Program

… kde chránime a rozvíjame naše hodnoty a kultúrne dedičstvo.

Výzvy a problémy

Našim základným presvedčením je, že kultúra nie je luxusom pre elity, ale nevyhnutnou súčasťou každého národa. Kultúra stimuluje kreatívny potenciál v každom človeku, pomáha mu uchopiť zložité koncepty, vnímať hodnotu krásna a estetickosti a tešiť sa z nej. Prístup ku kultúre a rozvoj kultúry je priamo úmerný civilizačnému rozvoju celého národa, kultúrne inštitúcie hrajú významnú úlohu vo vzdelávaní a formovaní ľudí a v komunitnej angažovanosti.

Počas procesov zmien režimu po novembri 1989 sa všeobecne rozšírila predstava, že najprv je potrebné riešiť kľúčové problémy politickej, ekonomickej a sociálnej transformácie, až potom otázky rozvoja kultúry. Toto východisko sa postupne začalo vnímať ako štandardné a podpora rozvoja kultúry spoločnosti bola odsunutá do marginálnej sféry. Toto vnímanie sa odzrkadlilo nielen vo financovaní kultúry, ktoré sa od roku 1993 z 1 % HDP znížilo na súčasnú úroveň 0,39 % HDP, ale je aj dôsledkom toho, že sa doteraz nepodarilo zadefinovať spoločenský význam kultúry. Je potrebné si uvedomiť, že kvalitný a originálny vklad do kultúry je otázkou sebaúcty a prestíže každej krajiny. Ak chceme v európskom priestore prezentovať štátnosť, musíme mať rozvinutú kultúru, premietnutú aj do systému vzdelávania tak, aby sa rozširoval rozsah kultúrnych činností.

Okrem prínosu pre jednotlivcov, kultúrny a tvorivý priemysel patrí medzi najdynamickejšie sektory v Európe a existuje tu veľký nevyužitý potenciál na tvorbu rastu a vytváranie pracovných miest. Tento sektor predstavuje vysokú mieru inovácie s veľkým hospodárskym potenciálom. Odhaduje sa, že v Európskej únii kreatívny priemysel tvorí okolo 3 % HDP a poskytuje kvalitné pracovné miesta pre približne 5 miliónov ľudí v celej EÚ. Na Slovensku je potenciál kreatívneho priemyslu veľmi málo využívaný (filmová tvorba a filmové štúdia, architektúra, dizajn, umelecké remeslá, hračky, videohry a aplikácie, IT priemysel,  digitálny obsah atď.).

Ďalšou slabou stránkou rozvoja kultúry a kultúrneho dedičstva je malé spoločenské povedomie o význame kultúry pre miestny a regionálny rozvoj, čo sa má za následok aj  nedostatočný systém podpory miestnej a regionálnej kultúry zo strany grantových a dotačných systémov verejnej správy. V niektorých regiónoch je kultúra výrazne poddimenzovaná s nízkou ponukou a účasťou umeleckých súborov a umelcov na podujatiach v zaostávajúcich a odľahlých častiach Slovenska. Takisto chýbajú voľnočasové a komunitné aktivity osvetových zariadení, ktoré sú zároveň súčasťou sociálnej záchrannej siete pre časť populácie v ohrození.

Ľahostajný prístup ku kultúre sa odráža aj vo význame architektúry a kultúry prostredia. Štát nedostatočne reguluje developerské projekty, ale aj vzhľad kultúrnej infraštruktúry (exteriér a interiér). Mestá a obce sa rozvíjajú bez akéhokoľvek hlbšieho zámeru,  ochrany kultúrneho dedičstva a zachovania genius loci.

Slovensko má mnohé významné pamiatky, no ich prístupnosť a propagácia je na veľmi nízkej úrovni. Nie je vypracované a zjednotené značenie, ktoré by upozornilo občanov a turistov na významné miesta a pamiatky. Lokality kultúrneho dedičstva majú problémy so základnou údržbou, chýba potrebná infraštruktúra k danej lokalite a doplnkové služby pre návštevníkov.

Kultúra sa však dá zlepšiť len celkovým zvýšením povedomia o dôležitosti kultúry. Dôležitú úlohu v tejto oblasti zohráva kultúrne vzdelávanie v školách. Kultúrne vzdelávanie umožňuje deťom a mládeži nadobudnúť nové zručnosti, rozvíjať kreativitu a kritické myslenie (aktívne tvorbou diela, animáciou, umeleckým remeslom, alebo pasívne čítaním kníh, počúvaním hudby, učením sa rozoznávať kvalitu vizuálneho umenia…). Deti vo všetkých regiónoch by mali mať možnosť pravidelne sa zúčastňovať umeleckých podujatí a navštevovať miesta kultúrneho dedičstva, vytvárať umelecké diela, mať príležitosť ich prezentovať. V tomto smere by štát mal lepšie podporovať aj oceňovať výsledky umeleckej tvorby jednotlivcov aj kolektívov.

Pokiaľ ide o fungovanie rezortu kultúry, je potrebné systém transformovať a modernizovať. V rezorte kultúry sa nachádza 29 inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR. Od pádu socializmu tieto inštitúcie a vôbec celý rezort neprešli žiadnou systematickou transformáciou. Stav inštitúcií a ich právno-ekonomické postavenie (príspevkové organizácie) kumuluje viacero nevýhod. Hospodárenie je založené takmer výlučne na zdrojoch zo štátneho rozpočtu, ktorých objem sa navyše v reálnych sumách (zohľadniac cenové a daňové úpravy, infláciu, valorizáciu miezd a pod.) neustále znižuje. Prostriedky sú v podstate dostačujúce len na pokrytie bežných prevádzkových nákladov, nie na rozvojové programy a projekty. Častým javom je aj skutočnosť, že ani pridelené financie nie sú mnohé inštitúcie schopné spravovať efektívne a účelne. Súvisí to s limitovanou pripravenosťou väčšiny manažmentov týchto ustanovizní, ale aj samotných štruktúr ministerstva kultúry, vyrovnať sa s transformačnými procesmi, prebiehajúcimi v spoločnosti, ako aj zmenou paradigmy chápania verejného záujmu v oblasti kultúry. Ak má byť kultúra otvorená novým trendom musí flexibilne reagovať na nové podnety a podmienky.

Médiá

V oblasti médií budeme presadzovať revíziu neodôvodnenej regulácie, s čím súvisia „potemkinovské“ novelizácie tlačového zákona a zákona o štátnom jazyku, rýchlou ihlou ušitý zákon o Rozhlase a televízii Slovenska, dôsledkom ktorého je okrem iného narušenie rovnováhy duálneho systému, regulačne poňatá implementácia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, alebo mnohonásobne účelovo novelizovaný zákon o vysielaní a retransmisii. To všetko tvorí veľmi ťažkopádny legislatívny rámec pre fungovanie médií na Slovensku. Digitalizácia vysielania a spoločnosti vo všeobecnosti je dôvodom na zásadné prehodnotenie regulácie v oblasti elektronických médií. Rozsiahla regulácia v oblasti rozhlasového vysielania je dôsledkom rozhodnutia Slovenska, európske smernice ju nevyžadujú. Udeľovanie televíznych licencií už nie je v súčasnosti viazané na získanie frekvencie, ktorých bol v čase analógového šírenia signálu obmedzený počet. Aj preto stráca regulačný orgán v tejto oblasti v podobe, v akej ho poznáme, svoje opodstatnenie.

Pre rozvoj médií ako súčasti kreatívneho priemyslu musíme reflektovať skutočnosť, že spôsob, akým ľudia konzumujú médiá a pracujú s nimi, sa v súčasnosti zásadne mení. Technicky najzručnejšie časti spoločnosti, medzi ktoré patrí najmä mládež, dnes prijímajú informácie predovšetkým prostredníctvom internetu, kde sa k nim dostávajú najmä cez sociálne siete, interaktívne služby alebo portály a pod. Tento obsah technologicky pokročilá verejnosť sleduje na počítačoch, a čoraz viac na tabletoch a mobilných telefónoch. Skúsenosti z minulosti ukazujú, že tieto trendy sa skôr či neskôr prejavia aj v ostatných častiach spoločnosti. Sú oblasti, v ktorých sú a budú verejnoprávne médiá vždy nezastupiteľné. Nadväzujúc na technologický vývoj je zrejmé, že tvorba (aj verejnoprávneho) obsahu bude stále dôležitejšia ako budovanie distribučných ciest či samotných inštitúcií. Aj v tejto oblasti bude preto nevyhnutné uplatňovať pravidlo minimalizovania prostriedkov na „správu“ zdrojov, a ich čoraz masívnejšie smerovanie do tvorby samotného obsahu. Potrebujeme moderné verejnoprávne médiá, nie moderné budovy verejnoprávnych médií. Spôsob výberu obsahu zároveň musí spĺňať najprísnejšie podmienky transparentnosti.

S cieľom deregulácie a vzhľadom na nízku úroveň ovládania cudzích jazykov na Slovensku chceme takisto zrušiť povinnosť dabovať filmy do slovenského jazyka. Krajiny, ktoré používajú titulky namiesto dabingu sa umiestňujú v indexe ovládania anglického jazyka dlhodobo na prvých priečkach (prvých 5 miest: Dánsko, Holandsko, Švédsko, Fínsko, Nórsko), zatiaľ čo Slovensko sa umiestňuje na 22. mieste. Povinné by boli len otvorené titulky v štátnom jazyku, dabovanie programov a filmov by bolo na dobrovoľnej báze.

Naše riešenia

  1. Zavedenie kultúrnych „pasov“ pre mládež, ktoré umožnia zvýhodnený prístup do národných kultúrnych inštitúcií.
  2. Zlepšenie prístupu ku kultúre aj v odľahlých a zaostalých častiach Slovenska. Jeho súčasťou bude aj povinné hosťovanie SND a ďalších kultúrnych inštitúcii po celom Slovensku.
  3. Kultúrne dedičstvo by sa malo zachovávať, obnoviť a využívať v čo najväčšej miere. Zaväzujeme sa, že budeme pokračovať v obnove a záchrane kultúrneho dedičstva s cieľom zachovať kultúrne a historické pamiatky pre ďalšie generácie a zároveň aj takýmto spôsobom podporiť rozvoj cestovného ruchu. Umožníme privatizovať vybrané ruiny kultúrneho dedičstva za symbolickú sumu so záväzkom ich obnovy a sprístupnenia verejnosti.
  4. Presadenie úpravy v rámci operačných programov eurofondov, tak aby sa eurofondy dali využiť na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok, ako je to v Českej republike.
  5. Na zvýšenie dostupnosti kultúry budeme podporovať vytvorenie integrovaných multifunkčných centier, ktoré budú spájať kultúrny, komunitný a informačný účel.
  6. Miestne samosprávy by mali zvážiť možnosť poskytnúť prebytočné nehnuteľnosti (napr. výrobné haly, industriálne priestory a pod.) na zriadenie komunitných či kultúrnych centier pre kreatívnych ľudí.
  7. Podpora transformácie knižníc tak, aby knižnice spĺňali aj úlohu komunitných a kultúrno-vzdelávacích centier, najmä so zameraním na deti a mládež.
  8. Aktívna podpora a rozvoj spoločensko-kultúrnych partnerstiev, to znamená podpora spolupráce a partnerstiev firiem, spoločností, organizácií, občianskych združení pre rozvoj kultúry v daných regiónoch. Takisto budeme podporovať kreatívne partnerstvo základných škôl s kultúrnym sektorom alebo kreatívnym priemyslom.
  9. Lepšia podpora kultúrnych aktivít a kultúrnych služieb v sociálnej oblasti a školstve.
  10. Zlepšenie a zjednotenie značenia prístupu ku kultúrnym, komunálnym a turistickým cieľom v systéme dopravného a informačného značenia.
  11. Zlepšenie interpretácie lokalít a kultúrneho potenciálu krajiny z hľadiska príbehu historickej budovy a lokality, opísania a priblíženia identity, autenticity lokality, sídla či regiónu.
  12. Zavedenie kultúrneho vzdelávania vškolách a príprava koncepcie kultúrnej a estetickej výchovy.
  13. S cieľom lepšej propagácie našej kultúry zlepšíme vzdelávanie v oblasti manažmentu a marketingu kultúry.
  14. Lepšia podpora vydávania pôvodnej slovenskej literatúry všetkých žánrov.
  15. Audit Audiovizuálneho fondu ajeho transformácia na transparentnú inštitúciu, ktorá sa bude aktívne podieľať na zlepšení kvality pôvodnej slovenskej filmovej tvorby.
  16. Vo financovaní RTVS navrhujeme zrušiť koncesionárske poplatky a zmeniť systém financovania tak, aby hlavným príjmom bol príspevok zo štátneho rozpočtu.
  17. Prehodnotenie statusu príspevkových organizácií a ich postupná transformácia podľa dôležitosti na rozpočtové prípadne iné verejnoprávne organizácie, ktoré budú pracovať na báze štátnych zákaziek. Nanovo zadefinujeme ciele, úlohy a poslanie transformovaných inštitúcií a zavedieme účinné postupy riadenia, správy, kontroly a evaluácie ich činnosti.
  18. Súčasné európske a svetové trendy smerujú k prepájaniu a posilňovaniu partnerstiev a k vzájomnej interakcii. Našim cieľom bude vytvárať intenzívnu a koncepčnú spoluprácu s inými rezortmi: (digitálny obsah, výraznejšieho zapojenie kultúrneho dedičstva do vzdelávacích aktivít, zabezpečenie komplexného informačného portálu v oblasti kultúry a cestovného ruchu, pokračovanie úspešného projektu Obnova hradov nezamestnanými a pod.).
  19. Zrušenie všetkých troch umeleckých fondov a zriadenie jednej nadácie pre podporu kultúry, kde bude mať zastúpenie literatúra, hudba aj výtvarné umenie.
  20. Kultúra mediálneho prostredia odráža kultúru národa, a preto budeme presadzovať prísnu ochranu detí a mládeže v mediálnom prostredí. Nevhodný obsah bude prísne kontrolovaný, s možnosťou odobratia licencie.
  21. Zavedenie povinnosti vysielať vzdelávacie programy a programy vo verejnom záujme aj pre súkromných vysielateľov, ktorí budú mať povinnosť uzatvoriť zmluvu so štátom.
  22. Transformácia štátneho kolosu RTVS na modernú televíziu, ktorá napĺňa svoje verejnoprávne poslanie s využitím nových technológií a trendov v audiovizuálnom priemysle: mobilita obsahu a variabilita prostredí (appka, mobil, tablet), optimalizácia obsahu, streaming…
  23. Zrušenie povinnosti dabovať filmy do slovenského jazyka so zachovaním povinnosti otvorených titulok v štátnom jazyku, teda v slovenčine.
  24. S cieľom posilnenia kultúry a úrovne slovenského jazyka budeme podporovať povinné štátnice zo slovenského jazyka na pedagogických odboroch.
  25. Spojenie regulačných orgánov pre oblasť vysielania a telekomunikácií a zásadné prehodnotenie kompetencií nového konvergovaného orgánu, ktoré by mohlo priniesť nielen ekonomickú efektívnosť, ale aj novú kvalitu regulácie samotnej.
  26. Revízia daňových zákonov a vytvorenie právnych predpokladov na intenzívnejšie sponzorstvo v kultúre.
  27. Zrušenie povinnosti umelcov a autorov prispievať do umeleckých fondov, keďže tvorcovia ako všetci občania platia daň z príjmov a ďalšie povinné platby do fondov sú v skutočnosti dvojitou daňovou záťažou.
  28. Na umeleckých školách budeme podporovať začlenenie kultúrneho manažmentu a autorského zákona do učebných plánov.
  29. Podpora vytvorenia nezávislej Rady pre kolektívnu správu práv podľa autorského zákona.