Slovensko v prosperujúcej a bezpečnej Európe

Civilizačný priestor Slovenska

Vstup do Európskej únie bol pre ľudí na Slovensku civilizačnou voľbou a historickým míľnikom. Členstvo v Európskej únii a NATO podstatne rozšírilo možnosti Slovenskej republiky formovať jej vonkajšie prostredie. Je zárukou prežitia a rozvoja nášho štátu v globalizovanom svete.  Osobitne to platí v strednej Európe. Riešenia globálnych problémov,  ak majú byť úspešné, sa musia realizovať v multilaterálnom rámci, za pomoci a podpory spojencov. Preto je životným záujmom Slovenska udržanie vitality a akcieschopnosti NATO a EÚ, založenej na solidarite a spolupráci medzi členmi – našimi spojencami či partnermi. Tmelom Európskej únie je spoločný hodnotový základ – demokracia, sloboda a vláda zákona. Medzi strategické záujmy Slovenskej republiky patrí rozširovanie priestoru stability, mieru, slobody a voľného pohybu tovarov a ľudí v Európe a vo svete.

Obdobie neistoty

Presadzovanie hodnôt a záujmov v dynamicky sa meniacom svete je čoraz náročnejšie. Vojnový konflikt na Ukrajine, nestabilná situácia na Balkáne či postupný rozpad medzinárodného usporiadania na Blízkom a Strednom Východe v dôsledku rozšírenia vplyvu teroristických, extrémistických a militantných skupín, postavilo do popredia bezpečnostnú dimenziu slovenskej zahraničnej politiky. Je pravdepodobné, že tieto zmeny vnášajú do medzinárodných vzťahov dlhé obdobie nestability. Náznaky rozpadu doterajšieho poriadku vidíme aj v rámci Európskej únie. Odchod Veľkej Británie, ktorá bola desaťročia spoľahlivým a predvídateľným členom EÚ, spôsobil otrasy, ktoré môžu pokračovať.Navyše, migračná kríza viedla k oslabeniu zodpovedných európskych lídrov a posilnila nástup populistov a krajnej pravice naprieč Európou. Faktom tiež je, že politika súčasnej  administratívy Spojených štátov amerických vyvoláva pochybnosti v otázkach európskej – a teda aj slovenskej – obrany a bezpečnosti. Tak, ako bolo vybudovanie európskeho projektu dielom talentovaných a skúsených štátnikov, odchod Veľkej Británie a napätia v EÚ sú výsledkom nezodpovednej a populistickej vlny založenej na klamstvách a polopravdách. Rozmáha sa nielen v Európe, ale aj v iných častiach sveta a nestabilita rastie.

Naša vízia

Hnutie OĽANO podporuje pro-európske smerovanie Slovenskej republiky. Presadzuje však euro-realizmus. Viaceré strany na Slovensku zastávajú ťažko pochopiteľné až extrémne postoje. Buď Európsku úniu iba kritizujú a nezmyselne presadzujú úplný odchod Slovenska z únie alebo naopak, chcú neprimerane posilniť právomoci únie a presadzujú hlbokú integráciu hraničiacu so stratou národnej suverenity či identity. Oba extrémy by Slovensko výrazne poškodili. Našou víziou je bezpečná a prosperujúca únia, založená  na jasných pravidlách a úcte k národnej suverenite členských štátov. Naše hnutie má k EÚ vyváženú pozíciu, pričom si uvedomuje jednoznačné ekonomické, bezpečnostné, sociálne a iné výhody, vyplývajúce z členstva v únii, ale upozorňuje na problematické oblasti, ktoré sú pre národné záujmy Slovenskej republiky nevýhodné či dokonca škodlivé. Máme záujem priniesť odbornosť, ktorá bude presadzovať národné záujmy, ochraňovať naše kresťanské kultúrne hodnoty, ale tiež znižovať byrokraciu, zjednodušovať pravidlá a pomôže lepšie využívať eurofondy a iné podporné politiky EÚ.

Priority vo voľbách do Európskeho parlamentu

1. Obnovenie dôvery v európsky projekt

Projekt Európskej únie je jedným z najúspešnejších príbehov v európskych dejinách. Vďačíme mu predovšetkým za vyše 70 rokov mieru. Aby tento úspešný príbeh mohol pokračovať, potrebujeme sa vysporiadať s  najväčšou výzvou, ktorej dnes únia čelí. Tou je chýbajúca dôvera. Prekážkou dôvery je predovšetkým rozklad solidarity medzi členskými štátmi. Európsky projekt nemôže fungovať bez spoločných pravidiel – a tie musia platiť rovnako pre všetkých. Žiaľ, či už sa jedná o ochranu vonkajších hraníc Schengenského priestoru alebo o rozpočtové a dlhové pravidlá, ktoré v roku 2018 stále plne nedodržiavalo vyše 60 percent členských štátov, prevažne zo západnej Európy. Členské štáty by tiež nemali v rozpore s princípom solidarity presadzovať len svoje úzke záujmy na úkor iných členov, ako napríklad pri plynovode Nordstream II alebo pri spoločnej poľnohospodárskej politike.

Dôveru oslabuje aj bujnejúca byrokracia v spoločných európskych inštitúciách. Počty úradníkov, agentúr a poradných orgánov neklesajú, regulácií neubúda, práve naopak. Technokratická mentalita, ktorá prevláda v Bruseli, v Štrasburgu a v Luxemburgu, vedie k nárastu pocitu vzdialenosti medzi európskymi úradníkmi a tými, komu majú slúžiť – európskymi občanmi. Výsledkom, najmä v novších členských štátoch ako je Slovensko, je dlhodobo nízka účasť v eurovoľbách. Obnovenie dôvery vyžaduje zásadné obmedzenie byrokracie a úsilie o  solidaritu nielen v slovách, ale aj  skutkoch všetkých členských štátov.

Čo budeme presadzovať?

  • Dodržiavanie spoločných pravidiel zo strany všetkých členských štátov, a to najmä v rozpočtových otázkach.
  • Rešpektovanie národných záujmov novších členských štátov v strategických oblastiach, najmä v energetike a poľnohospodárstve.
  • Zásadné znižovanie byrokracie, najmä prehodnotením činnosti niektorých európskych agentúr. Treba zlúčiť tie s podobným zameraním a  zrušiť nepotrebné agentúry.
  • Vyvinutie spoločnej európskej metodológie pre meranie regulačného zaťaženia a  stanovovanie presných ročných a viacročných cieľov na znižovanie byrokracie a ich dôsledné plnenie zo strany európskych inštitúcii.
  • Ustanovenie trvalého sídla Európskeho parlamentu v Bruseli alebo Štrasburgu s cieľom ušetriť vyše 100 miliónov eur ročne kvôli striedavým zasadnutiam.
  • Navrhujeme vyhradiť agendu debyrokratizácie ako osobitnú agendu pre jedného z budúcich podpredsedov Európskej komisie.
  • Zvýšenie informovanosti o činnosti Únie a prínosov členstva formou informačných kampaní, osvetových aktivít a kultúrnych podujatí.

2. Spolupráca v boji proti korupcii a daňovým únikom

Tak ako členstvo v Únii otvára väčšie príležitosti pre obchod, vzniká tiež väčší priestor pre daňové úniky, krátenie cla či komplikované finančné schémy schránkových firiem s úmyslom obohatiť sa na úkor občanov. Tieto aktivity sa týkajú špekulantov, organizovaných skupín, ale aj nadnárodných korporácii.

Odhaduje sa, že úniky na daniach pripravia krajiny Európskej únie o 55 až 75 miliárd eur ročne. Daňové úniky sa týkajú vo veľkej miere nadnárodných spoločností, ktoré sa vyhýbajú daniam tak, že svoje zisky smerujú do krajín s nízkym daňovým zaťažením, prípadne do krajín, ktoré umožňujú rôzne výnimky ako napríklad Írsko alebo Luxembursko. Ďalšou oblasťou je zlepšenie výberu DPH, kde EÚ prichádza o približne 150 miliárd eur ročne. V tejto oblasti je potrebná úzka spolupráca všetkých krajín EÚ, hlavne pokiaľ ide o automatickú výmenu informácii.

Na druhej strane, najmä štáty strednej a východnej Európy zápasia s netransparentným využívaním európskych fondov. Tie sú dobrým prostriedkom a vhodným nástrojom pre rozvoj regiónov únie, aj tých slovenských. No ako sa presviedčame, eurofondy sú ľahkým terčom korupcie. V záujme budovania vzájomnej dôvery v únii a adresnej pomoci regiónom je nevyhnutné, aby členské štáty, vrátane Slovenska, pristupovali k čerpaniu fondov vysoko zodpovedne. Predchádzanie a dôsledné trestanie ekonomickej kriminality si vyžaduje spoluprácu na úrovni členských štátov, ako aj na európskej úrovni.

Čo budeme presadzovať?

  • Prijatie európskeho infozákona, ktorý by všetkým inštitúciám a orgánom únie ukladal povinnosť dať občanom odpovede na otázky v súvislosti s využívaním prostriedkov európskych daňových poplatníkov.
  • Verejne dostupný register konečných užívateľov výhod vo všetkých krajinách EÚ, ktorý by zlepšil kontrolu schránkových firiem a pomohol v boji proti korupcii a praniu špinavých peňazí.
  • Urýchlené vytvorenie spoločného európskeho zoznamu nespolupracujúcich daňových jurisdikcií.
  • Prijatie konkrétnych nástrojov a indikátorov na prevenciu agresívnych praktík daňovej optimalizácie, ktorá zneužíva rozdiely medzi národnými systémami.
  • Zlepšenie výberu DPH, kde má Slovensko veľké rezervy.
  • Pravidlá pre lepšiu definíciu transferového oceňovania.
  • Lepšia ochrana oznamovateľov korupcie a oznamovateľov daňových podvodov na európskej úrovni.
  • Zavedenie európskeho kódexu pre bankárov, daňových poradcov, právnické a účtovnícke firmy
  • Zdanenie nadnárodných spoločností, ktoré by zabezpečilo, že zisky vytvorené v EÚ budú v EÚ aj zdanené.
  • Zvýšenie štandardov kontroly získavania dotácií z európskych fondov, napríklad lepšou informovanosťou o možnostiach ich čerpania a zvýšením transparentnosti. Pri udelení a vyhodnocovaní dotácií by sa mal klásť dôraz na pozitívne účinky pre verejnosť a trh ako celok: priveľa dotácii dnes netransparentne končí v súkromných firmách bez akéhokoľvek verejného prospechu.

3. Zachovanie slobody pohybu tovarov a osôb a prísna kontrola migračných tokov do Európy

Sloboda pohybu je jedným z najdôležitejších výdobytkov Únie. Od roku 2007 slovenskí občania naplno využívajú možnosť slobodne sa pohybovať pri práci, podnikaní, štúdiu či voľno-časových aktivitách naprieč celou Európou. Ako však ukázala migračná kríza v lete 2015, užívanie výhod vnútri Schengenského priestoru musí byť nevyhnutne spojené s dôslednou ochranou vonkajšej Schengenskej hranice. Počet ekonomických migrantov, ale aj utečencov prichádzajúcich do Európy za posledné roky výrazne klesol, no táto téma stále vyvoláva napätie medzi členskými štátmi. Kľúčom pre zachovanie Schengenu a kontrolu migrácie je zodpovedné plnenie povinností jednotlivých členských štátov a zintenzívnenie európskej spolupráce v tejto oblasti.

Čo budeme presadzovať?

  • Technologické aj personálne posilnenie vonkajšej Schengenskej hranice s cieľom zabrániť opätovnej migračnej kríze z roku 2015. Urobíme všetko pre to, aby táto dohoda naďalej fungovala. V prípade nutnosti podporíme nasadenie bezpečnostných zložiek či ozbrojených síl v rámci špeciálnych misií EÚ.
  • Pokračovanie rokovaní s Tureckom, Egyptom a Líbyou, keďže veľká časť migrantov smerujúcich do Európy prechádza práve cez tieto krajiny. Budeme sa zasadzovať za adresnú pomoc týmto krajinám, aby tam migranti mohli ostať a nemuseli sa vydávať na nebezpečnú cestu cez more. Preto navrhujeme poslniť kapacity záchytných táborov pre migrantov a utečencov v týchto krajinách.
  • Prijatie spoločného európskeho zoznamu bezpečných krajín, ktorých obyvatelia nemajú vo všeobecnosti predpoklad získať v EÚ azyl.
  • Urýchlené uzatvorenie readmisných dohôd najmä s africkými krajinami, aby sme mohli neúspešných žiadateľov o azyl rýchlejšie vracať do ich domovských krajín. Snahy o zavedenie povinných európskych kvót pre žiadateľov o azyl považujeme za politický aj odborný nezmysel: nie je nič, čo by migrantov po úspešnom azylovom konaní v pridelenej krajine udržalo.
  • Zvýšenie prostriedkov a konkrétne opatrenia na intenzívny boj proti pašerákom ľudí, prísnejšia kontrola na hraniciach a dôkladnejšia registrácia migrantov.
  • Zrýchlenie procesu repatriácie nelegálnych migrantov.

4. Vyššia životná úroveň aj vďaka spravodlivejším eurofondom

Členstvo v Únii je jedným z významných dôvodov stúpajúcej životnej úrovne na Slovensku. Slovensko je malá a otvorená ekonomika. To, ako sa darí nášmu hospodárstvu vo veľkej miere závisí od toho, ako sa darí najmä našim obchodným partnerom v EÚ. Rozširovanie jednotného trhu a spoločný postup štátov Únie pri vyjednávaní obchodných zmlúv s partnermi po celom svete je tiež významný príspevok k rastu. Napriek tomu v mnohých slovenských regiónoch stále chýba potrebná infraštruktúra. Preto je nevyhnutné, aby Európska únia naďalej prostredníctvom eurofondov podporovala infraštruktúru, zamestnanosť a  rozvoj výskumu a technológii.

Čo budeme presadzovať?

  • Pokračovanie budovania jednotného digitálneho trhu, digitálnej infraštruktúry a technologických inovácii.
  • Prijatie spoločných pravidiel pre rozvoj online obchodu. Digitálna únia je pre nás strategickým záujmom: začínajúce aj etablované slovenské technologické firmy sú budúcnosťou našej ekonomiky.
  • Ďalšími prioritnými oblasťami pre Slovensko pri budovaní jednotného trhu je energetická únia a tiež podpora malých a stredných firiem ako aj živnostníkov pri cezhraničnom podnikaní.
  • Presadzovanie našich národných záujmov pri prípravách rozpočtu Európskej únie na roky 2021-2027. Medzi naše záujmy patrí predovšetkým zachovanie súčasného štatútu čistého príjemcu, neznižovanie objemu eurofondov pre Slovensko, prioritné smerovanie eurofondov do podpory dopravnej infraštruktúry a inovácii a reforma poľnohospodárskej politiky spravodlivej k novším členským štátom Únie.
  • Opatrenia súvisiace s odbúravaním byrokracie a zjednodušenie procesov čerpania dotácií a opatrenia, ktoré zvýšia šance slovenských súkromných a verejných inštitúcii uspieť v čerpaní dotácii. Príkladom je avizovaná zmena podmienok pre čerpanie dotácii z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktorá by umožnila čerpanie aj slovenským regiónom.
  • Vytvorenie účinného nástroja na pomoc regiónom ako je napríklad Hornonitriansky región, v ktorých sa bude utlmovať ťažba uhlia.

5. Podpora rodiny, zdravia a vzdelania ako pilierov prosperity

Z dlhodobého hľadiska sú jediným trvalým a úspešným kľúčom k prosperite a zvyšovaniu životnej úrovne investície do ľudí. V nasledujúcich desaťročiach sa naplno prejaví demografická kríza starnúcej európskej populácie, podpora rodín preto musí v európskej politike zaujať prioritné miesto. Efektívna ochrana verejného zdravia pri globálnych výzvach ako šírenie epidémii či rastúca antibiotická rezistencia národných populácii vyžaduje koordinované nadnárodné úsilie. Vzdelávanie, zdravie aj rodina sú primárne v kompetencií členských štátov a tak by to malo ostať i naďalej. Únia by však nemala poľaviť v spolupráci tam, kde spoločný prístup prináša ovocie.

Čo budemepresadzovať?

  • Prípravu spoločnej európskej stratégie na  podporu rodiny, jej stability a podmienok pre výchovu detí ako jednu z odpovedí na demografickú krízu. Únia by tiež mala prísne rešpektovať kultúrne rozdiely jednotlivých krajín a rešpektovať krajiny, ktoré privilegujú manželstvo muža a ženy ako základný stavebný kameň spoločnosti.
  • Podporu rodiny ako dôležitý spoločný cieľ by Únia mala zohľadňovať v rôznych európskych politikách, ktoré sa týkajú rodiny. Napríklad v pracovnom práve podporou flexibilných úväzkov pre rodičov alebo v regionálnej politike: mnoho rodín je dnes rozdelených práve kvôli dochádzaniu za prácou vnútroštátne či cezhranične.
  • Pokračovanie spolupráce vo vede a výskume a pokračovanie populárnych programov ako Erasmus+ s cieľom zvýšiť podiel slovenských študentov v týchto programoch, aby študenti mohli priniesť skúsenosti zo zahraničia naspäť domov.

6. Úspešná budúcnosť spoločnej meny

Euro je druhou najdôležitejšou menou vo svete, je zdrojom rastu, prosperity a tvorby pracovných miest. Jeho prijatie v roku 2009 prinieslo ľuďom na Slovensku viac práce a nízke úroky z hypoték, firmám lacnejšie financovanie ich investícií a štátu nižšie úroky z dlhu. Aj preto sa podľa Eurobarometru euro teší podpore viac ako dvoch tretín ľudí na Slovensku. Členstvo v eurozóne je pre Slovensko dôležité. Ako však ukázala ekonomická a finančná kríza z rokov 2009 a 2010, nesprávne nastavené pravidlá fungovania spoločnej meny, respektíve ich nedodržiavanie, podnecuje k nezodpovednému správaniu finančného sektora ako aj niektorých členských štátov – najvypuklejšie sa to prejavilo v Grécku. Je nevyhnutné dokončiť reformu fungovania eurozóny, aby budúca ekonomická kríza neohrozila životaschopnosť tohto dobrého a dôležitého projektu. Ak má euro prežiť aj ďalšie krízy, potrebujeme jasnejšie spoločné pravidlá tak pre hospodárenie členských štátov únie, ako aj pre inštitúcie finančného sektora, ktoré sa budú dodržiavať.

Čo budeme presadzovať?

  • Vyššiu disciplína v národných rozpočtoch, aby solidarita v únii nebola zneužívaná populistickými politikmi na zvyšovanie ich volebných preferencií.
  • Rozpočtové pravidlá by mali byť prísnejšie a dohliadať by na ne mali posilnené nezávislé rozpočtové rady na národnej aj európskej úrovni.
  • Spoločné záchranné mechanizmy – eurovaly – by mali slúžiť len na riešenie prechodných finančných problémov krajín, nie na sanovanie ich nehospodárneho života nad pomery.
  • Zavedenie mechanizmu pre riadený bankrot členskej krajiny.
  • Užšia spolupráca pri budovaní bankovej a kapitálovej únie, ktorá zabezpečí zodpovedné a efektívne fungovanie finančného sektora. K tomu patrí napríklad vytvorenie jednotného mechanizmu na ochranu vkladov či potreba obmedziť bankám držanie  nezdravo vysokého množstva dlhopisov vlastných krajín či urýchlenie ozdravenia bankového sektora v krajinách s vysokým podielom zlých úverov.

7. Zahraničná politika na základoch slobody, demokracie a kresťanskej kultúry

Úspech európskeho projektu vždy závisel od základnej zhody na kľúčových hodnotách tohto spoločenstva: slobode, demokracii a úcte ku kresťanskému kultúrnemu dedičstvu. Ich šírenie musí aj naďalej ostať smerodajné v zahraničnej politike EÚ, napriek pokušeniam pragmatizmu a individuálnych ekonomických záujmov, či  vplyvu vonkajších aktérov. Európska únia nesmie poľaviť z úsilia o rozširovanie členstva, o potvrdenie vedúcej pozície v medzinárodných organizáciách a garantovanie stability v strategických susedských regiónoch východnej Európy, Balkánu, Stredomoria, ako aj Blízkeho Východu.

Čo budeme presadzovať?

  • Rozširovanie členstva v Európskej únii o krajiny Balkánu a Východnej Európy. Predovšetkým budeme podporovať Ukrajinu a krajiny Balkánu ako Srbsko v úsilí o začlenenie sa do európskych štruktúr. Slovensko by malo byť lídrom snáh o stabilizovanie situácie na Ukrajine: jej politická stabilita a ekonomická prosperita nesie veľký potenciál z pohľadu hospodárskeho rozvoja východného Slovenska. Naopak, sme presvedčení, že Turecko dlhodobo nespĺňa kritériá na získanie členstva a procesy, ktoré v súčasnosti prebiehajú v tejto krajine považujeme za nezlučiteľné s hodnotami, na ktorých únia stojí.
  • Podpora spolupráce v oblasti boja proti agresívnej zahraničnej propagande v Európe.
  • Posilnenie pozície Európskej únie vo formálnych medzinárodných zoskupeniach ako Bezpečnostná rada OSN a tiež v neformálnych ako G7 a G20, ktoré v posledných rokoch získavajú na význame.
  • Stabilizáciu politickej situácie na Blízkom Východe, najmä v Iraku a v Sýrii. Veríme, že kľúčom pre trvalé riešenie situácie v tomto strategicky dôležitom regióne je úsilie medzinárodného spoločenstva o garantovanie náboženskej tolerancie medzi kresťanmi, moslimami a príslušníkmi ďalších náboženstiev v regióne. Tá stáročia zaručovala regiónu pokoj a mier. Dnes je však ohrozená vzostupom militantného politického Islamu v podobe tzv. Islamského štátu a podobných organizácií.
  • Intenzívnejšiu spoluprácu pri ochrane všetkých prenasledovaných pre náboženské presvedčenie, osobitne však kresťanov, ktorí sú dnes najprenasledovanejšou náboženskou skupinou vo svete.

8. Bezpečná a obranyschopná Európa

Aktuálna geopolitická situácia je poznačená predovšetkým obnoveným ruským úsilím o asertívne zasahovanie do diania v Európe a vo svete a tiež otáznikmi nad smerovaním zahraničnej politiky USA. K zhoršujúcej geopolitickej situácii tiež prispieva politická destabilizácia na Blízkom východe a pretrvávajúce riziká spojené s ilegálnou a nekontrolovateľnou migráciou do Európy. Tá sa v poslednom období zmiernila, no stále nie je úplne pod kontrolou. Európa dnes čelí vážnym bezpečnostným rizikám zvnútra aj zvonka v oblasti obranyschopnosti, terorizmu, činnosti zahraničných spravodajských služieb, zahraničnej propagandy či energetickej bezpečnosti. Niet teda divu, že európski a slovenskí občania považujú bezpečnostnú a obrannú politiku za vysokú prioritu.

Čo budeme presadzovať?

  • Budovanie obranných spôsobilostí členských štátov EÚ, vrátane podpory domáceho obranného priemyslu v európskych projektoch. Cieľom musí byť zvýšenie obranného potenciálu EÚ, nie však budovanie tzv. európskej armády, ktorá by znamenala stratu suverenity SR v tak závažnej oblasti. Budeme tiež podporovať veľmi úzku koordináciu aktivít medzi EÚ a NATO.
  • Intenzívnejšiu spoluprácu spravodajských služieb v boji proti terorizmu a organizovanej kriminalite, vrátane reálnej výmeny spravodajských informácií. Podporíme diskusiu o vytvorení samostatnej spravodajskej služby EÚ.
  • Kroky EÚ smerujúce k vyššej miere energetickej bezpečnosti členských štátov, vrátane Slovenska. Najmä budeme žiadať ukončenie projektu Nordstream II ako iniciatívy, ktorá zásadným spôsobom ohrozuje bezpečnostné aj ekonomické záujmy SR. V súlade s našimi národnými záujmami budeme podporovať projekt Eastring a budeme žiadať garancie pre zachovanie tokov plynu cez Slovensko.
  • Opatrenia podporujúce budovanie spôsobilostí proti tzv. hybridným hrozbám, vrátane posilnenia odolnosti EÚ v kybernetickej bezpečnosti a potieraní nebezpečnej propagandy. V boji proti pôsobeniu zahraničných spravodajských služieb podporíme koordináciu členských štátov pri určovaní veľkosti diplomatického personálu z tretích krajín na území členských štátov EÚ.