Dátum: 30. novembra 2016 Autor: OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti

Zdroj foto: slovenskypacient.sk

Dnes na schôdzi národnej rady Slovenskej republiky neboli schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu o sociálnych službách a zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré predkladali poslanci hnutia OĽANO-NOVA. V prvom rade išlo o vyriešenie akútneho stavu v poskytovaní služieb v zariadeniach poskytujúcich sociálne služby, navýšeniu finančného príspevku v zariadeniach pre seniorov a zariadeniach opatrovateľských služieb, ktoré sú priamo financované z kapitoly ministerstva. Navrhovali tiež opatrenia, ktoré mali upraviť obsadenosť miesta v dennom zariadení, zmierniť počet hodín povinnej dochádzky. Aby denné stacionáre museli splniť podmienku minimálneho počtu klientov na jedného zamestnanca nie od od 1.3.2017, ale od 1.1.2018 ako všetky ostatné zariadenia. S touto témou súvisí i novela zákona o kompenzáciách, ktorá bola dnes tiež prijatá.

Verím, že i ministerstvo má presné informácie o skutočnom stave finančnej podvýživy v zariadeniach sociálnych služieb, preto absolútne nerozumiem, že ministerstvo sa tvári, akoby bolo všetko v poriadku a nič sa nedialo. Pritom zariadenia už minimálne 3 mesiace poukazujú na to, že rok 2017 nemusia vôbec prežiť. Chápem, že neprijali náš pozmeňovací návrh, ale nechápem, že sme sa nedozvedeli spôsob, ako idú situáciu riešiť. Kde tieto zariadenia nájdu peniaze na svoju prevádzku?“ hovorí Jurinová a dodáva, že neprijatím ani zmeny v rozpočte bude mať ministerstvo problém tento deficit dofinancovať.

Poslankyňa za hnutie OĽANO-NOVA Soňa Gaborčáková uvádza, že „v roku 2017 budú mať rodiny sťažené podmienky so starostlivosťou o chorého člena domácnosti.“ Poslankyňa vidí riziko v tom, že za roky 2016 a 2017 pribudlo na Slovensku 4200 ľudí nad 80 rokov, ktorí sú chorľaví. Zároveň upozorňuje na fakt, že najčastejšou príčinou na uznanie invalidity v roku 2016 boli onkologické ochorenia. Práve tieto dve skupiny ľudí potrebujú celodennú starostlivosť.

„Opatrovateľský príspevok je po miernom vládnom navýšení nízky. Nás pozmeňujúci návrh zákona na tejto schôdzi chcel tento príspevok zvýšiť na výšku minimálnej mzdy, ale vládna koalícia ho nepodporila. Pri zhoršení zdravotného stavu sú preto rodiny nútené posúvať svojho člena domácnosti do zariadení sociálnych služieb. Tie zase bojujú o prežitie. Náš pozmeňujúci návrh chcel navýšiť finančné prostriedky pre zariadenia pre seniorov a zariadenia opatrovateľskej služby zo súčasných 320 euro na 435 euro,“ dodáva poslankyňa Gaborčáková.

Jurinová, Gaborčáková, Verešová, Shahzad a Grendel podali niekoľko pozmeňovacích návrhov, ktorými sa mohlo dosiahnuť oveľa viac spravodlivosti v systéme poskytovania kompenzácií.

„Čo je to za spravodlivosť, ak matka dieťaťa, ktoré je zdravotne znevýhodnené, je postihnutá znížením príspevku za opatrovanie len preto, že do príjmu na posúdenie nároku na kompenzáciu sa započítavajú príjmy, ktoré ani matka a už vonkoncom dieťa nevedia ovplyvniť? Dieťaťu zomrie rodič, alebo sa rodičia rozídu a matke sa bude krátiť príspevok len preto, že dieťa dostáva sirotské, alebo má nárok na výživné, ktoré možno ani nedostane,“ podotýka Jurinová.

Silvia Shahzad dodáva, že valorizácia invalidných dôchodkov by nemala mať vplyv na opatrovateľský príspevok, pretože je stanovená zákonom. Gábor Grendel zase pripomína nespravodlivosti systému, ktorý postupuje matky ťažko chorých detí, ktoré neustále, obetavo sprevádzajú svoje deti v nemocnici a výsledkom je pre ne krátenie alebo odobratie opatrovateľského príspevku. Poslankyňu Gaborčákovú tiež mrzí, že vláda nepodporila pozmeňujúci návrh, ktorý mal riešiť to, aby sa rodičom detí so špeciálnymi potrebami, ktoré navštevujú povinnú školskú dochádzku, nekrátil opatrovateľský príspevok.

Výsledkom je neprijatie žiadnej zmeny. Aj to je dôkazom, že starostlivosť štátu o zdravotne znevýhodnených potrebuje systémové zmeny. „Vyjadrujeme poľutovanie, že v roku 2017 sa ani malých zmien zlepšujúcich stav nedočkáme,“ uzatvára Jurinová.