Roky sľubovaná diskusia o Istanbulskom dohovore stále nebola spustená. Ako je to možné?
Minister Richter oznámil v Bruseli, že Slovensko by malo do konca tohto roka ratifikovať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý je známy ako Istanbulský dohovor. V podobnom duchu sa nedávno vyjadrila aj ministerka Žitňanská.
„Vadí mi, že napriek sľubom o rokovaní k tomuto dokumentu, ktoré dostali organizácie pripomienkujúce tento materiál v rokoch 2013 až 2014 od obidvoch rezortov, do dnešného dňa žiaden priestor k diskusii nevytvorili. V súčasnosti sa teda opäť bez odbornej diskusie otvára téma, ktorá odbornú I laickú spoločnosť polarizuje. Na čo je toto dobré?” pýta sa Anna Verešová, poslankyňa za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA) a členka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Minister Richter v Bruseli tiež zdôraznil, že na jeho ministerstve pripravujú národnú legislatívnu normu, ktorá má zabezpečiť prevenciu a zamedziť týraniu žien. Tieto návrhy nie sú zatiaľ verejnosti známe. Taktiež nie je známe, ktorí experti majú zastúpenie v pracovnej skupine. Podľa poslankyne Eriky Jurinovej (OĽANO-NOVA), predsedníčky výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, je takýto postup ako stavať dom od strechy. Ak chceme robiť viac ako kozmetické úpravy, musíme pristupovať k problematike násilia systémovo.
To znamená najprv zadefinovať, čo je násilie, ako budeme nielen trestať páchateľov, ale aj účinne a cielene pomáhať obetiam. Tam patrí aj systém vzdelávania profesionálov (sudcov, prokurátorov, policajtov, pomáhajúcich profesií). Systém musí byť jednotný a celistvý a nadväzne naň by mal riešiť špecifické otázky napr. násilia na ženách. Jednoducho treba najprv prijať základný zákon o obetiach kriminality a nadväzne riešiť vážne otázky súvisiace aj s násilím na ženách. „Minister Richter pred rokom v Národnej rade SR verejne vyhlásil, že ak nebude konsenzus v tejto otázke, žiadny návrh tohto druhu nepredloží. Verím, že toto vyhlásenie pána ministra stále platí,“ dodáva Jurinová.
Ratifikácia Istanbulského dohovoru rozdelila odbornú i laickú verejnosť v našej krajine. Určitý problém pri jeho ratifikácii sa ukazuje aj v ďalších krajinách. Od roku 2011 ho ratifikovalo iba 13 členských krajín Európskej únie a 22 krajín Rady Európy.
Keďže sa národné parlamenty pri jeho ratifikácii „ošívajú“, únia má v súčasnosti záujem pristúpiť k tomuto Dohovoru kolektívne ako celku. Je zrejmé, že EÚ tlačí na ratifikáciu Istanbulského dohovoru, ale vyjadriť súhlas, či nesúhlas majú v rukách naši ministri, naša vláda. Skrývať sa za Európsku úniu je alibistické. Následkom takéhoto postoja je znižovanie dôvery občanov k Európskej únii, čoho svedkami sme v súčasnosti.
„Tento jav nie je dobrý. Prispieva k odporu občanov voči svojim vládam a tiež k EÚ, teda k zvyšovaniu extrémizmu. Ako poslanci máme povinnosť kontrolovať prácu ministrov pri prijímaní európskych rozhodnutí. Preto sa budem pýtať ministerky Žitňanskej, či sa zástupcovia ministerstva (tzv. národní experti) zúčastňujú rokovaní pracovných skupín Rady EÚ alebo Európskej komisie k návrhu o pristúpení k Dohovoru ako celku, a ak je tomu tak, akým spôsobom hodnotia návrh rozhodnutia Rady vypracovaný Európskou komisiou,“ ukončila A. Verešová.
