Program

… kde v osadách sú cieľom pracujúci ľudia, nie ďalší poberatelia dávok

Výzvy a problémy

Rómska problematika a spolužitie Rómov a majority na Slovensku boli dlhodobo zanedbávanou témou. Veľká časť rómskej populácie u nás žije na hranici chudoby, kde sa kombinujú viaceré znevýhodnenia: nezamestnanosť, nízko kvalifikovaná práca, nedostatok vzdelania, zlý zdravotný stav. Situáciu riešenia rómskej problematiky donedávna komplikovali aj nedostatočné dáta. V súčasnosti sa však odhaduje, že na Slovensku žije okolo 440 000 Rómov, čo je približne 8 % celkovej populácie rozmiestnených vo viac ako 2 800 obciach. Najväčšia miera rómskej menšiny je v Košickom kraji.

Rómskej problematike sa dlhodobo venujeme a za posledné štyri roky sa nám podarilo dosiahnuť výrazný pokrok v kľúčových oblastiach, ako sú napríklad vzdelávanie, vysporiadanie pozemkov pod rómskymi osadami a transformácia sociálneho systému. Na základe týchto skúseností považujeme rómsku problematiku za riešiteľnú a s týmto cieľom predstavujeme opatrenie v šiestich kľúčových oblastiach: Vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie, zdravie, finančná gramotnosť a posun verejnej mienky.

 Sociálny systém

Sociálny systém nerobí žiadny rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sa snažia žiť poctivo, majú záujem o prácu, starajú sa o svoje deti, dodržujú zákony, a tými, ktorí konajú pravý opak. Všetkých odkázaných ľudí systém dáva do jedného vreca. Takýto anonymný systém je neefektívny, nespravodlivý a nemotivuje k osamostatneniu sa od sociálnej pomoci štátu. Sociálny systém má vzhľadom na rómsku komunitu viacero problémov.

Vyplácanie sociálnych dávok je jednorazové a často spôsobuje stav, že mnohé deti z takýchto rodín podstatnú časť mesiaca hladujú. Rizikové rodiny tento nárazový finančný šok zvyčajne nedokážu zodpovedne absorbovať. To má za následok neefektívne rozloženie výdavkov, nižšiu odolnosť voči úžere, väčšie pokušenie podľahnúť hazardu a pod.

Systém spoločného posudzovania osôb v rodine finančne motivuje sociálne odkázaných rodičov, aby neuzatvárali manželský zväzok a takto mali zabezpečenú vyššiu sociálnu dávku. Systém spoločného posudzovania rodiny pridelí viac prostriedkov rodičom, ktorí po formálnej stránke zostanú nezosobášení, resp. rodičom, ktorí sa za týmto účelom rozvedú. Táto situácia jednak nepodporuje stabilitu rodiny a jednak vedie k zneužívaniu sociálneho systému. Nastavenie systému aktivačných prác a menších obecných služieb, ktoré ich organizáciu ponecháva na samosprávu, spôsobuje, že tieto práce sú vykonávané poväčšine len formálne.

Za problematické považujeme aj nastavenie príspevku na bývanie, ktorý sa dá ľahko zneužívať. Nárok na príspevok získa aj jednotlivec či rodina s asociálnym správaním sa. Nárok majú tí ľudia v hmotnej núdzi, ktorí majú k nehnuteľnosti nájomný, resp. vlastnícky vzťah, kým ľudia bez vlastnej nehnuteľnosti, resp. bez možnosti uzavrieť nájomný vzťah, nemajú na príspevok žiadny nárok.

Takisto je potrebné zlepšiť inštitút osobitného príjemcu, pretože zadržanie výplaty dávok a ich následné spätné vyplatenie demoralizuje poberateľov dávok a nenapomáha k ich socializácii.

Vzdelávanie

Vzdelávanie je najdôležitejším pilierom riešenia rómskej otázky. Rozdiel medzi príslušníkmi rómskej komunity a majoritným obyvateľstvom pokiaľ ide o roky strávené v škole, je priepastný. Príslušníkov rómskej populácie s neukončeným základným vzdelaním je podľa UNDP až 18 %. Zároveň, len 18 % rómskej populácie ukončí strednú školu s maturitou. Nízka úroveň vzdelania a zručností má katastrofálne následky pri hľadaní zamestnania. Nezamestnanosť vplýva na sociálnu situáciu, zadlženie a v konečnom dôsledku na negatívne správanie, čo sa následne prenáša na ďalšiu generáciu a vytvára bludný kruh vylúčenia a závislosti na sociálnom systéme.

Prvým krokom je podchytenie výchovy dieťaťa od začiatku. Často deti nezodpovedných rodičov behajú do siedmych rokov po ulici a nakoniec skončia v špeciálnej triede či škole, kde štát za vzdelávanie zbytočne platí 2,5-krát vyššiu sumu za dieťa ako v normálnej škole. Také dieťa nakoniec nezíska ani výučný list, ani prácu a zostáva závislé na sociálnom systéme. Navyše, v špeciálnych školách sa nachádzajú deti s ľahkým mentálnym postihnutím (veľakrát aj neodôvodnene diagnostikovaným), ktoré do špeciálnych škôl nepatria. Príplatok na špeciálne vzdelávanie týchto žiakov zbytočne zaťažuje štát a žiaci získavajú vzdelanie, ktoré ich predurčuje na dlhodobú sociálnu odkázanosť.

Takisto si myslíme, že spoločné vzdelávanie detí rôznych schopností, zručností, etník či postihnutí (inkluzívne vzdelávanie) rovnomernejšie rozvíja dieťa a lepšie ho pripravuje na praktický život. Je však potrebné, aby školský systém zohľadňoval reálne finančné aj personálne náklady na inkluzívne vzdelávanie.

Zamestnanie

Mať zamestnanie je základným predpokladom spoločenského a pracovného začlenenia každého jednotlivca. U rómskej populácie je možnosť nájsť si zamestnanie výrazne obmedzená. Hlavným problémom je nízka vzdelanosť, pracovné zručnosti a návyky, ale aj postoje zamestnávateľov k zamestnávaniu Rómov. Symptómom nesystematického prístupu je ja absencia štatistík, presné údaje o nezamestnanosti Rómov nemáme, situáciu môžeme len odhadovať na základe posúdenia v problémových a marginalizovaných lokalitách Slovenska. V okresoch s vysokým počtom rómskeho obyvateľstva je miera nezamestnanosti najvyššia. Je však zrejmé, že počet nezamestnaných Rómov systematicky rastie a rómska populácia tvorí výraznú časť dlhodobo nezamestnaných.

Pri súčasnej miere nezamestnanosti a nastavení daňového a odvodového systému je ilúziou si myslieť, že akýkoľvek podnikateľ príjme do práce Róma z osady, ak sa o voľné pracovné miesto zároveň zaujímajú stovky nerómskych nezamestnaných. Sociálne odkázaní ľudia sa často nachádzajú v regiónoch, kde je priemerná výška miezd veľmi nízka a miera nezamestnanosti výrazne vyššia ako je slovenský priemer. To umožňuje pracovné miesta obsadiť vzdelanými ľuďmi ochotnými pracovať aj za minimálnu mzdu. Preto je potrebné aktívne podporovať zamestnávateľov ochotných zamestnať aj sociálne odkázaných.

Ďalším problémom je, že dlhodobo nezamestnaní zostávajú bez efektívnej asistencie štátu pri hľadaní pracovného miesta a pomoc štátu dlhodobo nezamestnaným zväčša spočíva len vo formálnej evidencii týchto ľudí. Mnohí príjemcovia sociálnych dávok sú zároveň nelegálne zamestnaní. Povinnosť príjemcu sociálnych dávok len raz do mesiaca vo vopred známy termín sa dostaviť na úrad práce je nedostatočným opatrením na zabránenie zneužívania sociálneho systému.

Pracovná disciplína ľudí, ktorí dlhé roky nepracovali, je veľmi slabá. To niekedy vedie k situáciám, keď ľudia bez pracovných návykov rýchlo opúšťajú nové pracovné miesto, resp. niekedy ho aj odmietnu prijať. Pracovná disciplína v predchádzajúcich zamestnaniach nemá vplyv na formu a výšku sociálnej pomoci. To spôsobuje, že aj ľudia, ktorí do práce ponúknutej úradom práce nechodili, majú nárok na plnú výšku sociálnych dávok.

Bývanie

Rómske osady vznikali postupne od čias Márie Terézie, kedy sa Rómovia usadili v blízkosti obcí a miest, veľakrát na cudzích pozemkoch. Predstavitelia štátnej moci dlhodobo tolerovali výstavbu na cudzích pozemkoch, čo bránilo vlastníkom svoje pozemky užívať.

Nezodpovedný prístup niektorých nájomníkov a rovnostársky prístup obcí a miest k sociálne odkázaným nájomníkom obecných bytov, spôsobuje zosilňovanie negatívneho názoru majority na celé komunity a vyvoláva pocit krivdy u zodpovedných nájomníkov bytov. Na správanie nezodpovedných nájomníkov obecných bytov doplácajú zodpovední nájomníci bytov a celé komunity.

Mnohí nájomníci obecných a mestských bytov systematicky neplatia nájom za užívanie bytov a účty za služby spojené s užívaním bytov. Poberateľ sociálnych dávok, ktorý je zároveň nájomcom obecného či mestského bytu, musí dať písomný súhlas na zrážky platieb spojených s bývaním zo sociálnych dávok.

Zdravie

 V súlade s odporúčaniami národných aj medzinárodných inštitúcií patrí oblasť zdravia v MRK medzi kľúčové. Často nedostatočný prístup týchto ľudí k zdravotnej starostlivosti, ako aj nedostatočná informovanosť o zásadách hygieny, prevencii, životospráve, či sexuálnom a reprodukčnom zdraví ma výrazne negatívny vplyv na kvalitu života a celkový zdravotný stav obyvateľstva v MRK.

Napriek absencii reprezentatívnych výskumov zdravia Rómov na Slovensku, výsledky existujúcich štúdií poukazujú jednak na rozdiely v zdravotnom stave marginalizovaných Rómov v porovnaní s majoritnou populáciou a zároveň na nerovnosti v prístupe k zdravotným službám a k občianskej vybavenosti priamo vplývajúcej na zdravotný stav (napr. vyšší výskyt infekčných ochorení), úroveň hygieny a celkovú kvalitu života.

Problematický je aj prístup k pitnej vode, pokladaný za základné ľudské právo a v našich geografických podmienkach považovaný za samozrejmosť. Medzi priority v tejto oblasti riešení rómskej problematiky určite musí patriť zlepšenie dostupných dát o zdravotnej situácii ľudí v MRK, zlepšenie prístupu k zdravotne nezávadnej, pitnej vode, zníženie výskytu infekčných ochorení, dlhodobá osveta v oblasti zdravia, programy podporujúce zdravý životný štýl, ako aj programy ochrany a podpory sexuálneho a reprodukčného zdravia (vrátane vedenia k zodpovednému rodičovstvu) a aj zvýšenie dostupnosti a miery využitia služieb zdravotnej starostlivosti.

 Finančná gramotnosť

 Bludný kruh chudoby v MRK je vo veľkej miere spôsobený nedostatočným finančným povedomím, teda neznalosťou základných pravidiel narábania s financiami a produktmi finančného trhu. Táto situácia je živnou pôdou pre pretrvávajúci, vážny problém úžerníctva v MRK. Aktivity úžerníkov sú v rómskych komunitách mimoriadne rozšírené a nesú zodpovednosť za širokú paletu problémov spájaných so životom v MRK, vrátane prípadov extrémnej chudoby, neadekvátneho bývania, či strata strechy nad hlavou.

Tieto negatívne dôsledky nízkej finančnej gramotnosti v sociálne znevýhodnenom prostredí vrátane úžery možno odstrániť cieleným vzdelávaním Rómov v oblasti zodpovedného prístupu k financiám. Dobré príklady z praxe dokazujú efektivitu takéhoto vzdelávania. Súčasťou zvyšovania finančnej inklúzie MRK musí byť zlepšenie prístupu k finančným produktom, mikropôžičkovým programom, ochrana pred činnosťou úžerníkov a nelegálnymi praktikami úverových spoločností.

 Posun verejnej mienky

Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohé problémy spolunažívania marginalizovaných rómskych komunít a majority vychádzajú z objektívnych problémov a rozdielov medzi obomi skupinami obyvateľstva. Na druhej strane, dnes už vieme identifikovať množstvo nepravdivých informácií, predsudkov a stereotypov, ktoré majú pramálo spoločné s realitou v rómskych komunitách. Mnohé z týchto mýtov sú napriek svojej nepodloženosti mimoriadne rozšírené medzi majoritným obyvateľstvom a zbytočne prehlbujú už existujúcu priepasť medzi MRK a majoritou. Túto situáciu ďalej zhoršuje spôsob informovania mienkotvorných médií, ktoré až príliš často v honbe za senzáciou informujú nevyvážene, s dôrazom na negatívne aspekty života v sociálne znevýhodnených komunitách. Deje sa tak aj napriek veľkému množstvu pozitívnych príkladov z praxe a príkladov dobrého spolunažívania Rómov a majority v mnohých lokalitách Slovenska. Tento trend ďalej posilňuje negatívny postoj majority voči Rómom.

V snahe zvýšiť povedomie väčšinového obyvateľstva o reálnom stave vecí v MRK na Slovensku je nevyhnutné investovať adekvátne zdroje do informačných kampaní a aktivít zameraných na budovanie mostov, búranie stereotypov, zvýšenie tolerancie a zlepšenie vzájomného poznania a pochopenia. Súčasťou tohto úsilia musí byť zlepšenie implementácie antidiskriminačnej legislatívy a jej nástrojov a zaviesť funkčné mechanizmy prevencie a riešenia konfliktov medzi rómskou a väčšinovou populáciou.

Naše riešenia

  1. Rizikovým rodinám vyplácať finančnú časť sociálnych dávok v týždňových intervaloch priamo na účet vedený v banke s platobnou kartou a rozvrhnúť výplatné termíny sociálnych dávok jednotlivých členov komunity počas rôznych dní v mesiaci.
  2. Neplnoletým matkám, ak súd rozhodol o priznaní ich rodičovských práv, vyplácať príspevok a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa len účelovo viazaný na výdavky súvisiace s rodičovstvom.
  3. Keďže počet reálnych miest na výkon aktivačných prác je nedostatočný, umožníme vytvárať v rizikových obciach nízkokvalifikované miesta na výkon aktivačných prác aj súkromnému sektoru, cirkvi, urbárskemu spoločenstvu, neziskovým organizáciám.
  4. Možnosť získať aktivačné miesto, a tak zlepšiť rodinný rozpočet by mali mať len tí sociálne odkázaní ľudia, ktorí si budú plniť všetky zákonné povinnosti so špeciálnym dôrazom na pravidelnú dochádzku a správanie sa ich detí v škole a nebudú páchať priestupkovú alebo trestnú činnosť.
  5. Nárok na príspevok na bývanie bude mať občan v hmotnej núdzi, avšak v závislosti na plnení si zákonných povinností a páchaní priestupkovej a trestnej činnosti.
  6. Umožniť rodinám zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP), bez vlastného bývania, čerpať preddavkovo príspevok na bývanie, ktorý však bude účelovo viazaný na kúpu stavebného materiálu s cieľom svojpomocnej výstavby, rekonštrukcie alebo nadobudnutia obydlia.
  7. Neumožniť žiadne spätné vyplatenie raz zadržaných dávok.
  8. Keďže niektoré druhy sociálnych dávok členov rodín v hmotnej núdzi nie je možné zahŕňať do inštitútu osobitného príjemcu, navrhujeme umožniť zahrnutie všetkých príjmov zo sociálnych dávok do inštitútu osobitného príjemcu.
  9. Priestupková a trestnoprávna činnosť detí často ostáva bez postihu, navrhujeme, aby pokutu musel rodič odpracovať formou verejnoprospešných prác.
  10. Miera kriminality člena rodiny neovplyvňuje formu a výšku sociálnych dávok, a preto navrhujeme sociálne dávky naviazať na mieru kriminality rodiny.
  11. Zavedenie povinnej 3-ročnej predškolskej výchovy pre deti zo SZP.
  12. Rozšírenie kapacít materských a základných škôl v obciach s výrazným zastúpením nezaškolených detí zo SZP.
  13. Výrazné zvýšenie personálnych, odborných a materiálnych kapacít poskytovateľov predškolského a školského vzdelávania, ako aj podiel kvalifikovaných pedagogických asistentov v MŠ a ZŠ.
  14. Zavedenie celodenného výchovného systému pre deti zo SZP, ako aj prázdninovú prevádzku materských a základných škôl s cieľom zmysluplne podchytiť výchovu detí z rizikových rodín aj počas prázdnin.
  15. Podpora plynulejšieho prechodu žiakov zo SZP zo základnej na strednú školu formou mentorských a tútorských programov. Analyzovať budeme tiež možnosti a dopady predĺženia povinnej školskej dochádzky do 18. roku života.
  16. Zavedenie systému finančnej podpory vzdelávania žiakov zo SZP na stredných školách, okrem iného formou motivačných štipendií. Náklady spojené so stredoškolským štúdiom sú najčastejšou prekážkou ďalšieho vzdelávania detí zo SZP.
  17. Zmenou metodiky a zavedením kontrol zabezpečíme objektívnu vstupnú, ako aj priebežnú diagnostiku detí zodpovednou štátnou inštitúciou, aby sa zastavilo neodôvodnené prijímanie žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím do špeciálnych základných škôl, ktoré stoja štát výrazne viac ako bežné ZŠ. Zároveň produkujú profesionálnych poberateľov sociálnych dávok aj z detí, ktoré sú schopné navštevovať bežnú ZŠ a získať pracovnú kvalifikáciu.
  18. Zavedenie možnosti dodatočného doplnenia nižšieho sekundárneho vzdelania po ukončení povinnej školskej dochádzky, čím umožníme ľuďom zo sociálne znevýhodneného prostredia zvyšovať svoju kvalifikáciu a uplatniteľnosť na pracovnom trhu.
  19. Systémovo oslobodiť od platenia odvodov počas určitého obdobia zamestnávateľov, ktorí zamestnajú nízkokvalifikovaného a dlhodobo nezamestnaného. Obdobie naviazať priamo úmerne na mieru nezamestnanosti v regióne.
  20. Prostredníctvom zavedenia sociálneho aspektu do verejných obstarávaní, dáme možnosť uchádzať sa o verejné zákazky na nízkokvalifikované práce len tým firmám, ktoré na práce zamestnajú minimálne 20 dlhodobo nezamestnaných.
  21. Kontinuálne a dlhodobé pokračovanie Národného projektu terénna sociálna práca a NP komunitné centrá v obciach s prítomnosťou MRK.
  22. Motivovať obce k zriaďovaniu sociálnych podnikov v oblastiach pôsobenia, v ktorých nekonkurujú miestnym súkromným subjektom.
  23. Forma a výška sociálnej pomoci bude zohľadňovať pracovnú disciplínu v predošlých zamestnaniach.
  24. Aj ľudia, ktorí odmietnu prijať zjavne vhodnú prácu ponúknutú úradom práce, majú naďalej nárok na plnú výšku sociálnych dávok. Preto navrhujeme, aby odmietnutie vhodného pracovného miesta nezamestnaným malo zásadný vplyv na formu a výšku sociálnej pomoci.
  25. Podpora vzdelania a prípravy pre trh práce prostredníctvom rekvalifikácie, ďalšieho a druhošancového vzdelávania pre dlhodobo nezamestnaných v priamej nadväznosti na potreby lokálneho trhu práce.
  26. Podpora prechodu uchádzačov o zamestnanie zo SZP na otvorený trh práce prostredníctvom subjektov sociálnej ekonomiky a tzv. prestupného zamestnávania.
  27. Štát odškodní vlastníkov pozemkov pod nelegálnymi rómskymi osadami, keď vlastníkom pozemkov ponúkne zámenu za pozemok štátu v rovnakej hodnote. Následne štát ponúkne na odpredaj obyvateľom rómskych osád pozemky vo vlastníctve štátu, možnosť tieto pozemky dlhodobo prenajímať. Toto riešenie bolo ako európsky unikát úspešne otestované v štyroch obciach na Slovensku a sme pripravení ho uplatniť systémovo.
  28. Vytvoriť viacstupňové nájomné bývania a zaviesť systém tzv. prestupného bývania s možnosťou prestupu do vyššej či nižšej kategórie v závislosti od možnosti asprávania sa nájomníkov bytov.
  29. Zaviesť automatické inkaso platieb spojených s bývaním z vyplácaných sociálnych dávok, ktoré nebude podliehať súhlasu poberateľa sociálnych dávok.
  30. Zlepšiť technickú vybavenosť a infraštruktúru v MRK realizáciou výstavby ciest a inžinierskych sietí zo zdrojov EÚ.
  31. Podpora nájomného a vlastníckeho bývania v MRK formou svojpomocnej výstavby domov a bytov a systému mikropôžičiek, ktorý bol už v minulosti úspešne overený v praxi.
  32. Zefektívniť zber dát o zdravotnom stave obyvateľstva žijúceho v MRK, keďže dostupné informácie v tejto oblasti sú nedostatočné.
  33. Zlepšiť dostupnosť k pitnej vode v rómskych komunitách, namä prostredníctvom nízkonákladových opatrení, ako je hĺbenie studní a pod.
  34. Zlepšiť prístup osôb v MRK k základnej zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu v oblasti zdravia a hygieny, konkrétne zvýšením počtu zdravotných asistentov pôsobiacich v teréne. Zároveň zabezpečíme dlhodobý priebeh týchto aktivít, ktoré boli v minulosti realizované len projektovo.
  35. Podpora vysokej miery zaočkovanosti detí v SZP a zlepšenie detekcie lokálnych epidémií s cieľom zníženia výskytu infekčných ochorení v MRK a ich okolí.
  36. Prijatie opatrení na zvýšenie finančnej gramotnosti v SZP, vrátane podpory základného finančného vzdelávania a poskytovania informácií o finančných službách.
  37. Zlepšenie možnosti prístupu osôb z SZP k finančným službám a predovšetkým k mikropôžičkovým programom.
  38. Lepšia ochrana osôb zo SZP pred nelegálnymi praktikami úverových spoločností a pred úžerou, ktorá nesie dlhodobo silný podiel zodpovednosti na bludnom kruhu chudoby v týchto komunitách.
  39. Vytvoríme modernú platformu umožňujúcu zber a výmene informácii, skúseností, projektov, dát a príkladov dobrej praxe medzi jednotlivými aktérmi v oblasti rómskej problematiky (obce, mimovládne organizácie, ministerstvá, médiá, úrad splnomocnenca pre rómske komunity…).
  40. Vypracovanie celoslovenskej, dlhodobej komunikačnej stratégie zameranej na odbúravanie predsudkov, populárnych mýtov a stereotypov voči Rómom. Na základe tejto stratégie budeme realizovať dlhodobú verejnú edukačnú kampaň.