Program

….kde podnikať a dávať prácu iným je hodné obdivu a pomoci, a kde si živnostníkov vážime za to, že sa živia sami

Výzvy a problémy

Slovensko sa čím ďalej, tým viac stáva krajinou, kde sa podnikateľom ťažko žije. Ak chce vláda zvýšiť príjmy do rozpočtu, predovšetkým hľadá peniaze u podnikateľov, alebo živnostníkov, či už sú to daňové licencie, zvyšovanie odvodov, alebo daní. Pritom sú to práve podnikatelia, ktorí dávajú ľuďom prácu a znižujú nezamestnanosť. Na zvýšenie konkurencieschopnosti našich podnikateľov je potrebné vytvoriť prostredie, kde sa môžu rozvíjať a rásť. Za posledný rok sa však Slovensko vo väčšine ukazovateľov podnikateľsky priateľského prostredia, ktoré monitoruje Svetová banka, prepadlo o niekoľko priečok, či už je to dostupnosť financovania, stavebné povolenia, dane, cezhraničné obchodovanie, konkurzné konania.

Odstránenie byrokracie

Kľúčovým faktorom na zlepšenie podnikateľského prostredia je odstránenie byrokracie. Administratíva spojená s daňami a odvodmi je prekážkou podnikania i zamestnávania nových pracovníkov. Napriek miliardovým investíciám štátu do informatizácie sa náš systém sociálneho zabezpečenia z administratívneho hľadiska stále v mnohom podobá na model z konca 19. storočia. Odvody sa delia na odvody zamestnanca a zamestnávateľa, podnikatelia musia viesť pre štát rôzne evidencie a vyúčtovávať dane, čo ich zaťažuje administratívou. Presadíme preto realizáciu projektu zjednotenia daní, ciel a odvodov UNITAS s výrazným zjednodušením administratívy a automatizáciou (podávanie iba jedného spoločného výkazu, prihlášky…). O tomto systéme sa už hovorí 10 rokov, no stále sa nerealizoval. Podnikatelia musia s každým úradom komunikovať pod iným číslom (IČO, DIČ, číslo v Sociálnej poisťovni a zdravotných poisťovniach…).

Takisto na odbúranie bankových poplatkov a zjednodušenia platieb občania i podnikatelia budú platiť všetky platby štátu na svoje unikátne číslo účtu v štátnej pokladnici, rozdelenie na jednotlivé inštitúcie zabezpečí štát (dane, odvody, poplatky…). Na účet si môžu poslať aj peniaze navyše, z ktorých sa budú odrátavať rôzne menšie administratívne poplatky. Odpadne tak zháňanie kolkov v tej správnej hodnote na každom úrade.

Zrušením povinnosti meniť evidenčné číslo vozidla pri zmene okresu (zmena bydliska alebo predaj) odbremeníme od zbytočnej byrokracie podľa štatistiky polície desiatky tisíc majiteľov vozidiel ročne. V čase elektronickej evidencie a automatických čítačiek čísiel vozidiel nemá evidencia po okresoch žiadny praktický význam (čísla sa nehľadajú v papierových kartotékach ako kedysi). Takisto odbúrame povinnosť podávania daňových priznaní na cestnú daň. Cestnú daň budú na základe registrácie na podnikateľský subjekt pre štát vyberať poisťovne spolu s povinným zmluvným poistením.

Nemecký štandard

Po 21 rokoch existencie sa Slovenská republika dostala do bodu zlomu. Dlhy Slovenska sú po prvýkrát v histórii väčšie ako jeho majetok. Ak by SR bola firmou, musela by v tieto dni na seba vyhlásiť konkurz. Slovenská ekonomika preto nevyhnutne potrebuje zásadné systémové zmeny. Nepomôže nám hranie sa s nastavovaním jednotlivých čiastkových parametrov, ako sú napríklad výška daňových sadzieb alebo odvodov, na takýto prístup už nie je čas. V našom programe na zlepšenie podnikateľského prostredia chceme uplatňovať mnohé opatrenia z konceptu Nemecký štandard pre Slovensko.

Vymožiteľnosť práva

Slovensko dnes popiera ekonomickú teóriu a prax (dopytová krivka) súčasnou existenciou vysokej nezamestnanosti a nízkych miezd pri jednotnom európskom trhu práce, služieb a kapitálu. Jednoznačne najväčší podiel na tomto probléme podnikateľského prostredia má (takmer) neexistujúca vymožiteľnosť práva. Keď sa organizácii (inštitúcii, firme) nedarí, zvykne si urobiť audit. U nás sme na audite justície ušetrili, urobila ho za nás Európska komisia. Priniesla nám podľa očakávania veľmi zlú správu: V porovnaní s priemerom EÚ je slovenská justícia prezamestnaná, relatívne predražená a veľmi pomalá. V trvaní obchodných sporov je Slovensko 6. od konca rebríčka a v konkurzoch dokonca bezkonkurenčný „líder“. Vymožiteľnosť práva v podnikaní komplikujú dlhotrvajúce súdne procesy, dlhé doby vytýčenia prvého konania a dlhé doby odvolacieho konania medzi prvo- a druhostupňovým súdom. Problémom sú aj zložité postupy pri skončení podnikania a pomalé konkurzné konania.

Nemecké obchodné právo možno v určitom rozsahu využívať na Slovensku už dnes. Ak zmluvný obchodný vzťah obsahuje tzv. cudzí prvok, môžu si zmluvné strany zvoliť rozhodné právo podľa vzájomnej dohody – aj nemecké. Ak takýto prvok zmluva neobsahuje, aj tak sa možno vyhnúť slovenským súdom – voľbou rozhodcovského alebo arbitrážneho súdu.  Osobitným problémom je nevyplácanie faktúr dodávateľom tovaru alebo poskytovateľom služieb, najmä živnostníkom.

Inovácie a start-upy

Pre začiatok podnikania je kľúčová nielen dostupnosť štátnych úradov, ale aj cena a dostupnosť rôznych podnikateľských služieb, ako sú napr. služby záručnej a rozvojovej banky, audítori, daňoví poradcovia, tlmočníci, start-up zdieľané kancelárie, Eximbanka atď. Obzvlášť pre malé a stredné podnikanie je eliminácia vstupných prekážok vo forme rôznych počiatočných vyvolaných nákladov rozhodujúcim faktorom determinujúcim podnikateľskú aktivitu. Na podporu inovácií je dôležité budovať aj podnikateľské inkubátory a podporné centrá pre začínajúcich podnikateľov. Veľmi špecificky by mali vyzerať centrá pri veľkých univerzitných mestách (Bratislava, Košice – Prešov, Žilina, Banská Bystrica – Zvolen), kde je potrebné presadzovať vytvorenie kreatívnych univerzitných mestečiek (ohniská budúceho podnikateľského rozvoja), prepájanie špecifických vedomosti z rôznych oblastí (napr. IT/výroba – manažment – marketing) do ucelených celkov – či už univerzitnými platformami, projektmi, prepojením škôl, ale hlavne prepojením mladých ľudí do „mikroskupín“, ktoré skrývajú potenciál zárodkov budúcich firiem.

Daňový systém

Slovenský daňový systém v súčasnosti vo vzťahu k podpore podnikania zle funguje, je nespravodlivý a nestimulujúci, najmä v oblasti malého podnikania a živnostníkov. Segment malých a stredných podnikov štandardne zamestnáva približne dve tretiny všetkých pracujúcich v slovenskom hospodárstve. Kým veľký podnik si môže dovoliť zamestnať  dostatok vlastných účtovníkov, audítorov či daňových poradcov, pre živnostníka alebo malého podnikateľa je prehrýzanie sa stovkami až tisíckami strán zákonov, vyhlášok, usmernení často bariérou, ktorá ho  od podnikania odradí a radšej sa presunie k poberateľom štátnych dávok.

Nízka sadzba dane z príjmov zavedenej v roku 2004 (tzv. rovná daň) sa osvedčila a z hľadiska konkurencieschopnosti Slovenska potrebujeme dnes sadzbu nižšiu ako v okolitých krajinách.

Živnostníci budú mať možnosť „kúpiť“ si ročnú koncesiu. Takáto koncesia by sa vzťahovala na akúkoľvek „voľnú živnosť“, okrem presne vymedzených činností, pričom jej cena bude určená zo súčtu minimálnych povinných odvodov + určeného percenta zo všetkých príjmov nad úroveň, pri ktorej sa platia minimálne odvody. Cena bude nastavená tak, aby bola v po rovnaní so súčasným daňovo-odvodovým zaťažením výhodná a motivujúca pre všetky príjmové skupiny. Platba bude rozložená do mesačných splátok, pričom aktivácia licencie prebehne prvou platbou.

V oblasti daní budeme tiež podporovať jednoduchosť daňových priznaní, ako aj  zrušenie zbytočných špecifických daní, ako napríklad daň z pamäťových elektronických médií. Autorský poplatok, ktorý sa platí z čoraz širšej plejády technických zariadení, predražuje tieto zariadenia (napr. televízory o 3 %). Výnos tohto poplatku naviac končí v rukách súkromných správcov (organizácie kolektívnej správy), pričom títo z nakladania s verejnými zdrojmi neposkytujú žiaden transparentný verejný audit.

Hoci si to mnohí neuvedomujú, každý zamestnávateľ pomáha štátu pri každom  zamestnancovi 2-krát. Ak by ho totiž prepustil, nepríde štát len o príjmy z jeho daní a odvodov, ale musí mu poskytnúť primerané sociálne zabezpečenie, a teda poskytnúť nejakú formu dávky. A keďže nezamestnanosť je dnes najväčším problémom Slovenska, musíme byť každému podnikateľovi za každého zamestnanca 2-násobne vďační.

Monopolná a oligopolná daň

Monopol je všeobecne známa situácia, kde na trhu zabezpečuje ponuku tovarov či služieb výlučne jeden subjekt bez akejkoľvek konkurencie, a teda je veľké riziko zneužívania tejto situácie. Oligopolom je taká štruktúra na trhu, keď v danom odbore existuje len málo firiem, resp. len málo firiem spoločne má rozhodujúci podiel na danom trhu tovarov a služieb. Príkladmi monopolu sú napr. energetické distribučné firmy: SPP Distribúcia, ZSE Distribúcia, SSE Distribúcia, Východoslovenská distribučná, ale aj vodárenské spoločnosti a pod. Hoci si spotrebiteľ môže vybrať od koho plyn či elektrinu nakúpi, nemôže si vybrať cez koho rúry či drôty sa k nemu dostane (t. j. distribútora – do každého domu, resp. bytu vedú iba jedny rozvody plynu, elektriny či vody. Príkladmi oligopolu sú napr. banky alebo telekomunikační operátori. V oboch odvetviach 3 najväčšie firmy (banky) ovládajú buď rozhodujúci podiel na trhu (banky) alebo dokonca celý trh (Telekom).

Monopolné aj oligopolné firmy majú z takejto trhovej situácie mimoriadne výhody. Extrémom je situácia monopolov, kde štát často zákonom „garantuje“ primeranú mieru zisku. Prevádzkovanie takejto firmy sa tak mení z podnikania na rentiérstvo či mýtnictvo.

Ceny energií

Podnikanie na Slovensku sťažujú aj premrštené ceny energií (najmä elektrickej), ale aj netransparentná a nepredvídateľná energetická politika, z ktorej má osoh  pár vybraných subjektov, no dopláca na ňu celá ekonomika a všetky domácnosti.  Európska komisia konštatuje, že podiel výdavkov na úrovni 16 % výdavkov domácností je najvyšší v EÚ. Energetická náročnosť našej ekonomiky (potreba energií na produkciu 1 000 eur HDP) je približne 2-násobne vyššia než priemer EÚ. Sú to stámiliónové výdavky ročne. Pôvod celého problému je v zlom prístupe k problematike obnoviteľných zdrojov. Štát sa zaviazal v mnohých prípadoch garantovať vysoké výkupné ceny na 15 rokov a prostredníctvom tarify za prevádzku systému musíme splácať túto Ficovu „zástrčkovú” daň.

Odvody

Okrem zníženia  byrokracie by podnikateľskému prostrediu pomohli aj opatrenia v oblasti odvodového zaťaženia. Jednou z možností ako znížiť odvodové zaťaženie práce je úprava sadzieb jednotlivých fondov sociálneho poistenia na úroveň, ktorá umožní ich vyrovnané financovanie. Odstránia sa tým netransparentné transfery odvodov medzi fondmi, a vláda bude nútená priznať skutočnú dieru vo financovaní starobných dôchodkov a financovať ju transparentne zo štátneho rozpočtu. Ak sadzby zamestnancom klesnú z 9,4 % na 7,4 %, umožnia rast čistého príjmu zamestnanca.

Súčasná vláda zaviedla odvody z dividend. Výnos z dividend je však kapitálový výnos a ako jediný je selektívne zaťažený zdravotnými odvodmi, čo deformuje optimálnu štruktúru financovania podnikov. Extrémne komplikovaná administratíva prenáša neúmerné náklady na daňové subjekty pri veľmi nízkom celkovom výnose, ktorý navyše podniky obchádzajú. Namiesto zdravotných odvodov dividendy budú podliehať zrážkovej dani.

Odvody zamestnávateľa sú odmenou za prácu, preto nie je dôvod ich zamestnancovi v plnej miere nepriznávať. Zavedenie celkovej mzdy bude spojené s prepočítaním sadzieb odvodov tak, aby nedochádzalo k presunom prebytkov medzi fondmi Sociálnej poisťovne.

Malé a stredné podniky

Základom slovenského hospodárstva sú najmä malé a stredné podniky (ďalej len MSP), ktoré tvoria 99,9 % podiel z celkového počtu podnikateľských subjektov. V podnikovej ekonomike poskytujú pracovné príležitosti 71,8 % aktívnej pracovnej sily a podieľajú sa 55,1 % na tvorbe pridanej hodnoty. A práve malé a stredné podniky, ktoré nedisponujú určitým vankúšom na zmiernenie negatívnych dopadov štátnych regulácii, najväčšmi trpia nestabilným legislatívnym prostredím a byrokratickým zaťažením zo strany štátu. Takisto ich zaťažuje neistota vyplývajúca z častého novelizovania dôležitých legislatívnych úprav týkajúcich sa podnikania a v súčasnosti neexistujú legislatívne normy, ktoré by rozlišovali medzi veľkým podnikom a MSP. V rámci férovej hospodárskej súťaže by štát nemal selektívne zvýhodňovať vybrané odvetvia alebo dokonca podniky. Pri MSP je veľkým rizikom selektívne zvýhodňovanie veľkých podnikov. Veľké podniky majú výhodu nižších nákladov z rozsahu, väčšej vyjednávacej sily a ľahšieho prístupu ku kapitálu.

Naše riešenia

  1. Zníženie administratívnej náročnosti podnikania a realizácia projektu zjednotenia výberu daní, ciel a odvodov (UNITAS).
  2. Pre živnostníkov a malé podniky možnosť správy daní a odvodov v podobe služby – štátu nahlásia jediný údaj (mesačný obrat alebo mzdu) a od štátu dostanú platobný predpis s jedinou sumou na úhradu. Odbúrame tak starosti podnikateľov s rôznymi sadzbami, minimami a maximami. Všetko ostatné si vo svojich systémoch urobí štát.
  3. Jednotný identifikátor pre právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov v rámci projektu zjednotenia daní, ciel a odvodov UNITAS.
  4. Občania i podnikatelia budú platiť všetky platby štátu na svoje unikátne číslo účtu v štátnej pokladnici.
  5. Zrušenie povinnosti meniť evidenčné číslo vozidla pri zmene okresu (zmena bydliska alebo predaj).
  6. Zrušenie podávania daňových priznaní na cestnú daň. Cestnú daň budú na základe registrácie na podnikateľský subjekt pre štát vyberať poisťovne spolu s povinným zmluvným poistením, resp. príslušný daňový úrad.
  7. Výrazné zjednodušenie a sprehľadnenie elektronických služieb na ústrednom portáli verejnej správy (www.slovensko.sk). Reforma používania zaručeného elektronického podpisu a umožnenie jednoduchšej identifikácie pri komunikácii so štátom.
  8. Stabilné legislatívne prostredie. Ministerstvo hospodárstva by malo každý rok vyhodnocovať podnikateľské prostredie a navrhovať regulácie, ktoré je možné odstrániť.
  9. Zaviesť pravidlo, aby akákoľvek zmena zákonov ovplyvňujúca podnikanie bola účinná vždy len od 1. januára.
  10. Zrušenie gastrolístkov, keďže systém je administratívne náročný a stráca sa až 10 % hodnoty lístkov, ktoré ostávajú u emitenta lístkov. Ponúkneme zamestnancom možnosť rozhodnúť sa, či im má zamestnávateľ zabezpečiť gastrolístky alebo tú istú sumu vyplatiť ako finančný príspevok.
  11. Audit všetkých štátnych výkazov a hlásení. Redundantné, neúčelné, nevyužívané a zbytočné zrušíme a pre všetky ostatné zjednotíme termíny predkladania.
  12. Predvyplnené daňové priznania pre zamestnancov, čím zrušíme náklady zamestnávateľov na prípravu daňových priznaní zamestnancov.
  13. Zrušenie daňových licencií, ktoré sú jedným zo symbolov nepriateľského naladenia štátu voči podnikateľským aktivitám. Ich prínos pre rozpočet nie je významný a ako „daň zo straty“ nesú so sebou mnohé negatíva.
  14. Presadenie opatrení z konceptu Nemeckého štandardu v riadení štátu, a to prioritne v „špeciálnych ekonomických zónach“.
  15. Podnikatelia v špeciálnych ekonomických zónach si v otázkach obchodného práva budú môcť záväzne a výlučne vybrať z troch možností s bezprostrednou právnou podporou: 1. nemecký súd (v prípade prítomnosti „cudzieho“ prvku), 2. kvalitný arbitrážny súd (Viedeň, Mníchov, Frankfurt a pod.) a 3. rozhodcovský súd v danej zóne resp. pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore (s účasťou starostlivo zvolených kvalitných slovenských a nemeckých sudcov).
  16. Novelou Občianskeho súdneho poriadku zavedenie maximálnej doby vytýčenia prvého pojednávania, doby odvolania, ako aj maximálnej doby pre právoplatnosť rozsudku.
  17. Zavedenie trestnosti bezdôvodného nezaplatenia faktúry a povinnosť platiť faktúry v poradí pre firmy, ktoré platia svoje záväzky neskôr ako 60 dní po splatnosti.
  18. Zavedenie pravidla, aby uvedenie faktúry odberateľom do kontrolného výkazu o DPH sa považovalo za uznanie záväzku a v prípade jej neuhradenia za exekučný titul.
  19. Zriadenie špecializovaného obchodno-finančného súdu. Tak, ako pred niekoľkými rokmi zriadilo Slovensko na boj s organizovaným zločinom a korupciou Špeciálny súd, dnes je nevyhnutné zriadiť špecializovaný obchodný súd na boj s hospodárskou kriminalitou, rozkrádaním štátneho majetku, korupciou a machináciami pri verejnom obstarávaní. Jeho sudcovia musia byť odborne ekonomicky a finančne zdatní z praxe, alebo schopní potrebnú úroveň špecializácie v krátkom čase dosiahnuť.
  20. Podpora podnikateľských inkubátorov – t. j. združených centier podporných služieb. Tieto centrá budú miestom, kde začínajúci podnikateľ, ale prípadne aj prichádzajúci investor nájde na jednom mieste, rýchlo, efektívne a relatívne lacno všetko, čo pre začiatok svojho podnikania potrebuje (kancelárie so základnou infraštruktúrou, poradenstvo a pomoc pri formalitách týkajúcich sa založenia živnosti firmy, alebo daní, štátnu podporu vo forme úverov, záruk, dotácií a pod.). Takéto centrá podpory musia byť zriadené v každej jednotlivej špeciálnej ekonomickej zóne.
  21. Vytváranie kreatívnych univerzitných mestečiek s dôrazom na podnikanie, sieťovanie a prepájanie oblastí.
  22. Vytvorenie podporného fondu pre inovácie.
  23. Zavedenie živnostenskej koncesie založenej na princípe jeden dokument – jedna platba – žiadna ďalšia byrokracia.
  24. Zvýšenie dane z príjmu na 50 % bankám a regulovaným subjektom (energetické monopoly…). Takto získané prostriedky použijeme na zvýšenie daňového bonusu na dieťa a zníženie DPH na všetky potraviny na 10 %.
  25. Začínajúcim živnostníkom poskytnutie ročného bezplatného administratívneho servisu a možnosť zdaňovať príjmy živnostníkov formou paušálnej dane.
  26. Navrhneme nelimitovať daňovú odpočítateľnosť straty. V súčasnosti si môže podnikateľ uplatniť daňovú stratu len z obdobia maximálne štyri roky dozadu. Vysoké zisky neraz prichádzajú až po dlhom období a podnikatelia tak môžu skončiť v situácii, že platia dane z príjmu, hoci zo svojho niekoľkoročného podnikania dosiahli kumulovanú stratu.
  27. Zvýšenie stropu pre platenie preddavkov dane z príjmu fyzických osôb na 10.000 eur (dnes 2 500 eur). Preddavky nepredstavujú z pohľadu hotovostných tokov v rozpočte významnú položku a zbytočne zvyšujú administratívnu záťaž pre daňovníka.
  28. Zrušenie dane z pamäťových elektronických médií.
  29. Zvýšenie stropu pre povinnosť mesačného podávania priznania k DPH na 300 000 eur.
  30. Zrušenie platby DPH podnikateľom za dodávateľa, ktorý neplatí daň.
  31. V regiónoch juhovýchodného Slovenska, ktoré sú najväčšmi postihnuté nezamestnanosťou, štát poskytne investorom a zamestnávateľom nepriamy stimul – stimul vo forme možnosti dvojnásobného uplatnenia daňovo uznateľných osobných nákladov. Opatrenie bude platiť len pre registrované prevádzky podnikateľov, nie pre monopoly.
  32. Celú štruktúru distribučných poplatkov podrobíme auditu a následne eliminujeme neprimeranú ziskovosť benefitujúcich subjektov. V dôsledku týchto opatrení znížime cenu distribučných poplatkov na úroveň európskeho priemeru.
  33. Zavedenie možnosti zníženej sadzby nemocenského poistenia pre živnostníkov, ktorí si dávky vyplývajúce z nemocenského poistenia neuplatňujú aj celé roky. Podporu z poistenia by dostávali len pri pracovnej neschopnosti presahujúcej 30 dní (kritické choroby, úrazy).
  34. Zníženie sadzby odvodov zamestnanca z 9,4 % na 7,4 % a o rovnaké percento aj u živnostníkov.
  35. Zrušenie zdravotných odvodov z dividend fyzických osôb.
  36. Umožnenie 100 % odpisu podnikateľom. Voľnosť v časovom rozložení odpisov umožní investorom efektívnejšie plánovať projekty, pričom sa nezmení výnos verejnej správy. Opatrenie bude mať stimulačný efekt na investície.
  37. Zníženie počtu viazaných a remeselných živností. V súčasnosti existuje 34 remeselných a 85 viazaných živností. V mnohých prípadoch ide len o formálne požiadavky, ktoré nijakým spôsobom nevypovedajú o kvalite prevedenej práce.
  38. S cieľom zlepšenia podnikateľského prostredia zavedenie univerzálnej voľnej živnosti, ktorá bude umožňovať živnostníkovi podnikať v celom rozsahu v súčasnosti existujúcich voľných živností.
  39. Odstránenie pásma minimálnej mzdy. Tieto pásma znižujú flexibilitu pracovného trhu nielen pre nízkopríjmové, ale aj pre vyššie pozície.
  40. Zavedenie konceptu rodinného podnikania a špeciálneho štatútu pre rodinné podniky. Zabráni sa tak situácii, kedy si všetci členovia rodiny musia vytvoriť živnosť, či vstúpiť do zamestnaneckého vzťahu s ostatnými členmi rodiny.
  41. Zvýšenie pružnosti tvorby a zániku pracovných miest (odstupné, reťazenie, obmedzenie na počet odpracovaných hodín).
  42. V rámci regulačných a administratívnych povinností dôraz na zvýhodňovanie malých a stredných podnikov.
  43. Keďže podnikanie vo všeobecnosti nie je dostatočne atraktívne pre niektoré skupiny (v rámci krajín EÚ dosahuje Slovensko jedno z najnižších zastúpení generácie 50+, podiel mladých podnikateľov každoročne klesá) budeme venovať osobitnú pozornosť podpore seniorov, žien a mladých.
  44. Zavedenie povinnosti zverejňovať detailné údaje k jednotlivým projektom eurofondov. Všetky informácie o možnostiach využívania eurofondov musia byť dostupné na 1 mieste v užívateľovi priateľskej forme.