bol odpor voči prílišnej moci politických strán, tzn.  partokracii. Obe tieto agendy majú dnes silný ohlas,  Matovič dokázal verejnosti pripomenúť, že takto sme si tú demokraciu nepredstavovali.

Hnutie aktivistov

Matovič sa stal  nočnou morou vplyvných partajníkov, majiteľov médií a iných „ovládačov“  politiky. Oprávnene,  lebo bol a ostal chybou v ich systéme. OLANO sa nezaradilo, funguje ako aktivistická skupina  a neovládli ho ani šíky „čakateľov na štátne posty“, ktoré u nás už zničili nejednu nádejnú politickú stranu.

OLANO naopak –  vyhlásilo vojnu partajným nomináciám. Ku symbolickým gestám, signalizujúcim nepartokratickú  politickú kultúru patrí aj to, nad čím sa ostatní bossovia strán  len povýšene uškŕňali :  Matovičove kandidovanie  od konca kandidátky. Mnohým  voličom sa to,  naopak, páčilo. Najmä tým, čo si všimli, ako sa  v  NRSR notoricky recyklujú stranícke elity bez ohľadu na to, či volebné obdobie v NRSR predriemali, alebo aj niečo urobili. V Matovičovom modeli – štandardnými stranami  nazývanom „cirkus“  – sa  uľahčuje obmena parlamentnej elity. Bez krúžkov od voličov sa  do NRSR nedostanú dovtedajší poslanci,  ani samotný predseda.

 „Anketa“

Najnovšie Matovič rozzúril ostatné strany „vytváraním vládneho programu“. Nadával a posmieval sa z toho SMER, ale aj demokratickí opozičníci, lebo OLANO si tých 11 bodov dalo za podmienku vstupu do koaličnej vlády.

Demokratická opozícia tichú  iniciatívu OLANO (trvajúcu cca pol roka) odmietla, a tak Matovič „anketu“  vyhlásil  sám. A opäť sa zopakovalo, že to čo odmietli straníci, voličom sa celkom páči. „Anketa“ sa triafala do čierneho –  voliči dostali garanciu, akú už roky žiadali. Niektorí si pripomenuli, ako sa kedysi ľuďom sľubovala participatívna demokracia… ale že v realite  tu máme pravý opak –  široko-ďaleko najpartokratickejší  systém. Aj preto u nás cca polovica voličov už nevolí (pri komunálnych, alebo pri eurovoľbách je účasť ešte horšia) a cca pätina volí anti-systém. To je  viac ako varovná bilancia, ale strany sa tvária, že  ony za to nemôžu. Ale môžu…

„Anketa“ pripomenula aj to, prečo u nás ľudia už roky nečítajú stranícke programy –  lebo  po voľbách je i tak  všetko inak. Stranám a s nimi spojeným mienkotvorcom sa pripomínanie ich partokratických čŕt nepáčilo a  Matoviča za „anketu“ hojne vysmievali a strašili ňou voličov … namiesto aby si priznali, že označil reálny problém.

Náhodný  úspech?  

Matovič  občas prekvapuje intuitívnymi nápadmi, ale nemožno mu uprieť kontinuitu v oných dvoch podstatných agendách. Už viac ako desať rokov je odporcom  korupcie politikov, za čo sa jemu a jeho rodine ušlo vyhrážok aj zastrašovania. Bol kriminalizovaný Ficovou vládou a pod jej tlakmi sa musel vzdať  rodinnej firmy.

A podobne to bolo s kritikou partokracie : od iných strán znel iba posmech a pokusy o izoláciu, resp. jeho vyradenie z budúcej vlády demokratov. Pritom je očividné, že nadmerné partajníctvo je problém : odrádza od demokracie a vedie ku rastu anti-systému.

U nás je dosť populizmu, paradoxne najviac v koalícii (pozri dnešné trináste dôchodky) , ale najčastejšie je z populizmu vinené  OLANO. Ale čo ak má pravdu , že by sa strany mali  ľudí viac pýtať, čo od politiky chcú? Čo ak ľuďom vadí partokracia prinajmenej toľko,  ako im vadí korupcia? Z tohoto hľadiska budú voľby 2020 aj  veľkou súťažou agend. Ak vyhrá OĽANO , ostatné demokratické strany by si mali uvedomiť, že volič touto, nedávno ešte neuveriteľnou voľbou, vyslal silný odkaz aj im.

Zopakuje sa príbeh I.Radičovej?  

Ak má obstáť budúca demokratická koalícia, potom  by mali jej strany po voľbách analyzovať, v čom zabrala ponuka OĽANO?  Mali by vnímať, že  voliči  vidia veľa chýb v politike,  napr. aj  v tej ich. Demokratické  strany, ktoré po príchode k moci tak rady reformujú všetko a všetkých,  by mali začať konečne reformovať samé seba. A rovnako aj systém zaužívanej partajnej  prevádzky.   Inak  sa zopakuje debakel garnitúry dzurindovcov.  Tí po víťazstve v r. 1998 vymenili  osoby, ale nechali si (výnosný) partokratický  systém. Tú vinu im nedávno pripomenula I.Radičová, ktorá skonštatovala, že ak by demokrati boli svoju šancu po r. 2010 zvládli lepšie,  mohol byť Janko Kuciak a jeho snúbenica medzi nami. Zlyhanie „dzurindovskej garnitúry“ sa tak dostáva do iného, doslova tragického  svetla (a to sme stále ešte nevyšetrili a pred súd nepostavili korupčníkov zo záznamu Gorila!).

Berme teda vážne  skúsenosť, ktorá  plynie z doterajších  zlyhnaní demokratov. Matovičove výkriky a apely sa kde komu môžu nepáčiť, ale to nezmení fakt, že nimi poukazoval a poukazuje na reálne problémy  : ľudia si prajú potrestať korupčníkov – a urobiť to  bez ohľadu na to,  či patria do tábora demokratov, alebo postkomunistov. A očividne si prajú zmeniť aj fungovanie strán , ktoré nemajú čo stáť nad štátom a demokraciou.

Volebný úspech OLANO  bude signálom od voličov – že chcú od strán viac , než dávali doteraz. Viac úprimnosti , viac otvorenosti a participácie. A – hoci to v dnešnej dobe znie staromódne – aj viac vernosti hlásaným  ideálom.

Verím, že tie demokratické strany, ktorým voliči v r. 2020  umožnia prejsť voľbami a prípadne aj zostavovať vládu,  budú cítiť  mimoriadnu zodpovednosť. Ale ak sa aj s týmto pocitom opäť iba uzavrú v kabinetoch, neskočí to dobre. Nesmú zabudnúť na odkazy voličov , ktoré budú zakódované vo výsledkoch volieb 2020. Tí totiž  očakávajú od demokratov veľa –  a beda tým, ktorí tie  očakávania sklamú.[ Radi čítate blogy? Aktivujte si pondelkový newsletter Karola Sudora s piatimi najlepšími blogmi týždňa. ]

Dohody o opatreniach na potlačenie korupcie politikov,  ale aj  prílišnej nadvlády strán,  by mali byť nultým okruhom dohôd budúcej koalície demokratov. Z týchto „nultých dohôd“ by mala povstať skutočná zmena politickej kultúry, aj postavenia občana voči stranám, alebo úradom štátu.   Úspech OĽANO a Matovičovej komunikácie by nemal strany lákať k jeho detinskému napodoňovaniu (a la parlamentné bivakovanie) ale ich primäť  ku  zmene  chovania (voči občanom aj voči republike). Na to sa možno po týchto voľbách čaká viac,  než na čokoľvek iné z tisícok ich predvolebných sľubov.