Remišová vyzýva ministra, aby otvoril celospoločenskú diskusiu a predstavil riešenia na zlepšenie vzdelania našich detí
Včera predstavili výsledky PISA (Programu medzinárodného hodnotenia žiakov) za rok 2015, ktorý porovnáva čitateľskú, matematickú a prírodovednú gramotnosť 15-ročných študentov vo svete. V roku 2015 sa zároveň po prvý raz vôbec na programe zúčastnili všetky členské štáty EÚ, čo umožňuje porovnanie výsledkov medzi jednotlivými krajinami Únie. Slovensko pritom skončilo najhoršie z krajín Vyšehradskej štvorky vo všetkých sledovaných oblastiach, a výsledky krajiny boli pod priemerom EÚ aj OECD. Z krajín OECD dosiahli významne nižší výkon ako SR tri krajiny – Čile, Turecko a Mexiko. Ministerstvo školstva však zlé výsledky zľahčuje a tvrdí, že v porovnaní s predchádzajúcimi výsledkami tento pokles nie je štatisticky významný.
„Je neprijateľné, že namiesto toho, aby ministerstvo školstva predstavilo konkrétne opatrenia na zlepšenie vedomostnej úrovne našich detí, vyhlási tento klesajúci trend za štatisticky nevýznamný,“ tvrdí podpredsedníčka Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Veronika Remišová (OĽANO-NOVA). Klesajúci trend úrovne slovenských žiakov považuje poslankyňa za významný signál, že naše školstvo sa uberá dlhodobo nesprávnym smerom.
„V súčasnom rýchlo sa meniacom svete o úspešnosti krajiny bude rozhodovať to, ako sa krajina stará o to najcennejšie čo má, a síce o rozvoj ľudského kapitálu. Slovensko je na križovatke, životnou úrovňou sa blížime k priemeru Európskej únie, no v rozvoji ľudského kapitálu sme na chvoste. Ak chceme ako krajina napredovať, musíme radikálne zmeniť systém vzdelávania detí a mládeže, vrátane celoživotného vzdelávania a neustáleho zvyšovania kvalifikácie a zručností dospelých. Žiaľ, vzdelávanie pre súčasnú vládu nie je priorita. Videli sme to aj pri schvaľovaní rozpočtu na prebiehajúcej schôdzi parlamentu. V kapitole školstva sa síce našli peniaze na odkúpenie štadióna pána Kmotríka za desiatky miliónov eur, no do ostatných oblastí vzdelávania idú len omrvinky. Ministerstvo školstva zatiaľ predstavilo len všeobecné ciele Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, no neprebehla žiadna hĺbková diskusia o tom, čo treba konkrétne urobiť, aby sa vedomostná úroveň našich žiakov začala konečne zlepšovať.”
Poslankyňa takisto poukázala na to, že slovenské školstvo nefunguje pre každého rovnako. Výrazne sa od roku 2003 zvyšuje počet žiakov v rizikovej skupine, to znamená žiakov, ktorí nevedia zrátať dve čísla, alebo nerozumejú písanému textu. Týmto skupinám žiakov by mala byť venovaná osobitná pozornosť, pretože je pravdepodobné, že nedokážu úspešne absolvovať strednú školu a nebudú schopní zaradiť sa na trh práce. Poslankyňa zároveň vyzvala ministra, aby na nasledujúcom parlamentnom výbore otvoril diskusiu o tomto probléme a predstavil návrhy konkrétnych riešení.
